Meteora

Hospodin je můj pastýř, nic nepostrádám... jenže - touha je zázrak, kámo, zázrak..., a tak zmítán mezi asketickým poetičnem a živočišným naturalismem, opět se člověk musí zaobírat myšlenkou, proč dal Bůh lidem instinkty a pravidla stanovil obráceně... Ale i tak máme pořád na výběr, tabu je jen zoufalství... Artový kousek zahalený do oparu melancholie, kde zvuky jsou živé, skutečnost snová a myšlenky animované. (12.07.2014)

To som naozaj netušil, ČO sa z toho vyvinie. Chcel som si len pripomenúť dávnejšiu dovolenku v Grécku a výlet ku kláštorom Meteora. Dovolenkových záberov je pomenej, ale dostal som celkom iný druh relaxu, dramatický príbeh dvoch mladých zaľúbencov, toho času v mníšskom habite. Vykreslené umeleckým spôsobom, občas príliš dlhé statické scény, a všetko prekladané animovanými sekvenciami s rozprávkovými výjavmi. Tie skutočné časti boli maximálne realistické, scéna so zabitím kozy až brutálna. Môj pokus s artovým filmom tentoraz vyšiel. (05.06.2013)

Kedysi ma zaujal historický príbeh o srbskej kráľovnej, ktorá sa ako jediná žena dostala do gréckeho mníšskeho štátu Athos. Poslal ju tam jej muž, aby ju ochránil pred morovou epidémiou. Jej noha sa však nikdy nedotkla zeme, pretože ju stále prenášali na nosidlách. To len tak od veci, aspoň niečo zaujímavé, keď už nie je zaujímavý tento film. Meteora je krásne miesto, ale toto pôsobí dojmom, akoby sa to tam vlastne ani nenatáčalo. Záujem o statické a rozvláčne filmy ma akosi už začína opúšťať. Hrdinovia iba nahlas hovoria to, čo postavy Terrenca Malicka vyjadrujú šeptom. Čas je vzácny, treba si ho vážiť. (19.10.2017)

Sex mezi mnichem a jeptiškou je správný a jistě Bohem požehnaný, áno, děti? Navzdory všemu, co pravoslaví učí, navzdory dvěma tisícům let jiného názoru, bo teď je nová doba, jako okopírovaná z rozkladu říše Římské, kdy se dá okecat jakákoliv špatnost. Stačí to hezky nasvítit, vybrat hezké, artové a dlouhé záběry, dát meditativní hudbu, sem tam záběr na kellu nebo ikony či přírodu, a po duchovnu pražící diváctvo, které tvrdí opak, jakože duchovno nehledá, bude nadšeno. Ten film absolutně nic nechápe z pravoslaví, z mystiky, duchovního života, jen razí pořád tu fyzickou lásku, aniž by cokoliv, o čem vypráví, chápal, a Meteoru, kláštery a ikony si bere jen jako rukojmí své zvrácené postmoderní a liberálně demokratické myšlenky. Fuj, řekl by Nero Wolfe. (11.11.2022)

Zatiaľ čo sa Spiros v P.V.C.-1 moc so strihmi nekamarátil, tu už nejaké sú, ale radšej dôraz vkladá do dlhých statických záberov. Tie sa pokúšajú o nihilistický štýl, a tak na divákovi pretrváva dokonalé psychické napätie. Z môjho pohľadu čast animovaných záberov bol dosť risk, vyšiel tak napoly...Ale rozhodne technika animácie sa moc cení, preto sa mi tento komponent zapáčil. Vizuál filmu najviac rozoberá celý príbeh, i keď väčšina scén je ľahko zabudnuteľných, činí tak film z ktorého sa vytvára krásny ucelený vnútorný dojem. Koreň môjho hodnotenia však vzrástol na metafyzických panoramatických zobrazovaniach okolia kláštorov, krvácanie Krista či brutálnu porážku dobytku, ktorá sa snímaním kamery úplne vymkla celej statívovej schéme nakrúcania tohto diela. Film nad ktorým som ešte dlhú dobu rozmýšľal si cením piatimi hviezdami. Teším sa na ďalšie umelecké filmy od talentovaného gréckeho režiséra. (18.06.2013)