poster

La Danza de la Realidad

  • anglický

    The Dance of Reality

  • Slovensko

    Tanec reality

    (festivalový název)

Životopisný / Fantasy / Drama

Chile, 2013, 133 min

(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • ancientone
    ***

    Bohužiaľ, žiadny Jodorovskeho Fanny a Alexander sa nekoná. Majster priniesol autobiografický balík svojich najtypickejších trademarkov, ktorý však namiesto neuchopiteľnej vnútornej magickosti, hlavnej hnacej sily jeho predošlých filmov, predkladá iba akýsi rozriedený fairy-tale opar, neschopný vytvoriť koherentnú, pútavú atmosféru. Z filmu nevyteká do diváka žiadna "ektoplazma". Všetko potrebné bolo povedané v predošlých filmoch a La Danza de la Realidad vyznieva do stratena ako nepotrebný návrat. Zbytočnosť.(3.3.2015)

  • JohnMiller
    ****

    Akoby sa Alejandro Jodorowsky prebral po vyše dvoch desaťročiach z hyperspánku a bez akýchkoľvek problémov pokračoval v natáčaní svojich bizarných výjavov. Tam kde skončili snímky El Topo a Holly Mountain tam pokračuje Tanec reality. Je to totálne absurdný autobiografický obraz tvorcu, ktorý nám predvádza svoj život v detstve. Ide o nesmierny mindfuck na aký sme od Jodorowskeho zvyknutý, príbeh skáče z jednej psychotropnej absurdity do druhej. Dej sa prekrúca do iracionálnej formy kde sa opäť všetko prekrúca na druhú.. Od politických zriadení až po náboženstvo. Vizuálna stránka je tiež takisto tradične púštna. Bolo tu zopár momentov ktoré mi nesadli ako prsatá speváčka opery, ktorá keď rozprávala tak neustále spievala, bolo jej tu neúrekom, a nie príliš podarené CGI efekty ale celá tá silná myšlienka, o nechutnosti peňazí a zvrhlom boji o moc, bez problémov tieto negatívne prvky vrhá do tieňa zabudnutia. Je to silný kúsok ale rozhodne nie pre každého.(2.1.2015)

  • ledzepfan
    *****

    Zázrak.. V době velkohubých a epicky se tvářících filmových nonsensů přichází Alejandro s filmem tak skromným, hlubokým, osobitým a hlavně osobním, že to bere dech. Nejde o prostou autobiografii, ale čistě o psychomagický akt ve kterém Jodo znovu prochází svým dětstvím a imaginativní tvorbou nové filmové reality napravuje dávné ale hluboce zakořeněné křivdy, chyby a traumata a tím zpětně léčí jak sebe tak své syny a potažmo možná i sem tam nějakého diváka... Pravda je, že problém může být v právě v tom jak osobní a umělecky čistý tenhle film je. Pokud totiž divák není alespoň zběžně obeznámen s Jodorowského konceptem psychomagie a pokud nemá absolutně žádné ponětí o jeho dětství, dospívání, vztahu k rodičům atd.. nejspíš asi nevytuší kde právě probíhá jaký zázrak a celý film je pak jen jakousi řadou bizarních situací.. Ale není :) ..... Zázrak(26.10.2016)

  • grrant
    ****

    Jodorowského tvorbu som si obľúbil, tak som bol potešený (keď som pred nedávnom znova prezeral jeho profil na imdb kvôli Jodorovského Dune) a všimol som si film, ktorý sa mi nejak vyhol. La Danza de la Realidad (2013). Biografický a surealistický pohľad na vlastné detstvo s prítomnosťou samotného Jodorowského poskytoval veľmi dobrú platformu na spodobenie svojich detských túžob a strachov, trápení a radostí. Jodorowský mohol zase raz popustiť uzdu svojej fantázii. Nestalo sa tak (úplne). Očakával som farebnú, obrazmy a symbolmy popretkávanú vec v štýle Svätej hory, kde každý záber je obrazom sám o sebe. Tu to bolo omnoho civilnejšie, scenárovo dokonca aj dával zmysel. Na začiatku som bol veľmi nadšený (aj keď tá blonďavá parochňa vyzerala nanajvýš smiešne), ale podivné existencie, človek na pláži, vtáci loviaci ryby, theozof, trpaslík pred obchodom (ktorého názov som celý film čítal ako Ukraina a ona to bola Ukrania) a skupina amputárov, predstavovali všetky farby, ktoré mohol Jodorowsky použiť a zamaľovať svoje plátno. Dokonca aj cirkusový začiatok. Čakal som že bude zohrávať väčšiu úlohu než akú v skutočnosti zohral. Taktiež skupina bez končatín. Jodorowského srdcovka. Škoda že im neposkytol viac priestoru, aspoň tomu jednému, ktorého tam chlapec škrabal po chrbte. A čo nakazený morom, veľmi zvláštna sekvencia, ktorá bola veľmi silná ale len načrtnutá. Možno bolo všetko súčasťou "destského" vnímania, keď udalosti vníma len ako krátke momenty, spomenie si na ne a potom zmyznú. Ako aj výjavy vo filme. Čo sa týka vecí civilných, tvárili sa ako hlboké myšlienky, ale postrádali výtvarnosť a Jodoroewského rukopis. Chvýľami som myslel že pozerám Gilliama, alebo iného režiséra. Zvlášť čo sa týkalo stretnutia komunistickej strany, zavraždenia prezidenta, jeho púte, zatknutie, mučenie (uh oh) a vôbec. Čo sa týka postáv, otec despotický, ale v hĺbke duše milujúci, matka, asi jemná duša, celý film spieva, samotný Jodorowský, zo začiatku jemný, neskôr nevýrazný. Najväčšou zmenou počas filmu prejde otec, chvýľami som až rozmýšlal či sa rozpráva príbeh chlaca alebo otca, či to niesu spomienky samotného Jodorowského. Jodorowský musí mať veľký talent na riadenie hercov a oni musia byť neuveriteľne loajálny a zapálený pre myšlienku, lebo občasné močenie a plnočelná nahota je v tomto filme prítomná. Močenie na rádio bolo ešte celkom vtipné, ale keď tá žena ošťala toho mu... (no nebudeme prezrádzať). Z celkového hľadiska to bola veľmi pekná hřička, kto je na také filmy, určite nebude sklamaný. Jodorowského mám rád, ale dám len 4* lebo na Svätú horu alebo El Topa tento film nedosahuje (svojou výtvarnosťou, symbolizmom a celkovým štýlom)(3.3.2015)

  • Dadel
    ***

    Pošuk a narcis Jodorowsky dostal po 25 letech peníze na další film, obsadil do něj snad celou svoji rodinu, ale mnoho překvapení se nekoná, film obsahuje vše, na co jsme u něj zvyklí. Nepočítáme-li HD kvalitu a občasné decentní digitální triky, klidně by film zapadl mezi jeho kultovní kusy ze 70. let. Jen by filmu prospělo zkrácení o půlhodinu.(22.10.2014)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace