Obsahy(1)
Cyklus dokumentárnych filmov so sociálnou tématikou z prostredia slovenského sídliska.
V centre filmového diania stoja ľudia, obyvatelia sídliska a ich príbehy. Sídlisko je definované masovou, “kolektívnou” zástavbou, koncentrujúce tisíce až desaťtisíce ľudí na jednom mieste. Je to urbanistické novum 20.storočia, sprievodný produkt industrializácie, prílivu obyvateľstva z vidieka, kolektivizácie. Sídlisko je plné kontrastov. Niekedy vnímané ako dôkaz pokroku, potom úpadku. Nedobrovoľná voľba bývania, symbol chudoby, inokedy životná šanca opustiť dedinu, symbol prosperity. Sídlisko netvoria budovy, ale ľudia.
Jednotlivé časti: 1.-Vyhnala ich voda
2.-Útočisko
3.-Doma na Sásovej
4.-Každý s každým
5.-Kopec ľudí
6.-Sídliskové hry
7.-Premeny a výmeny
8.-Z druhej strany
9.-Prvý krok, ako zmeniť svet
10.-Dom v parku
11.-Na periférii
12.-Všetci sme sídlisko
13.-Dvojičkovo: Život so psími očami
14.-Dvojičkovo
15.-Skalica, do tehooo!
16.-Veštica zo Záhonku
(oficiální text distributora)
Recenze (6)
Jedinú z častí seriálu, ktorú som videl je KOPEC ĽUDÍ, nakoľko ako Dlhodielčan som bol zvedavý ako bude sprostredkovaný život na tomto sídlisku. Hneď aj uvádzam, že moja maličkosť sa však v tomto diele nevyskytuje, rovnako ani tak obydlie, kde sídlim. Oboznámenie širšej diváckej obce, resp. nebratislavčanov so životom na Dlhých dieloch však mohlo dopadnúť aj lepšie, pretože hneď v úvode sme kriticky oboznámení s novou štvrťou (bez kúska zelene) čo sa však vôbec nevzťahuje na celkový charakter sídliska. Celkovo je slabá polhodina na komplexnejšie vykreslenie sídliska málo, navyše by som určite uvítal zaradenie názorov obyčajných ľudí, obyvateľov okolných panelákov. Potešilo ma tak aspoň oboznámenie s problematikou okolo Kráľovej hory, ktorá by zároveň mohla byť apelom na schválenie stavebnej uzávery na toto magické, človekom takmer nenarušené miesto. Hodnotím teda za 4*, ale predovšetkým vzhľadom k tomu, čo som na začiatku uviedol. V budúcne by som uvítal aspoň hodinový dokument v štýle ,,Nebeského geta" o Petržalke, pretože ako aj tu odznelo, Dlhé diely sú ozajstným sídliskovým unikátom. (5. hodnotenie, 1. komentár) ()
Videl som pár dielov, ale asi ani jeden nie celý. Je dobré, že sa niekto venuje takýmto témam. ()
Časť „Sladkých 5 g Jirko a Jardo“: Doteraz som si myslel, že najväčšie zberateľské bláznovstvo môžu byť pohľadnice alebo servítky. Títo dvaja to zbieraním obalov baleného jednorazového cukru ďaleko prekonali. Aby toho nebolo málo, majú na to spolky, ktoré vlastné balenia vyrábajú na účely vzájomnej výmeny. Film sa dal sledovať až kým som sa nemusel chytať za hlavu, čo sa ešte dá vymyslieť, no nebola to chyba filmárov. ()
Videné,,Dvojičkovo:Život so psími očami" v réžii dokumentaristu Jara Vojteka,hodnotím veľmi pozitívne.Jeho nahliadnutie do panelákového bytu v Levoči,kde žijú nevidiaci manželia (manžel nevidiaci od 18 rokov a manželka od narodenia)je ľudskou a milou ukážkou sveta,kde títo ľudia nemajú možnosť vidieť farby,nevidia aký majú výhľad z malého balkonika,kde si vychutnávajú spoločné chvíľky pri kávičke a cigaretke a vedú milé rozhovory o farbe vlasov,spolu triedia prádlo na pranie,spolu šúpu zemiaky a to všetko v spoločnosti štvornohých spoločníkov,ktorí im tie nevidiace oči pri prechádzkach po levočskom sídlisku nahrádzajú. ()
Tu sa presne ukázala slovenská nátura. V ubytovni žije cez 300 ľudí, sú to práve oni, ktorí rozhadzujú okolo budovy smeti, no keď sa JEDENKRÁT zorganizuje brigáda, pomôcť so zbieraním príde 7 dospelých, ostatní na to hodili bobek. Nevážia si, že majú kde byť, majú strechu nad hlavou a ubytovňa je tam pre nich. Aspoň, že deti mali viac rozumu než dospelí. ()
Tradične nezáživné spracovanie. Chcelo to trochu nápadu a hravosti a tie príbehy mohli vyznieť úplne inak. ()