Fotografi

Dokumentárna séria o zakladateľoch a osobnostiach slovenskej fotografie.
Jednotlivé časti: 1.-Viliam Malík -bol posledným žijúcim predstaviteľom medzivojnovej, nie iba fotografickej moderny na Slovensku. Až po jeho odchode sa stala definitívne uzavretou historickou kapitolou. Bol dosiaľ najdlhšie činným slovenským fotografom, ešte dva-tri roky pred smrťou neustále vydával fotografické svedectvá o svojom zdanlivo nevyčerpateľnom talente. No najmä svojím vlastným životným príbehom akoby zosobňoval príbeh slovenskej fotografie v 20. storočí. Príbeh o tom, ako sa zo zanedbanej polosiroty, z chudobnej príbuznej stala "žiadaná nevesta", alebo o tom, ako princezná Šípková Ruženka precitla po storočnom spánku.
2.-Igor Grossman -Igor Grossman sa narodil 3.novembra 1924 v Žiline. Štúdium ukončil v Bratislave v roku 1946. Fotografuje od začiatku 50tych rokov. V rokoch 1953-1958 a 1963-1970 zobrazuje predovšetkým slovenskú dedinu vo všetkých jej podobách. Od polovice 60tych rokov sa začína venovať aj reklamnej, priemyselnej a módnej fotografii, od roku 1966 už ako profesionálny fotograf. Z rokov 1964-1965 pochádza prevažná časť jeho prvého významného dokumentaristického cyklu Prváci. V rokoch 1968-1971 navštevuje postupne Paríž a Francúzsko, Taliansko, Rumunsko a Arménsko, zo snímok týchto krajín vytvára rozsiahle fotografické súbory. Počnúc cyklom O Dreve (1964-65) sa čoraz viac venuje aj výtvarnej fotografii. Od roku 1969 žije a pôsobí v Bratislave. V rokoch 1970-1977 pracuje pre vydavateľstvo Živena a viaceré ilustrované časopisy. Od roku 1972 pracuje ako voľný fotograf a od tých čias a zvlášť v 80tych rokoch sa venuje portrétovaniu významných osobností slovenskej kultúry. Súbežne rozvíjal aj svoje výtvarné záujmy, výsledkom čoho je veľká séra fotografií a následná knižná publikácia „Metamorfózy skla“ (1988). V 90tych rokoch sústreďuje svoje staršie fotografie slovenskej dediny a predstavuje ich na rozsiahlych výstavách a v publikácii „Odviate časom“ (2000). Od konca 90tych rokov sa znova intenzívne venuje výtvarne zameranej farebnej fotografii, z ktorej čerpajú aj jeho zatiaľ posledné výstavné projekty. No napriek tomu, že disponuje rozsiahlymi znalosťami moderného výtvarného umenia a mnohé jeho snímky môžu predstavovať ekvivalent moderných výtvarných smerov, najvýraznejšie výsledky dosiahol skôr v oblasti fotografického dokumentu.
3.-Miro Švolík - Cesta do stredu sveta -Razantnosť, s akou vstúpili na pole fotografie, súvisela najmä so zmenou myslenia a uvažovania o fotografii, a to v tendenciách postmoderny. Postmoderným fotografiám predchádzali silné prúdy dokumentárnej a konceptuálnej fotografie, ktoré komentovali sociálne a politické skutočnosti v období normalizácie. Postmoderná fotografia 80. rokov sa zbavuje akéhokoľvek komentovania politiky. Stojí vo formálnom i obsahovom protiklade k fotografii 70. rokov. Jednoducho povedané - fotografia „chcela byť odrazu s niečím iným". Byť s niečím iným znamenalo nekomentovať bezprostrednú skutočnosť okolo nás, ale vytvárať si svoj vlastný svet plný príbehov, mýtov, osobných predstáv a fantázií.
4.-Tibor Huszár - návrat späť -Lokálpatriot zo slovenskej Récy Tibor Huszár je po prekonaní ťažkej choroby opäť v Paríži, z ktorej musel pre chorobu odísť. Fotografuje zatiaľ svoju poslednú knihu. Vo svojich potulkách mestom sa teraz po ťažkých zdravotných útrapách sústreďuje na hru svetla a tieňov. Jeho šarm, charizma a vôľa nenecháva nikoho na pochybách. Samorast Tibor Huszár je späť.
