Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (48)

tron 

všechny recenze uživatele

Adaptácia románu Bačova žena od Ivana Stodolu z r. 1934, ktorá bola pre filmové účely bizarne premenovaná na Varúj...! Vskutku zapeklitá situácia, oproti ktorej argentínske telenovely môžu ísť handry fajčiť. Posúďte sami. Statočný Slovák Ondrej Muranica nechá doma manželku Evu a malého syna Ondrejka a ako mnohí naši predkovia v tých neľahkých dobách, i on s kamarátom Mišom odchádza za prácou do vysnenej Ameriky. Tam ho ale vinou nehody v bani doma vyhlásia za mŕtveho. Síce to prežije (prielez potrubím!), ale (a teraz to prichádza) stratí pamäť, takže síce žije, ale nevie nie ani tak to, kam (a za kým) sa má vrátiť, ale že sa má vôbec niekam vrátiť. Za mŕtveho ho považuje aj starý kamoš Mišo, ktorý sa úspešne vracia domov. Roky utekajú, prichádza vojna, končí vojna, z malého syna sa stane mladý muž a Evu si za ženu vezme, nuž, Mišo. Po rokoch sa „stratenému“ Ondrejovi v Amerike vráti pamäť a tak sa následne pre zmenu vráti domov on. Tu ho však čaká nemilé prekvapenie. Film je od prvých sekúnd monumentálny. Nádherné spektakulárne zábery prekrásnej slovenskej krajiny (aká de facto dnes už nejestvuje). Scéne s medveďom sa dnešní mladí síce smejú, ale pravdupovediac po stý raz som ju naposledy videl v r. 2023 a nepripadá mi nechcene smiešna, takže v r. 1946 musela pôsobiť (v dobrom) hororovo. Skvele ukázané slovenské prastaré zvyky, ľudové tradície, folk, liečiteľstvo. Hudba Šimona Jurovského duní tak, až mi praskol monitor na televízore. Herci prenášajú repliky takým mocným hlasom, že mi následne praskla aj tá časť, ktorá dovtedy zostala ako-tak neporušená. Na ničom sa nešetrilo: rozľahlé pastviny a lúky, hlboké lesy, drevenice a salaše stojace na samote, ale i rozľahlé dediny a honosné zámky, na ktorých si vrchnosť užíva a zbedačená Slovač nemá čo do úst. Nechýbajú americké bane a veľkomestá, ale ani nemocnice a dokonca zábery z vojnového frontu, kde sa síce premáva päť a pol chlapa, ale nejak to nevadí (odporúčam tým, ktorým udierajú do očí Jakubiskove vojnové scény s pár desiatkami štatistov, či už z Bathory, alebo Tisícročnej včely). Kuriózne na mňa pôsobili dialógy v angličtine, ktorým jednak nie je rozumieť (miestami som mal dojem, že herci ani nehovoria konkrétne existujúce anglické slová, len bľabocú tak, aby to znelo „americky“) a jednak nie sú otitulkované (možno malo ísť o umelecký zámer, aby sme sa cítili rovnako „stratene“, ako slovenské postavy?). Point má tento príbeh viacero. Mňa zaujala napr. tá, že obyčajný slovenský človek je celoživotnou obeťou, brvnom unášaným dravou riekou, ktorú týra raz zlý a zhýralý Maďar a potom bezcitný, chladný (a zhýralý) Američan: pre žiadneho z nich život priemerného slovenského „robotníka“ nič neznamená. A my sa necháme. To skvele ukazuje scéna so starcami, ktorí síce vedia (a vidia), že je zle, ale nechajú to tak s vetou, že raz azda bude lepšie. Priznám sa, že som nepochopil, či tvorcovia už vtedy prejavili takú obrovskú národnú sebareflexiu, alebo im to vzniklo tak nejak omylom. Na prvú dobrú sa zdá, že uprednostňujú odchod do Ameriky, nakoniec sa ale ukáže, že tam Slovákov pochovávajú zaživa a medzitým im ich ženy a deti prevezmú iní chlapi, čiže vlastne sa zdá, že je lepšie zostať pod útlakom Maďarov, kde človeku aspoň dovolia oženiť sa a jesť syr. Ohromne veľa tomu dáva monumentálny, dvojmetrový Paľo Bielik, ktorý aj vetu „milujem ťa“ zreve tak, že ak by bol Ondrej Muranica nasadený do SNP, vyhral by ho úplne sám podobne, ako Rambo vojnu vo Vietname. () (méně) (více)

