Historias que so existem quando lembradas

Každé ráno Madalena upečie žemle a donesie ich do Antoniovho obchodu. Vypije s ním prvú kávu. Potom prejde cez koľajnice, po ktorých nechodia vlaky, a poupratuje okolo zamknutého cintorína. Nasleduje spoločný obed všetkých prastarých obyvateľov Madaleninej malej dedinky stratenej v horách. A tak to chodí každý deň. Roky. Desaťročia. Ritualizované pohyby a ritualizované dialógy. Nemenný stereotyp. Zvláštny svet zamrznutý v akejsi časovej slučke, kde nikto neumiera. Jedného dňa sem po koľajniciach prichádza mladá fotografka Rita a nestačí sa čudovať. Rovnako sú prekvapení aj obyvatelia. Akoby sa zrazili dva rôzne svety. Musia však nejako komunikovať, čo sa postupne darí a zvláštna dedina začína Ritu pohlcovať. Tento vizuálne nádherný film založený na precízne komponovaných obrazoch je spomienkou na údolie Paraiba v Brazílii, ktoré je jednou z najkrajších oblastí Južnej Ameriky. Údolie bývalo známe kávovými plantážami, ktoré však skrachovali, a dnes je to úplne opustený kraj s niekoľkými prázdnymi „mestami duchov“. (Art Film Fest)