Režie:
Peter TscherkasskyHudba:
Dirk SchaeferVOD (1)
Recenze (3)
Režisér v rozhovore pre stránku dafilms.cz uviedol, že patrí medzi posledných mohykánov (to jest "posledných predstaviteľov"), nakoľko stále pracuje s ručnou úpravou klasického filmového pásu. Digitálne filmy mu pripadajú niečím dochutené. Osobne sa domnievam, že Tscherkasskeho dosť pohltila táto hra úprav obrazu alebo zobrazovanej projekčnej plochy. Preto jeho filmy zaujmú skôr technickou nápaditosťou úprav ako konkrétnou myšlienkou. Občas sa dá nájsť, no skôr v starších filmoch a akoby náhodne, mimovoľne. Manierizmus nevadí, niekedy dokonca obľubujem, no keď sa stáva maniera pre manieru alebo hra pre hru samotnou filozofiou, zážitok to prináša len polovičný. A ak je navyše celý film neprimerane dlhý, účinok najlepších režisérovych diel sa nedostavuje. Napriek dvojnásobnému víťazstvu a oceneniu na festivale v Benátkach 2010 (najlepší krátky dokumentárny film, Orizzonti Award za najlepší krátky film). ()
Film je rozdelený do jedenástich epizód a režisér v nich odkazuje napríklad na "L'Homme à la tête en caoutchouc" Georgesa Mélièsa či na Henriho Chometta. U mňa jednoznačne vyhráva "Le Ballet monotonique", pôvodne "Ballet mécanique" Fernarda Légera. V poslednej časti sa na okamih ocitnete v Jemene. ()
Súbor kratučkých experimentálnych filmíkov (príp. epizód jedného filmu, keďže niekedy tie časti na seba nadväzujú). Takmer žiadne besné blikanie obrazu? Tak z toho som akýsi nesvoj. A keď sa aj nejaké blikanie objaví, tak je väčšinou spravené vkusne, takže sa na to dobre pozerá (s výnimkou časti "Le Ballet monotonique", kde je to blikanie spolu s nepríjemným zvukom neznesiteľné). Neviem, čo sa mi porobilo, ale normálne sa mi to ako celok páčilo. ()