troufalka 

všechny recenze uživatele

Na snímku je patrný odborný dohled Karola Plicky, ovšem v tom nejlepším slova smyslu. Jako většina prvních slovenských filmů je silně vlastenecky založený, ukazuje krásu slovenských hor, zaměřuje se na prostý lid, slyšíme lidové písně, vidíme horaly a jejich ženy v krojích. Jako předloha posloužila divadelní hra Ivana Stololy Bačova žena, ale scénář je velmi kvalitně přepracovaný pro filmovou řeč. Svoje zkušenosti předával nejen Plicka, ale i zkušený režisér Matin Frič. I když se objevují poměrně dlouhé pasáže spíš dokumentárního charakteru, máme tu dobře vystěvěný lidský příběh. Je zde několik dramatických vyvrcholení. Osobně se mi líbíla scéna, kdy se Ondejovi vrací paměť. Jeho návrat je velmi citlivý bez zbytečných dramatických gest. Rozhodně jde o prvenství, na které mohou být bratia Slováci pyšní. ()

Wacoslav1 

všechny recenze uživatele

Tak tomuhle říkám kurva survival! Kam se hrabe Leopardo Di Kardio na Ondreje Muranicu!!! To je borec co se pánů nezalekne, medvěda přemůže i ze zasypanýho dolu se vyhrabe. Aby toho nebylo málo ztratí paměť a doma ho zatím prohlásí za mrtvého. Pro mě obrovský překvapení. Neuvěřitelně silný lidský drama nabitý neskutečně sugestivní atmosférou. Silný nacionalizmus je v tom cítit, ale to je v pořádku. Nepoznám tak dobře Slovenskou historii, ale z pár filmů už jsem dobře pochopil proč mají Slováci právo nemít rádi Maďary asi jako my Češi Němce. Bielik podává strhující výkon a paradoxně z toho co jsem zatím viděl, tak mě přesvědčil víc jako herec než režisér i když má určitě zásadní podíl na nastartování Slovenské kinematografie. Tak jako tak velký pokrok oproti úsměvnému Jánošíkovi. Tohle je film jehož poselství se neztratí ani v dnešní době. Robota pod zhýralým panstvem nebyla žádný med, ale ani v Americe nebylo blaze a proto Varúj! 80% ()

gogo76 

všechny recenze uživatele

P.Bielik už v 46. roku dokázal pútavo vyrozprávať príbeh , ktorému aj po toľkých rokoch dám prednosť pred hociktorým holywoodskym trhákom. Narozdiel od uživateľa Phobia vo filme nevnímam náznak komunistickej propagandy, jednoducho nešťastia v baniach sa stávajú. Komunisti sa dostali k moci až v 48. roku preto neverím, že v 46. mohli mať nad filmom čo i len štipku kontroly. Chudoba a emigrácia sú témy , ktoré sa dotýkajú mnohých slovenských rodín a ani tá moja vlastná nebola výnimkou,preto stotožnenie sa s hlavným hrdinom mi nerobí žiaden problém. P.Bielik v hlavnej úlohe je chlap na pravom mieste , nemazná sa ani s medveďom..."Medveďa som ja zabil koža by mala byť moja!" Scéna zo zavalenej bane je mrazivá ešte aj dnes.Vzhľadom na rok výroby neskutočne vyzrelé a pozerateľné dielo, preto musím dať plný počet. 100%. ()