5.-Peter Župník - trasa Paríž-Levoča -Peter Župník je mimoriadne zaujímavý umelecký fotograf, ktorý o sebe hovorí ako o mužovi v domácnosti. Žije v Paríži, ale stále sa úplne nevyrovnal s týmto prostredím, ani s francúzštinou. Vzhľadom na miesto narodenia a prostredie v ktorom vyrastal sa považuje za Slováka, jeho otec je však Ukrajinec a matka Češka. Vyštudoval FAMU v Prahe a s celým radom svojich spolužiakov tvorí známu slovenskú novú vlnu, či Generáciu 60, na rozdiel od nich v Prahe neostal. A navyše ani jeho tvorba do tejto škatuľky nepasuje. Škatuľky sa preňho vo všeobecnosti nehodia. Peter Župník je fotograf, ktorý si pre svoju prácu vzal zo sveta dospelých profesionalitu, poctivosť a vytrvalosť, zo sveta detí hravosť a schopnosť dívať sa na obyčajné veci tak, akoby ich videl po prvý raz v živote...
6.-Rudo Prekop - STOPÁR -Rudo Prekop (* 13. Apríla 1959 v Košiciach). Je fotograf, ktorý tvorí v Čechách a na Slovensku. Absolvoval Strednú umelecko- priemyslovú školu v Košiciach, odbor užitá fotografia. V r. 1986 ukončil štúdium na FAMU u profesora Jána Šmoka. Pracoval ako asistent kamery v Krátkom filme Praha a od r. 1986- 2002 bol fotografom v slobodnom povolaní. Od r. 2002 je vedúcim štúdiového ateliéru na FAMU v Prahe. Patrí do tzv. Slovenskej novej vlny spolu s Vasilom Stankom, Tonom Stanom, Kamilom Vargom, Mirom Švolíkom a Petrom Župníkom. Autory, ktorí v prvej polovici 80. rokov búrali zabehnuté klišé v inscenovanej fotografii. Podľa Václava Maceka Prekop nahrádza kontrast, princíp buď- alebo, symbiózou, princípom aj- aj. Najlepšie to možno dokumentovať na jeho súčasnom používaní pôvodne sa vylučujúcich tradícií. Výsledok je piktoriálna vecnosť či vecný piktorializmus, pojem, ktorý je vnútorne rozporný, ale v Prekopovej tvorbe sa ukazuje byť funkčným. Divák, ktorý nikdy o Rudovi Prekopovi nepočul, si po zhliadnutí dokumentu môže uvedomiť možnosti nazerania na Svet a život.
7.-Lucia Nimcová - Medzipristátie -Fotografka Lucia Nimcová inklinuje k dokumentárnemu štýlu. Do fotografií dodatočne zasahuje – vpisovaním a vkreslováním, kolorovaním, modrým tónovaním, zámerným využitím starých šedivých fotografických papierov, doplňovaným o úryvky textov a básni. Niekedy tvorí fotografie z televízie alebo vytvára konceptuálne série. V konceptuálne ladenom súbore Ženy (2001-2003), zachytila ženy v ich súkromí, v prostredí domova, kde (ako sama Nimcová vraví) „práve žijú problémom, riešia ho a odhaľujú sa do takej miery, ako samy chcú“. V súbore Slovensko 003, ktorý vypracovala v roku 2003 na základe grantu Inštitútu pro verejné otázky, sa zamerala predovšetkým na mestskú súčasnú ženu, v bohatej škále svetov, rôznych životných štýlov. Ženy fotografuje napríklad pri práčke, kolíske, laptope, na kalanetike, kurze angličtiny, pri nakupovaní, s ženským časopisom pri televíznom seriálu.
8.-Šymon Kliman -Retrospektíva tvorby mladého fotografa Šymona Klimana, ktorý do centra svojho záujmu umiestňuje jednotlivca. Jeho pohľad, súčasne dojímavý i skúmavý, dáva jeho fotografiám výraz mnohorozmernosti, ktorý ich robí tak originálnymi. Partizáni sú zatiaľ posledným výtvorom autora. Spojením fotografického média s výpoveďami partizánov vo forme zvukových nahrávok a textov autor pridáva k práci umelca i rozmer historický, rozmer vítaný v prípade týchto výnimočných ľudí. Aké faktory vedú jednotlivca vstúpiť do odboja, pretransformovať sa z obyčajného človeka na hrdinu? Tieto portréty nám na to možno dajú odpoveď.
9.-Martin Kollár - AUTOPORTRÉT - Martin Kollár sa narodil 23.11.1971 v Žiline, vyrastal v krajine s takzvaným „socialistickým zriadením“, ktorej estetickým kánonom bola masovosť. Venuje sa dokumentárnej fotografii, sústredenej na každodenný život v post-sovietskych európskych krajinách. Zachytáva milovníkov čudných zábav, víťazov svojských súťaží, „trávičov času“. Jeho hrdina akoby prijímal tieto miestami nezmyselné deje bez výhrad, rád sa na nich podieľa, rád sa im oddáva. Možno potreba spolupodieľania sa na nich pramení nielen v potrebe vyniknúť, ale aj v rodinných, či priateľských putách, vo zvyku, ale aj v neodškriepiteľnom genius loci, ktoré krajina pre svojich obyvateľov má. Z chvíľkovej zábavy sa časom stáva tradícia. (oficiální text distributora)