Prokletá vesnice

No tak mne pre tento krát "Joko Anwar" celkom solídne nachriachal do ksichtu, lebo po skutočne extrémne vydarenom "Ratu Ilmu Hitam" som dostal len akýsi totálny odvar toho, čo tento chlapík naozaj dokáže. "Impetigore" nie je ani desivý, ani krvavý, ani kurva nijaký horor. To, že sa to vezie na nejakej vlne tajomna, ešte neznamená, že to kompletne naplní očakávania. Ja osobne som veľmi sklamaný, moje očakávania boli priveľké, pričom skutočne mi hlava neberie tú zbytočne premrštenú stopáž, ktorá je tu v tomto prípade na dve veci, na kokot - a na nič, lebo príbeh ako taký, ktorý mierne pobral štipku originality, sa dal bez problémov skrátiť o "dvacku", a mohol ostať aj vlk sýty, aj ovca celá. Slabota .. (28.07.2020)

Ty vole, že mě jako řízek naklepe indonéský horror... Joko Anwar se fakt vytáhl. Ne přímo originální zápletku dokázal okořenit zajímavými a neotřelými příběhovými vychytávkami, černooranžové zabarvení většiny filmu je více, než působivé, herecky dost na úrovni (kulhavá bába je fakt děsivá), parádní hudba a ta odvaha příběhově výborný film vyšperkovat dost brutálními scénami... Já jsem fakt nadšen. 4.5* (18.10.2020)

Práca v mýtnom domčeku diaľnice bohvieaký príjem nezaručuje. Ak sa k tomu pridruží obťažovanie násilníka, mladá žena aj s kamoškou jednoznačne opustia toto nevýnosné a nebezpečné povolanie. Za našetrené peniaze rozbehnú živnosť na predaj textilu. Veľké podnikateľské plány zakapú na biednom objeme predaja. Rozhodne to nechcú vzdať. Chopia sa preto šance privyrobiť si, vidinou veľkého dedičstva jednej z nich. O vlastnej rodine nevie skoro nič. I vyberú sa do odľahlej dediny, na miesta jej útleho detstva. Nevedie tam ani riadna prístupová cesta. Miestni sú mlčanliví a neprístupní. Cintorín je plný hrobčekov maličkých detí. V centre ich záujmu je opustený dom - túžený predmet dedičstva. Do zdanlivo jednoduchej záležitosti sa začne zamotávať čierna mágia, prekliatie, temná minulosť, zjavenia duchov. A túžba usporiadať veci tak, aby sa všetko napravilo späť do normálu. Žiaľ bez obetí to nejde. Atmosférická dramatická záležitosť z Indonézie. Pracuje s miestnou mytológiou. Nemá to hororovú ani desivú atmosféru, skôr mierne znepokojivú. No nevadí to. Sledovať príčiny a následky rodového prekliatia je totiž celkom zaujímavé. (26.10.2020)

Hlavná hrdinka sa so svojou kamarátkou vyberá do svojej rodnej osady, a opäť raz bude musieť bojovať o holý život, pretože dedinčanov trápi dlhoročná kliatba, ktorá je úzko spätá s minulosťou jej rodiny. Je to v pohode, ale žiaľ, rovnako to nie je horor, na ktorý by sa mal divák tešiť takmer rok ako ja. Anwar vytvoril celkom dobrú mysterióznu atmosféru v osamotenej lokalite, ale nič viac nepridal. Zvyšok je už len klišé - slečinka sa ukrýva, pobehuje po lese, popritom odhaľuje minulosť, snaží sa osadu zbaviť kliatby a tak ďalej. Priaznivci gore ostanú sklamaní. Nejaké podrezávačky sa síce nájdu, ale to k spokojnosti stačiť nemôže. Zaujímavé sú síce vraždy detí a novorodencov, či mačetová pasáž, ale samozrejme je všetko mimo záber, čo na nálade nepridáva. Strašidelné to taktiež nie je - duchovia sa objavia, ale tvoria iba nepodstatnú časť filmu, ktorý mimochodom mohol byť aj o 20 minút kratší. (16.06.2020)

Niektoré krvavé scény vyšli, ale najmä po tej zvukovej stránke, teda ten zvuk prerezania kosti, brúsenie mačiet, trhanie tkaniva, no proste všetky tie mäsiarske melódie - tie boli privedené do dokonalosti. Na druhej strane obrazová stránka nedoručila to, čo nám priniesli tóny. Ako by sa tvorcovia báli ukázať viac surovosti, viac toho hnusu, väčšina ostala skrytá. Pritom priestor tu na to bol a hlavne, je to predsa horor tak na čo šetriť červeným farbivom? (12.08.2020)