Tanec medzi črepinami
Dancing On Broken Glass
Režie:
Marek ŤapákKamera:
Peter BencsíkHudba:
Anton PopovičHrají:
Marek Ťapák, Anna Javorková, Stanislav Marišler, Ondrej Mlynárik, Martin Urban, Linda Luptáková, Bibiana Lanczová, Michal Dutka, Katarína ŤapákováObsahy(1)
Dramatický příběh o lidském bytí, lásce, vzletech a pádech v strhujícím a fascinujícím tanci života mezi střepinami. Režisér Marek Ťapák svým filmem volně navazuje na silné tradice hudebně-tanečních filmů, které v minulosti vytvářeli legendární slovenští filmaři, a promítá je do nově zpracované aktuální podoby. Příběh je postaven na představách hlavního hrdiny, vynořujících se z hloubi paměti, který prožívá své silné životní situace a zážitky prostřednictví tance, podmanivé hudby, něhy a síly básnického slova. Jeho putování je poskládané z jednotlivých střepin života, které spolu vytváří fascinující mozaiku obrazů, pohybujících se v čase a prostoru. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (50)
Hodnotené ako čistá impresia.8/10 ()
Ten, kto má rád folklór a gýčovité horalské zábery, ten si príde na svoje. Ja som si ten film užíval. Krása slovenskej prírody skĺbená s východoslovenským, goralským, či horehronským tancom, spevom, či nápaditou choreografiou dávajú tomuto filmu svoj punc. Marek Ťapák presvedčil, že nebol len angažovaným drevom, ale že má pohybové nadanie a cit na ľudový tanec. Ten, kto očakával film v štýle filmu "Zem spieva" spolu so žánrovými obrázkami Karola Plicku, musel byť sklamaný, ale 21. storočie si nemôže dovoliť byť o sto rokov pozadu a žiť len z nostalgicých spomennok na filmy pre pamätníkov. ()
Velký respekt! Dát dohromady peníze na takovýto film, natočit ho za 27 dní, odrežírovat a sehrát a odtancovat v něm hlavní roli - klobouk dolů!! Přála bych si mít takovou kondici v 51 letech! Důstojné navázání syna na otcovu tradici ve vkusné modernizaci. Skvostná podívaná po všech stránkách! Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií ()
"Čo tu robíš?.., Nič, len tu tak stojím...", odpovedá M. Ťapák, ktorý mal miesto postávania radšej niečo urobiť s príbehom. Tanečné scény sú sami o sebe slušné, niektoré, konkrétne asi dva-tri ma očarili a pustil som si ich niekoľkokrát. Hlavne úvod s krásnou scenériou Slovenska, ktorý neskôr plynule prejde do pomalej Balady z Borovín , kde to Ťapák schytá s nožom, no a tanec v uniformách, kde znie verbovacia pieseň Kamaráti. Všetko to sú krásne piesne s nádherným tancom, tam je cítiť adrenalín i chuť zakrepčiť si. Má to rytmus i grády. Veľká škoda, že Ťapák scény nespojil nejakým, hoc primitívnym príbehom, pretože sa často zdá, že to nemá ani hlavu ani pätu a film je napokon iba ozaj dobrý tanečno-hudobný mix. Možno chcel ísť v otcových šľapajách, ktorý to podstatne lepšie zúžitkoval v Balade o Vojtovej Maríne. Pre všetkých, ktorým tanec a folklór nie je úplne cudzí je to dobrá voľba. Nechýbalo veľa a mohlo to byť niečo výnimočné a problém v peniazoch to nebol...60%. ()
Nádherná kulisa hor našich sousedů a několik sexy tanečních čísel. Nemůžu se ale zbavit dojmu, že takovéhle poezii to sluší daleko víc na papíru než na filmovému plátnu. ()