Phobia 

všechny recenze uživatele

Na svou dobu nečekaně kvalitní sociální drama, ukazující těžký život chudých vrstev na slovenském venkově a ještě těžší úděl horníků v dolech. Osobně ve filmu vnímám náznak socialistické propagandy (klasický útlak od bohatých, útěk do Ameriky se ukáže být zhoubným krokem atd.), ovšem dá se to ještě překousnout - vzniknout film o pár let později, jistě by to bylo podstatně horší. Velmi mě tedy překvapuje šoupnutí snímku do trezoru; soudruzi zřejmě shledali závadným putování chudiny do USA kvůli práci a schopnosti uživit rodiny. No, možná tam bylo i něco víc politicky "nekorektního", přece jen jsem film viděla před delší dobou. 72% ()

mchnk 

všechny recenze uživatele

Velmi vlastenecký a bez diskuze životní film Paľa Bielika, který se na něm podílel, kde se jen dalo. Nebylo by s podivem, kdyby film posloužil tvůrcům jako Zachar, Ťapák, či Ciel k jejich budoucí tvorbě. Šel za štěstím a potkal smrt, vymanil se z jejich okovů, aby zjistil, že není pro co žít. I takový může být osud člověka, nicméně vždy je pro co žít, což je základní vyústění filmu, jenž po technické stránce trochu pokulhává a ve kterém je až příliš cítit nadšení z časů, přinášející naději...alespoň na chvíli. ()

Snorlax 

všechny recenze uživatele

Na filmu je nejlepší scénář a Bielik, Frič mnohokrát předvedl, že umí mnohem více, tento snímek zcela postrádá jeho hravost a především neotřelý střih. Hudba je přehnaně velkolepá, až působí rušivě. Nejhorším aspektem filmu je příšerně přehrávají Štěpničková a taky naprosto minimální účast Františka Dibarbory, který se objeví pouze ve dvou krátkých scénách. Osud Ondreje Meresjeva Muranici šel natočit rozhodně mnohem lépe. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%. ()

nascendi 

všechny recenze uživatele

Každý nejako začína. A začínať po takom vývoji, s takými prostriedkami a v takej dobe určite nebolo jednoduché. Film ponúkol taký Plickovský obraz vtedajšieho Slovenska a asi nebol až tak ďaleko od pravdy. Hudba bola ohlušujúca, Paľo Bielik nenahraditeľný, česká výpomoc užitočnejšia, ako o pár desiatok rokov neskôr a celkovo sa nemusíme za tú premiéru hanbiť. Odloženie filmu do trezoru je hanbou vtedajších ideológov pápežskejších, ako pápež. ()

Willy Kufalt 

všechny recenze uživatele

Prvý slovenský príspevok do povojnovej kinematografie rozhodne za českou tvorbou éry 1945-48 nezaostáva. Na základe motívov z literárnej predlohy Ivana Stodolu (na sfilmovanie po mnohých stránkach nie najvhodnejšej) tu za pomoci českých tvorcov Martina Friča a Karla Steklého vznikol scenár s veľmi silným podaním príbehu. Napriek pomalému rozjazdu deja v prvej polovici vyznieva film minimálne po umeleckej stránke dokonale, máme tu krásne scény s poetickým zachytením krás slovenskej prírody a výrazné ukážky tunajšieho ľudového folklóru. V kontraste k slovenskému kraju Tatier a krojov tu zajímavo stoja scény z prostredia amerických ulíc a kancelárie, cítiť z nich nielen veľký pokrok "ďalekého západu", ale zároveň aj veľkú cudzinu pre našincov, ktorí nakoniec vždy nachádzajú pravý domov iba tam, kde sa narodili. Postupne so zvyšovaním napätia pribúdajú prvky psychologického žánru aj temného hororu. Na scénu nočného zápasu horala s medveďom so sekerou a nožom asi žiaden divák nezabudne, rovnako ako na dosť klaustrofobicky zachytenú pasáž, v ktorej sa hlavný hrdina pomaly a dlho plazí v zasypanej bani blatom a kameňmi cez drobné otvory, až nájde tajný východ. Zamrazilo aj pri dokumentárne ladenom spracovaní boja na frontov 1.svetovej vony, najsilnejší moment prichádza ale až v samotnom závere. Ten sa od predlohy výrazne líši, čo rozhodne filmu prospelo. Šťastne a netuctovo sa uzaviera silný psychologický aj vzťahový príbeh s myšlienkou, vo filme režijne i herecky perfektne zvládnutom. Oplatí sa vidieť! 95% (deníček - Krátká éra československého filmu 1945-1948) ()

