Konzervy času

Cyklus postavený na jedinečných domácich filmových archívoch, ktoré rôznorodým spôsobom mapujú dianie na Slovensku od čias 1. ČSR až po 80-te roky 20. storočia.
1.-Citlivé témy- sú kolážou osobných spomienok a úvah nad vlastným životom umelca Martina Kolesára a jeho dcéry. Film vyniká hlbokým náhľadom do súkromia muža na sklonku života, ktorý hodnotí svoj život a vybavuje si jeho najsvetlejšie okamžiky. V obrazovej časti dokumentu dominujú súkromní filmové archívy jeho rodiny.
2.-Osmičkári -Na jeseň v roku 1976 bolo Slovensko ešte súčasťou Československej socialistickej republiky. Tvrdá politická ruka komunistického vedenia viedla spoločnosť po vykonaných politických čistkách, keď po vstupe sovietskych vojsk bol odvrátený obrodný proces v spoločnosti, k ďalšej etape budovania socializmu. Podľa vtedajšej tradičnej šablóny sa konali v tom čase voľby do zastupiteľských zborov všetkých stupňov a zúčastnilo sa na nich 99,7 percenta zapísaných voličov., ktorí 99,9 percenta zvolili kandidátov Národného frontu. Neúčasť vo voľbách, vyjadrenie protestu alebo nesúhlasu viedlo k osobnej perzekúcii neprispôsobivého jedinca a ohrozovalo jeho existenciu v navonok bezproblémovej fungujúcej spoločnosti. Každý osobnostný prejav, či už politický, tvorivý alebo iný, nejednotný s línou, ktorú vytýčila komunistická strana, bol neprijateľný a v zárodku likvidovaný. Akékoľvek prejavy občianskych aktivít boli hneď sledované a usmerňované do existujúcich legálnych klubov, krúžkov a organizácií pod správou a dohľadom socialistických inštitúcií. Amatérska filmová tvorba ako jeden z možných tvorivých únikov do sveta vízií a fantázií bola tiež usmerňovaná kultúrnymi ustanovizňami k zobrazovaniu života človeka v duchu socialistického realizmu. Falošnosť tohto ponímania tvorby však amatérski filmári vnútorne silno pociťovali. Mnohí z nich sa nechceli stať vo svojich filmových záznamoch poplatnými prisluhovačmi režimu a presadzovali svoj osobitý autorský pohľad. Takéto práce boli včas zastavované sitom okresných a krajských kôl celoštátnych prehliadok záujmovo umeleckej činnosti. Len málokedy tak prenikli k väčšiemu auditóriu naozaj spoločensky odvážne a umelecky priebojné amatérske filmy. Jedna zo skupín amatérskych filmárov sa sformovala v roku 1976 vo filmovom krúžku AMFIKLUB Ladce v obci na strednom Považí . Závodný klub miestnej cementárne poskytol skromné priestory, Okresné osvetové stredisko v Považskej Bystrici nevyhnutný odborný dohľad. Niektorí jeho členovia sa po 35 rokoch stretli, aby si s odstupom času pripomenuli svoje filmárske začiatky a zamysleli sa nad životnou cestou, ktorou za ten čas prešli.
3.-Štefánik sa vracia -Tento diel seriálu je akousi montážou komentárov, osobných spomienok, výpovedí historikov (Štefan Holčík, Peter Salner), či aktivistov (Viliam Hornáček), archívnych zvukových materiálov z roz-hlasu, 8mm záznamu, ktorý realizoval Viliam Malík ako fotograf pre ČTK a amatérsky filmár, ktorý na ploche približne 30 minút zachytáva zberným spôsobom výstavbu celého pamätníka v rokoch 1937-38, od kopania základov, stavbu pylónu, cez osadzovanie leva a bronzového tela ľM.R. Štefánika až po návštevu mestkých politikov a samotného sochára Bohumila Kafku. Obrazový materiál bude doplnený o dokrútky odhalenia rekonštruovanej sochy na nábreží Dunaja v priestoroch obchodného centra Eurovea v máji roku 2009 a o zábery samotnej sochy, realizovanej z vysokozdvižnej plošiny, tak aby divák mohol skúmať detaily sochy z inej ako žabej perspektívy.
4.-Víťazstvo - Dokumentárny film Víťazstvo je filmovou spomienkou Režiséra Šimona Ondruša na starého otca, Alexandra Trizuljaka. Jeho snahou je sprítomniť dávno zabudnuté časy, ktoré v povojnovom svete znamenali osudové momenty a zlomové situácie pre ľudí rozhodnutých žiť v kontraideáloch smrti, utrpenia, beznádeje a nekonečného šialenstva. Reálna vízia víťazstva nad konečnosťou sa paradoxne ukrýva v bohatej matérii, ktorú po sebe nadaný tvorca spolu s jeho manželkou zanechal. Od detí, vnukov, pravnukov, sôch, kresieb, zákulisných rozporov cez 8mm filmy, denníky, dohady až po zabudnuté trápenia a mýty. Myšlienkový sťažen filmu dominuje v perspektíve ideálu tvorivého myslenia ktoré buduje, „boduje“ a s každým dotykom radikálne mení človeka vzpriameného na tvorivú bytosť, ktorá síce čerpá zo života sveta koľko potrebuje, lež v akte dávania nepozná hranice. Samostatnou líniou je „nehercom“ čítaný denník Alexandra Trizuljaka, ktorý je hlanou dominantou a stavebným materiálom pre tému filmu. Ďalšiu časť tvorí výpoveď Evy Trizuljakovej, ktorá akoby komentovala po 50 rokoch čo sa dialo v tej dobe. Medzi nimi sa pohybuje komentár vnuka, režiséra filmu ktorý dopĺňa informácie a niektoré témy posúva ďalej. Hlavným materiálom filmu sú však rodinné filmové archívy...
5.-Takto sa vtedy žilo -V tejto časti sa na dobu a jej ľudí pozerá skrze obrazu všeobecného koníčka - cestovanie a ako obsahovú líniu používa súkromné filmové archívy našich cestovateľov. Čiže dovolenky s rodinou i bez nej, na horách i pri mori, skrátka so všetkým, čo cestovanie našinca prináša. Na dovolenku sa totiž bez kamery alebo aspoň fotoaparátu nechodí...
6.-Ostávam s láskou - Ostávam s láskou je dokumentárny film koncipovaný ako asociatívna montáž amatérskych archívnych záberov a výpovedí rôznych ľudí, ktorí sa osobne vyjadrujú k téme vzťahov medzi mužom a ženou, čítajú rôzne texty, či hovoria o vlastných príbehoch. Téma je dramaturgicky rozvíjaná cez zamilovanie, proces spojenia dvoch cudzích ľudí, vzťah a jeho podmienky, sex, rozvrat, či trvalosť vzťahu. Amatérske záznamy v sebe ukrývajú mnoho šťastných obrazov začínajúcich vzťahov, nikdy nie ich konce. Aké sú však konkrétne príbehy o láske a manželstve? Aké sú pravidlá hry?
7.-Dom -Dom, či už panelákový, alebo rodinný pod svojimi strechami vždy skrýva históriu človeka a jeho rodiny. Do múrov je vpísané detstvo, dospievanie i začínajúci život rodinný, kde sa aj končí a ostávajú spomienky. V tejto časti načrieme do slovných i filmových spomienok Martina Porubjaka a jeho najbližších priateľov, s ktorými dospieval a začínal stavať svoj profesionálny život. (RTVS)