Tanec medzi črepinami je experimentálny film. Tvári sa ako muzikál, lenže v ňom buď hudobné vsuvky doplňujú dej, alebo ho posúvajú ďalej. V tomto filme sú iba vyjadrením pocitov hlavného hrdinu. Všetky tanečné a hudobné scény sú takmer geniálne, výborne som sa pri nich bavil, lenže oveľa radšej by som ich videl na divadelnom javisku, kde by som sa na ne dokázal pozerať aj štyri hodiny. Takto je Tanec výborný v sekvenciách, ale ako celok nemôže bez poriadneho deja fungovať. Tých 70 minút čistého času ma jeho absencia dosť iritovala a aj napriek tomu, že ma bavili do detailu naaranžované tance a výborná rytmická ľudová hudba, začal som sa časom nudiť. Každopádne veľmi originálny a odvážny projekt, ktorý si zaslúži v našich končinách uznanie a pozornosť. Škoda len, že médium nebolo zvolené asi to najsprávnejšie. Ale aspoň máme možnosť vidieť v kinách niečo diametrálne odlišné nielen od komercie, ale aj od klubovej ponuky. ()
Netradičný pokus pána Ťapáka urobiť niečo nové a originálne na koreňoch slovenského folklóru. Zaujímavé a umelecky prevažne dobre stvárnené, ale autor mohol ešte viac popremýšľať nad samotnou koncepciou a scenárom. Je to podľa mňa veľmi nesúrodé, taký zlepenec...Priznám sa, že dávam prednosť tradičnému folklóru. Tradičný pohľad nemusí byť vždy zastaralý, či nostalgický - práve naopak. Je rokmi overený, plný ľudovej múdrosti. Je to výnimočná hodnota, dedičstvo našich predkov, na ktoré by sme mali byť hrdí. Dávam tri. V niečom nadpriemerné, v niečom takmer odpad.... ()
,,Môj pohyb je často potácaním. Môj pohyb je kľučkovaním a prepletaním sa medzi cudzími telami... Občas stojím, občas letím, občas padám." Malý náznak príbehu i filozofických myšlienok zostáva vo filme naozaj iba náznakom. Snímka stojí predovšetkým na zaujímavom filmovom experimente vyjadriť epizódky z ľudského života prostredníctvom hudby a tancom (nielen) v ľudovom štýle. Veľmi dôstojné nadviazanie Mareka Ťapáka na filmovú tradíciu svojho otca, nielen v podobe folklóru, ale i jeho nastupujúcich modrných variácií. Ohromujúce dielo z krásnej slovenskej prírody, ktoré obdarujú plným počtom hviezd viacmenej len skalní fanúšikovia folklóru, ale napriek tomu aj ako štvorhviezdičkový hodnotiteľ musím uznať, že 66% je hlboko podhodnotený výsledok. Štýlový nekovnenčný kúsok, ktorý myslím v budúcnosti pokojne môže byť označený za klenot slovenského filmu 10. rokov 21. storočia. (85%) (Filmová výzva 2018 - troufalka) ()
Ťapák ukázal prekvapivo veľa talentu. A to nielen toho tanečeného. Predovšetkým skvelo pracuje s atmosférou a tanečné scény majú neskutočnú energiu a akčnosť. Spočiatku mi trochu vadilo, že sa film viac sústredí na pocit z tanca, než na tanec samotný, ale postupné odhaľovanie choreografie (pridávanie záberov z diaľky) pomohlo vygradovať môj rešpekt voči hlavnému predstaviteľovi (scéna zo štúdia je určite jeho vrcholom). Pri pár veľkolepejších scénach (vojaci) trochu dochádzal účinkujúcim dych, ale režisér to uhral pár zábermi, kedy dodal nový pohľad na vec (aj keď sa zrejme inšpiroval scénami z GLADIÁTORA). Veľmi sa mi páčilo funkčné prepojenie historického a súčasného prostredia. Vzhľadom na lyrickosť a nedejovosť, to určite nebude film pre každého, ale určite môžem povedať, že po technickej stránke je tento malý film natočený lepšie než JÁNOŠÍK a BATHORY dohromady... Teším sa na soundtrack... ()
Marek Ťapák nadviazal na úspešné hudobno-tanečné projekty svojho otca zo 60-tych rokov, obohatil svoj projekt novým moderným šatom, dokázal sa vysporiadať s lyrickým textom, tanečnými kreáciami, dokonca aj s určitým pátosom pri zobrazovaní prírody. Vzniklo svieže dielko s podmanivou hudbou roznych regiónov Slovenska a hlavne tanečnými scénami s poctivou choreografiou. ()
Toto nie je žiadny národný nihilizmus. Orol nad tatranskými končiarmi. Juchkanie, hvízdanie, tanečný battle medzi junákmi. Ťapák mladší asi aj Busbyho Berkeleyho videl, aj Lars von Triera (ale len tie spomalené zábery z prológu z Antikrista), aj nejakého Tonyho Gatlifa. Viac ako k nejakej originalite to má bližšie k archaickosti. Akurát tých bradaviek je tam viac, to by si komunisti v takom množstve nedovolili. ()
Na zlú náladu otravnejšie ako rozkladacie leporelo. Na experimentálnu imagináciu mdlé do útrob, na ľudovú poéziu úmerne sterilné. Nenormálne bezduché a bez nápadu, hoc skáče celá dedina. Polovica z Rodnej zemi (1953), pätina zo Zvukov hudby (1965) a desatiny z Dovženkovej Zemi (1930). ()
Indie ethno. "Ty si iba sen! -To predsa nevadí, sen je najlepšia skutočnosť. Ty si mi taký blízky, môj junák vzdialený!" etc.. Texty Daniel Hevier, aj keď ono to skôr znelo ako Janko Kráľ, scenár Ťapák aj keď ono to spojovaciu linku skôr nemalo, v hlavnej úlohe posilnenie stereotypných predstáv o hrdých slovenských horaloch. ()
Nevýrazný pokus o poetiku v obraze. Z úcty k protagonistom neposielam na skládku. ()
Krásna slovenská príroda, fantastický strih a Ťapák a.k.a tanečník. Mysticizmus, myšlienka a ľudové tance. Pohladenia na duši pre každého folkloristu. 4 z 5 ()
Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** ()
Marek Ťapák je univerzálny umelec a takýmto projektom si na seba naložil dosť. Čiastočne sa podarilo, ale ak tanečné číslo nebolo stopercentne pútavé, tak som trpel, prečo to pozerám, keď príbeh neexistoval. Film ukazuje, ako si od akejkoľvek práce je možné odskočiť, a to doslovne, a zakrepčiť si s kolegami. A môže to byť aj na píle a v najlepšom vyskočiť na dosky (ktoré znamenajú svet?). Ťapák ukázal, že aj ľudová hudba potrebuje moderné videoklipy, ktoré by boli akčné a sexi. ()
Velmi pěkný umělecký zážitek. Pochvalu si zaslouží vynikající kamera, skvělé taneční umění a vhodný výběr hudby. Je to oslava života, lásky, svobody, přírody, tradic, vlasti a národa. Je to film - báseň, film - sen. Kéž by se v podobném duchu natočilo také nějaké dílo o Moravě. ()
Krásna krajina, slušná réžia ale bohužial bez príbehu. A ten by mal byť najpodstatnejší. ()