ScarPoul 

všechny recenze uživatele

V začiatkoch to slovenská kinematografie vôbec nemala ľahké. A o skutočne prvom slovenskom filme sa rozpráva až v roku 1946. Je ním práve film Váruj. Keďže Slovensko nemalo žiadnych režisérov, alebo scenáristov, museli im pomôcť susedia z Čiech. Lenže situácia medzi Čechmi a Slovákmi si prešla tiež nepriateľskou fázou a film Váruj predstavoval akési spojenie českého majstra režiséra Friča a slovenského junáka, neskôr autorského tvorcu Paľa Bielika. Na filme Váruj cítiť zub času. Hlavne v dialógoch, ktoré dnes pôsobia úsmevne. Emocionálna rovina škrípe tiež. Paľovi Bielikovi to celkom vychádza, pretože mal predsa len už nejaké skúsenosti pri filme, v divadle a aj s Fričom. U ostatných je to otázne. Ale aj keď sa po hereckej stránke až na pár svetlých momentov film nemá veľmi čím chváliť, jeho vizuálna podoba - hory a údolia stredného slovenska - na ktoré zobrazenie dohliadal Plicka - povestný svojou filmovou alegóriou Zem spieva- je na veľmi vysokej úrovni. Z toho čerpajú aj dve najsilnejšie scény filmu - útok medveďa a návrat Ondreja do rodnej dedinky. Filmu sa nedá uprieť novátorstvo ani historický status. A aj keď nie je veľa vecí - okrem skĺznutia Paľa Bielika s kopca - ktoré by dnešného diváka dokázali zaujať, Varuj stále zostáva ako prvý Slovenský film, ktorý nielenže spravil prienik do života slovenského ľudu, ale inšpiroval desiatky diel, ktoré mali prísť po ňom. ()

Marek1991 

všechny recenze uživatele

Tento film treba brať s ohľadom na dobu, v ktorej sa natáčal. Scéna s medveďom pobaví, tiež kĺzanie sa po kopcoch, alebo scéna s pálenkou, ktorá je všeliekom v tomto filme, herecké výkony tiež nie sú na ocenenie, ale skôr na pobavenie, no film má iné zaujímavé momenty. Hudba sa mi celkom páčila, tiež samotná téma odchodov Slovákov za prácou do zahraničia ma zaujala, veď sám môjho deda dedo odišiel na Aljašku a vrátil sa až po mnohých rokoch. Film ako taký je vlastenecký, no nepáči sa mi, že v týchto starých filmoch je odpor skoro vždy spojený s násilím. Ako taká staršia dráma má čo ponúknuť najmä z historického a kultúrneho hľadiska, má vysokú výpovednú hodnotu. Je z obdobia, ktoré bolo ešte príznačné akýmsi miernym slobodným konaním nezaťaženým propagandou a cenzúrou a preto môže najmä zobrazením Ameriky pôsobiť prekvapivo, že to s tými boháčmi, či pánmi na území Slovenska nebolo len s cieľom poškodiť. Film je pútavý, na svoju dobu kvalitný. ()

roswelll 

všechny recenze uživatele

Nádherný emotivní snímek z rukou mistra československé režie Martina Friče. Dlouho jsem neviděl tak emotivní scénu, jak se zraněný Ondrej Muranica krok po krůčku posouvá úzkou rourou ze zavaleného dolu na světlo a na svobodu. Škoda jen, že nedošlo k setkání jeho ženy a kamaráda Miša, ale sám viděl a vyslechl, co se za jeho nepřítomnosti událo a nechtěl tak narušit nový svazek a probouzet už spící city..setkání se synem mu ale vše vynahradilo. Vůbec nechápu, že někdo tak krásný a pozoruhodný snímek mohl dát do trezoru. ()

