Ivanovo dětství

Tak to vám teda poviem. To bol očarujúci film. Ide o prvý celovečerný film môjho najobľúbenejšieho, a bezpochyby najlepšieho Ruského režiséra Andreja Tarkovského (Najviac sa preslávil svojim poetickým opusom STALKER, mimochodom jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec). Čiernobiela snímka, ktorá má málo cez hodinu a pól, ale vedel by som na ňu pozerať aj 4, rozpráva drsný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Malí 12 ročný chlapec Ivan, ktorý prišiel počas Nemeckého Blitzkriegu o rodinu, pracuje pre Sovietsku armádu. Pre jeho nízky vzrast a tým, že je relatívne nenápadný,sliedi, sleduje postup Nacistov po kraji a predáva informácie z jednej roty do druhej. Pre armádu je táto sirota veľmi nápomocná, ale vojaci s ktorými spolupracuje, majú v sebe ešte štipku ľudskosti a tak sa ho snažia poslať na internátnu školu, ďaleko od vojny. Chlapec to v slzách odmieta, keďže to je jediná rodina, ktorú momentálne má. Ivan sa síce hrá na drsného vojaka, odporuje poručíkom aj vyššie postaveným členom červenej armády, ale vo svojom vnútri je to stále iba malý a hravý chlapec, ktorý sa len ťažko vyrovnáva zo svojimi vnútornými démonmi a traumami, ktoré ho zatiaľ stretli. Tarkovskij, to zachytáva nádherne svojím neopakovateľným. poetickým rukopisom. Nejde tu vyslovene o poetickú onaniu ako v jeho nasledujúcich, teda všetkých filmoch (A to myslím v dobrom, ja to od neho milujem), takže si myslím, že tento kúsok je prístupnejší aj jednoduchším filmovým konzumentom. Hoci má svoj vek, na myšlienkach ľudskej dôstojnosti a duši nestratil nič, skôr zreje ako víno. Hoci sú to Tarkovského, skoro, začiatky, kameru a cit pre detail tu badať od prvej chvíle. Ten jeho naturalizmus ma posiela symbolicky do kolien. Nádherne vie zachytávať krásy prírody, či už ide o sci-fi, vojnovú drámu alebo bieločierny film. Bravo. Je to srdcervúce ale z jednej strany to aj upokojí dušu. A nie................ Neskončí sa to happyendom. (17.08.2015)

První Tarkovského celovečerní film patří v jeho tvorbě ktomu nejnormálnějšímu, co natočil. To ovšem není pochvala, protože to znamená, že patří k tomu nejprůměrnějšímu. Ale přestože některé pasáže se nevymykají z průměrných sovětských snímků o válce, nemohu souhlasit s nízkým hodnocením Limy. Tu a tam se ve filmu zjevují v Ivanovi a jeho představách takové hloubky, jejichž dno by člověk nezbadal. Ivanovy sny nám neukáží, co přesně mu nepřátelé provedli. Muselo to být však strašlivé, protože je za to nenávidí k smrti, do poslední kapky dechu, víc než dokáže vyslovit, víc než dokáže snést. Obraz pochmurné krajiny se snoubí s pochmurným obsahem tohoto filmu. (03.08.2004)

V prvom rade treba povedať, že Ivanovo detstvo je omnoho dospelejším filmom, než akými bola trojica študentských filmov Andreja Tarkovského, nech sa o to, aby pôsobili dospelejšie, snažil sebeviac. Pohľad na vojnu očami dieťaťa je téma, ktorá bola sfilmovaná nespočetne veľa krát a ktorá je o to hroznejšia, pretože detský hrdinovia nevedia čo robiť tvárou v tvár vojne. Nevedia ako sa zachovať a ich zúfalstvo je o to väčšie. Ivan nie. Jeho stratu nevinnosti nahradilo absolútne presvedčenie, že vo vojne má aj on dôležité miesto ako zved a že mu práve táto pozícia dopomôže k tomu aby pomstil smrť svojej rodiny. Vo svojich 12 rokoch sa stáva dospelým alebo sa teda zo všetkých síl snaží presvedčiť ostatných, že bojuje za rovnakú vec ako oni a je rovnako schopný ako oni to dosiahnuť. Tarkovskij si tu pohráva z rôznymi vzťahmi a z rôznymi obrazmi, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, alebo tvoria akúsi lyrickú rovinu, ktorá umocňuje beznádejnosť situácií, do ktorých sa hrdinovia dostávajú. Ku koncu sa stáva film epickejším - obsadenie Berlína, viacej lyrickejším - scéna na pláži a viacej naliehavejším - pohľad na fotku Ivana, ktorý bol obesený. A práve práca z obrazom a slovom, tvoria z tohto filmu jeden z veľmi silných filmových zážitkov. (01.07.2011)

Pozoruhodný film, kde okamžitě upoutává kompozice obrazu a kamera samotná. Střídání pohledů mezi realitou a snovými sekvencemi je velmi působivé - zejména svým výtvarným zpracováním a používání kamery. Snové sekvence svou slunností, nedotčenou přírodou a radostí kontrastují s realitou, která odráží chlapcovu zatemnělou a pokřivenou mysl následky války (scéna v malé místnosti s baterkou na mě udělala opravdu velký dojem!). (17.06.2007)

Nádherně nasnímaný film o malém chlapci, jehož nevlastním rodičem se stala válka. Vzala mu matku, a stala se její náhradou. Na první pohled upoutá film hlavně krásami ruské přírody... ty březové lesíky! Pod krásným obalem se však odehrává krutý a smutný boj o přečasném konci dětství, bezmyšlenkovitém, zbytečném vrhání se do nebezpečenství ve chvíli, kdy už člověk nemá co ztratit. Válka Ivana vytvořila, válka si ho snad i vezme (tak chápu mrtvý strom na konci filmu, ke kterému Ivan doběhne) Na Tarkovského překvapivě civilní film, nikde se nezastaví na dlouho (nemá na to typické tři hodiny:) , a vypráví srozumitelně... a tak to má být. (14.01.2005)