Nō otoko

Je to celkom dobrý mysteriózne ladený kriminálna thriller. Má dosť dobrý príbeh odohrávajúci sa v meste, ktoré práve čelí sérii bombových útokov, pričom jednému len tesne unikla aj uznávaná psychologička a polícia stále nevie nemilosrdných páchateľov nájsť. V priebehu vyšetrovania detektív narazí na zvláštneho mladíka, ktorému sa začne venovať psychologička a postupne si všetci uvedomujú, že je to výnimočný človek a tak spoja svoje sily, aby páchateľov zastavili. Spracovanie nie je zlé, ale aj tak ma dosť sklamalo. Spočiatku to vyzerá veľmi dobre, úvodná dvadsaťminútovka ponúkne niekoľko vydarených situácií, sadli mi postavy a aj pozadie bombových útokov pôsobí dosť dobre. No potom to už nanešťastie upadne, stále sa na to dá bez problémov pozerať, ale film sa už venuje prakticky len mladíkovi, či už jeho schopnostiam alebo pátraní po jeho minulosti, pričom to ani nie je až tak moc zaujímavé, aby to zabralo polovicu filmu a ani útoky sa už moc neriešia. A tak až v poslednej tretine sa to zase rozbehne, opäť sa tu nájde pár výborných scén a tak ma skutočne mrzí, že tvorcovia k samotnej postave výnimočného mladíka pristúpili práve takto. Radšej by som bol, keby tu nebol vôbec a hlavné postavy by riešili útoky, alebo keby bol aspoň skutočne zaujímavý, jeho schopnosti a minulosť mi až na pár výnimiek prišli úplne obyčajné. Pochváliť musím aj akčnú stránku, síce jej nie je moc, čo sa ale dá aj celkom očakávať, ale tých pár sekvencií je výborne zvládnutých, sú dynamické a s kvalitnou vizuálnou stránkou, či už rôzne explózie alebo nejaká tá naháňačka. S hereckým obsadením som nadmieru spokojný, výborné hlavné trio v zložení Yasuko Matsuyuki ako psychologička, detektív Yosuke Eguchi alebo Toma Ikuta v úlohe výnimočného mladíka, ale sadli mi aj zvyšné postavy, či už záporné, ale aj vedľajšie. Réžia a technická stránka sú tiež vydarené, tu nemám žiadny problém. Škoda, po úvode som bol presvedčený, že to bude vydarený kriminálny thriller, ale ani takto to nie je zlé, len s trochu iným podaním postavy mladíka to mohlo byť omnoho lepšie. 63% (17.10.2013)

V jednom z japonských mestečiek riadi neznámi gang, ktorý montuje podomácky vyrobené výbušniny do rôznych zariadení s voľným prístupom pre bežného človeka. Má totiž jediný cieľ. Zapríčiniť smrť s čo najväčším počtom nevinných obetí. Po pár dňoch polícia zatýka prvého podozrivého, Suzukiho Ičiroha. Ten je však iný ako doposiaľ zadržaní páchatelia. Jeho osobnosť a charakterové črty treba dôkladne analyzovať. K prípadu je privolaná Dr. Washiyo. Tá po čase zisťuje, že Suzuki netrpí žiadnou psychickou poruchou. Nakoľko ju nový pacient fascinuje, rozhodne sa spolu s detektívom, ktorý prípady bombových útokov vyšetruje, zájsť ďalej a získať poznatky o Ičirohovy z obdobia detstva a dospievania. Jej zistenia prinášajú odpovede nie len pre ňu samotnú, ale aj pre políciu, ktorá dúfa, že má v ruke skutočného páchateľa. "The Brain Man" disponuje tak prehnane originálnym príbehom, vývojom deja a pointou v rozuzlení, až to "pekné" nie je. Záverečná prešpekulovanosť potešila, ale zároveň na mňa pôsobila akosi zvláštne. Skutočne neviem čo si myslieť. Sledovať tento snímok 123 minút nebolo vysloveným utrpením, no taktiež musím dodať, že ma nijak mimoriadne nenadchol. Priemer. (26.05.2014)

Podivný styl, který každému nesedne kombinuje psychologickou nótu s typickým asijským neuchopitelný citovým artem. Má to slušný variovaný děj na nebezpečné vrahy. Podmínkou je, aby jste v tom nehledali logiku. Řeší se tam hlubší přístup k odpuštění/pomstě a to jak víme je v tamější kultuře základní paradigma nejen filmu. 73%. (08.11.2013)

Zajímavé, že mně většina, zde nadprůměrně hodnocených, východoasijských filmů nesedne, a u tohoto japonského mixu Batmana a Dextera, ač je tu v modrých barvách, jsem se bavila více než obstojně. Na seriózní kriminálku je to trochu fantaskní (i když ne nadpřirozené), takže to spíš připomíná temnou superhrdinskou story (na asiaty přiměřeně brutální) se zajímavým námětem, několika celkem překvapivými zvraty a slušným zakončením. Jestli je Ikuto Tóma dobrý herec, z jeho bezemoční kreace nepoznám, ale navzdory tomu, že tu většinu času postavou připomíná vysušenou mřenku, tak je v těch pár akčních scénách docela cool. Nějaké mouchy to má, celý ten předzávěrečný střet v té továrně (či co to bylo) už trochu ztrácel tempo a Suzukiho nemesis byla na můj vkus až příliš netradiční (i když dostatečně šílená a zcela bez skurpulí), ale to jsou zkrátka celí Japonci, takže to beru. (29.10.2016)

Až tento film opravdu potvrdil, že Ikuta Tóma je herec prvotřídních kvalit a že povedený Nakacu z HanaKimi nebyla náhoda. Film je napínavý, chytrý, ale hlavně stojí na hereckém výkonu Ikuty, jenž - jak je jasné z první věty - byl prvotřídní. Jeho postava je něco jako L a Light z Death Noteu se špetkou Robocopa. A kupodivu: chci ho domů! Chci ho chovat v náručí a konejšit! :-D Řekněme si to na rovinu, jsem uchvácena, že pan režisér Takimoto vytřískal z Ikuty něco takového, navíc se mi líbil nápad i celkové provedení (kamera, střih, hudba). Není to komedie a někdo by klidně mohl říct, že je to něco velmi zvrhlého. Proto si myslím, že spousta lidí nebude nadšená, jako jsem já. I tak se podívejte, už jen kvůli Ikutovi to stojí za to. (29.09.2013)