MikO_NR_1909 

všechny recenze uživatele

Ja naozaj netuším, či mal Jurovský posunutú hranicu sluchu, alebo si počas natáčania myslel, že diriguje operu, ale nenormálne mi skazil inak príjemný zážitok. Skutočne si to neviem inak vysvetliť, i na epickú stavbu je to nesmierne prepálené, viac než dobové afekty a hrdinské preslovy. Varúj! ako samostatný celok miesi poetiku s lyrizmom, istú naturálnu liaheň stredoslovenských zvykov, ktorým cestu krížili neblahé spoločenské časy. Kľudne by som si vedel predstaviť film aj v nemej verzii, tých zopár dialógov som mal problém (navzdory odviazanému spomenutému hudobnému doprovodu) poriadne počuť, ale povedzme, že som si vychutnával film z tej priamej spolupatričnosti a precitnutím starých vekov. Ďalší plus jednoznačne za také to prvotné a nepoškvrnené, to sa taktiež cení. ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Film Varuj je v prvom rade silne socialne drama o emigracii a vecami s tym spojenymi. Bielik bol ovela lepsi reziser ako herec /podla mna hrat nevedel/, ale ma to dokonca akcnu scenu /medved ..../ a ma to dobovy kontext /utek do USA sa ukaze ako zhubny..../ Ale rezia je na urovni a a mraziva scena uteku z bane funguje dodnes. 79 % ()

zette 

všechny recenze uživatele

Dobre zmapovana doba na Slovensku v prvni dvacetiletce 20. stoleti. I kdyz vykreslene pijatiky slechty jsou hodne prehnane, tak obraz rolniku na venkove vypada verohodne. Vzhledem k dobe nataceni je celkem zvladnuta i americka pasaz. Libi se mi i prostrihy z prvni svetove valky. Celkem dost nacionalni pocin, ktery se bohuzel odrazi v nekterych dialozich. I tak se mi film libil a vzhledem k tomu, ze se jedna o prvni slovensky film, trochu me prekvakupuje nizky pocet hodnoticich uzivatelu. ()

tomtomtoma 

všechny recenze uživatele

Film "Varúj...!" je povzbuzením slovenského národního uvědomění, pro jehož zpevňování je občas zapotřebí přinést také intimní oběti. Legendy, bolesti a slabosti, bída a pot, temperament vzdoru a odhodlání, a koneckonců i ta nutná schopnost přežití, to vše definuje svéráz národní slovenské duše v dobré víře procesu uvědomování a vzájemného posilování. Martin Frič a Paľo Bielik vycházejí z akčního doletu slovenského hrdiny Jánošíka, aby se skrze píseň hutníka a hornickou baladu prorubali až k melancholii patosu okázalého utrpení a vlasteneckého zapálení. Slovenská hrdost má svůj největší přínos v obrazech, ve skladbě a uspořádání, v lyrické poezii, v krasopisu horského hymnu a v uvolněnosti lidové slovesnosti. Tím hrdinou filmu, akce a národního posilování je Ondrej Muranica (sympatický Paľo Bielik), bača, slévač, horník s amnézií a statný, zdravý symbol národní obrody. Uvědomění si prekérnosti intimní situace stojí za přilnutím k vlastenecké ideologii a do budoucnosti se hledí s nadějí. Hlavní ženskou postavou je Eva Muranicová (příjemná Jiřina Štěpničková), milující choť a starostlivá matka. Věrná a pracovitá žena se bez vlastní vůle dostává do stavu biandrie. Důležitou postavou je též Mišo (příjemný Július Pántik), Ondrejův nejlepší kamarád, jeho věrný druh americké anabáze a prostý slovenský pastýř ovcí. A rozhodující hráč intimně osobních vztahů. K výrazným postavám patří také Ondrejko Muranica (jako malý klučina Jaromír Garvold a jako mladík Štefan Sliuka), přirozeně inteligentní, zvídavý a nebojácný synek Ondreje s Evou. On je tou nadějí v lepší zítřky, impulsem a novou, obrozenou energií. Z dalších rolí: do posledního zbytku vůle doufající a čekající Ondrejova matka (Leopolda Dostalová), v lepší sociální zítřky věřící místní stařešina (Arnold Flögl), nekompromisní a maďarské moci panstva agilně poplatný panský správce (Andrej Bagar), či malá slovenská hrdost a hlavní důlní inženýr v Americe Gregor (Mikuláš Huba). Film Varúj...! je slovenským vykoupením možných hříchů, vždyť státem řízenou amnézií lze hravě předejít zbytečné negaci hrozícího vnitrostátního napětí. Je také bizarní osobní zkušeností v té křehké poloze niterné rozervanosti. Film je nejhodnotnější pro svou vizuální podobu. ()

Reklama

Reklama