Hlava nebo orel

Pile ou face, čiže filmový titul Roberta Enrica, mi napokon prišiel, nielen snáď ako povedzme nejaká ľubovoľná epizóda kriminálneho serošu Columbo, no tentoraz v tak trochu obrátenom kabáte, než na aký sme zrovna očividne viac zvyknutí, teda čo mi v podstate pripomínalo i obidve titulné postavy v podobách inšpektorov Columboa/Baroniho, a ich (a)typické, pracovné postupy, pripomínajúce akési, mimoriadne dotieravé štýly, pomaly začínajúce liezť určitým antagonistom poriadne na nervy, ako spočiatku práve i v tomto prípade, zároveň ale doplnená aj o simultánne prebiehajúcu líniu udalostí s odlišným charakterom výsledných (scenáristických) situácií, a tak som mal tým pádom naprosto reálneho zdania, ako by sa na mňa hneď „vyrútili” dva rozdielne počiny v jednom spracovaní, čo vskutku pôsobilo naozaj mätúcim dojmom, keďže ani jednej línii nebolo venovanej dostatok pozornosti, i keď akurát v tej s Noiretom & Serraultom, predsa oveľa väčšmi, tam vlastne prichádzalo do úvahy porovnanie s Columbom, prekrývanom s rušivými elementmi v podobe ďalšej podzápletky, z mojej strany bližšie nešpecifikovaného charakteru, na to už musí prísť nakoniec divák úplne sám, ako potom ešte zhodnotí výsledne namiešaný Enricov koktail v pomere dva ku jednej? Skrátka, podľa môjho názoru, bola tá vedľajšia linka akosi prebytočnou, ktorou zrejme chceli scenáristi trošku ozvláštniť, či zdramatizovať toto dianie, avšak opak bol pravdou, jednoducho im tento ťah na bránku príliš extra nevyšiel. • A už keď sme pri tom režisérovi a (dvornému) hercovi, tak aktuálna snímka Hlavy alebo chvosty, mi príde z ich troch spoluprác, ktoré som mimochodom doposiaľ videl, ako vari tou najslabšou, nakoľko vedľa nadštandardnej Le Vieux fusil , a stále nadpriemerného Le Secret, pôsobí ako chudobný príbuzný, asi toľko skonštatovania na takmer samý záver. Jednoducho povedané, režisér asi ani nevedel, komu alebo čomu, sa má venovať vo väčšom rozsahu, a síce podotýkam, že vyššie uvedení hereckí predstavitelia, predviedli dosť solídne, herecké prejavy so záverečným vyústením, ktoré by som zreteľne vonkoncom neočakával, ale treba si zase na druhej strane tiež uvedomiť i to, že ak by sme sa dajme tomu zaoberali iba postavami okolo Baroniho a Morlaixa, a k tomu celkom „vystrihli” tú slabšiu pasáž, a automaticky sa vo väčšej miere pohrali s dialógmi týchto protagonistov, tak pevne verím, že by sa to stočilo strhujúcejším smerom, ktorý by som následne dokázal plne obdivovať, takto mám len rozpačité pocity. (11.07.2023)

Konverzační psychologické drama dvou mužů na sklonku jejich profesní kariéry, která je už léta nenaplňuje a při životě je drží už jen jejich klukovský sen. Přes jejich zdánlivou profesní i povahovou rozdílnost se ukazuje, že k sobě mají ve skutečnosti velmi blízko a vzájemně si pomáhají s vyrovnáním se s vlastní minulostí. Noiret i Serrault hráli perfektně. (31.12.2014)

Divák sleduje ústny "súboj" dvoch mužov s protipólnymi názormi, ktorých vzťah sa postupne vďaka "stalk-ovaniu" a následnému zisteniu "životnej podobnosti", mení na (skoro) "priateľský", ale aj prípad o drogovom dopade na deťoch "vyvolených". Ten druhý ma nezaujímal ale že absolútne, pričom na mňa pôsobil skôr ako rušivý element. Ten prvý zas miestami vďaka vývoju deja budí dojem, akoby jeho základy tvorili trámy z preglejok. Jednoducho, nie tak celkom chápem tomu vývoju, ktorý ma na jednej strane bavil, lebo je podaný pútavým spôsobom, no na tej druhej, mi prišiel úplne pritiahnutý za vlasy. Neviem čo si mám myslieť .. (17.11.2021)

Potenciál by tu byl, přišlo mi to ale docela rozvleklé a hlavně uchopené za nesprávný konec. Především díky závěrečné pointě mám pocit hraničící s jistotou, že by tomu všemu slušel spíše kabát černé komedie, než psychologického dramatu. Herecké představení Philippa Noireta a Michela Serraulta je však OK - a to není málo. 60%. (03.04.2020)

Taková tuctová detektivka, která má jediné štěstí, že Noiret i Serrault jsou dobře hrající sympaťáci, se celkem vleče. Dokonce ani konfrontace detektiva s čerstvým vdovcem nemá patřičné napětí. Člověka nemůže nenapadnout srovnání s brilsntím konverzačním dramatem Svědek. Z tohoto srovnání Hlava nebo orel nevyjde ani s odřenýma ušima, vyjde rovnou bez uší. Oceňuji pointu, především tu druhou, ta první se dala očekávat minimàlně od poloviny filmu. Co naplat, ani herecká esa nezachrání podprůměrný scénář. (17.08.2019)