Začínam si vravieť, či to nepatrilo skôr na divadelné javiská. Toto je film, ktorý som dlhú dobu priam ospevoval medzi svojimi známymi, ako sa naň teším. Môj menovec Marek Ťapák mi je sympatický chlapík z umeleckej rodiny a tak som si od toho sľuboval päťhviezdičkový moderný slovenský film, ktorý by bol svetlom v týchto kinematografických temnotách, ktoré prežívame. Bolo to najmä tým, že som čakal hlboký umelecký film s tancom, hudbou a slovenským folklórom nadväzujúcim na slovanskú tradíciu. Taktiež tam hrala moja spolužiačka zo strednej školy, vlastne chodí aj na rovnakú vysokú školu, takže nádeje boli veľké. Po pozretí zisťujem, že som sa radšej nemal zbytočne tešiť, vyznel som možno ako polohlupák a naivný rojko. Folklór tam bol, dokonca vo väčšej miere než by som čakal, hudba skvostná, priam ma vyzývala do tanca. Slovanská symbolika taktiež bola, až som mal pocit, že Ťapák videl nejaké staré ruské filmy, najmä pri nahých scénach ma to napadlo. Čo mi však vadilo bolo, že tento film sa utopil v estetizme a nepriniesol žiadnu hlbokú myšlienku, prakticky som z neho skoro chytil depresiu, lebo hlavná myšlienka pre mňa bola, že len tu tak stojíme, čiže len tu tak prežívame, nažívame, ale nemá to nejaký hlbší zmysel, ale prežívame si naše lásky, náš odpor a že je to v podstate jedno, tak načo sa snažiť, no to ma priam šokovalo. Načo toľko obrazov, keď chýbal príbeh, v čom teda chceli nadviazať na našu historickú tvorbu? Aký má zmysel putovanie črepinami života potom? Hovorí sa, že život je to, čo sa nám prihodí, zakiaľ spriadame naše plány a snažíme sa ich dosiahnuť, čiže je to cesta k tomu, o čo sa snažíme, lenže tu chýbalo podstatné a to cieľ. Ak je náš život ohraničený, mal by mať zmysel a cieľ. Mimochodom veľa obrazov nebolo len z akoby starej ruskej klasiky, ale aj z takých diel ako Gladiátor, Bathory, či iných filmov, lebo také obrazy ako chôdza a jej prestrihávanie tu už boli, v mnohom to teda originálne nebolo, avšak aby som neukrivdil, v mnohom aj bolo. Prostredie filmu mi je známe, napríklad záver sa odohral na mieste známom veľkej časti našincov, sami sme sa tam fotili s rodinou, na krásnej Orave, ktorá ponúka prekrásne scenérie. Národné, umelecké cítenie v tom bolo, no až na dvoch profesionálnych hercov mi ten zbytok presvedčivo ani nepripadal, čiže ďalšia rozpačitosť. Ak by som sa mal spýtať, čo nové to prinieslo, asi by som dospel k názoru, že to len pozdvihlo národné sebavedomie a vyčarilo úsmev na tvári, čo je základ, ktorý som od toho čakal. Kultúru to zobralo zoširoka, čo to v mojich očiach pozdvihlo, vizuálne tiež nádhera, všetko opäť zabrzdil patetizmus v reči. Ešte by som dodal, že tú spolužiačku som tam ani za ten svet nevedel postrehnúť a taktiež že tým nahým scénam v tomto filme úplne rozumiem narozdiel od totálnej väčšiny filmov, tento film bol totiž dosť naturalistický a tie scény dávali zmysel, aj keď ja ich ani tu a ani nikde inde nemusím, lebo myslím, žeby sa filmy obišli bez toho. Ak moje náboženstvo na to nebude pozerať ako na niečo nevhodné, ale budeme to brať ako súčasť nás, ako keď sme boli v rajskej záhrade, tak ak sa na tom všetci zhodneme, príjmem ich s radosťou, lebo v hĺbke srdca mi je to jedno a volanie dobra, pochopenia a naturalizmu vo mne priam volá a dúfam, že to nie je len očarením mladým telom. Pre mňa Ťapák splnil svoj účel tak na 50% týmto filmom, dúfam že sa dočkám niečoho väčšieho, čo by sme s radosťou mohli v zahraničí prezentovať ako našu kultúru a zobrazenie duší Slovákov. () (méně) (více)