Armáda stínů

Francouzský odboj za druhé světové války syrově realisticky, bez patosu, bez efektů, bez siláctví. Dokonalá práce se zvukem (zvony v pozadí, zvířata na farmě, kroky na ulici, projíždějící auta, šum moře...) i s kamerou (jak v aranži scény, nasvícení, tak podání přírody, města i ročních období). Neskutečná práce s detaily (přilepené brýle). Dokonalé, přitom uměřené herecké výkony. Postupné skládání každodenní mozaiky až k drsnému konci. (05.09.2010)

Skvělej snímek o činnosti francouzského odboje v zemi okupované nacisty. Herecké výkony Lino Ventury a především Simone Signoret společně s napínavým snímkem Vám častokrát doslova zastaví dech. To však nic není proti konci filmu, ten Vám ten dech doslova ukradne. Měl bych asi problém někomu doporučovat nějakou armádu, ale s doporučením Armády stínů nemám problém ani nejmenší. (19.08.2007)

Na mě až moc spletitý a pomalu plynoucí příběh se zbytečně odtažitými hereckými výkony. Ve filmu jsem se během chvilky ztratil jak turista v džungli a vůbec jsem nevěděl kdo je kdo a vůbec jsem netušil co a proč dělají všechny zúžastněné osoby. Na druhou stránku mi ale přišlo, že se ve filmu mnoho neděje, tudíž jsem se začal dost nudit a ztrácel jsem se ještě více. (30.07.2008)

A 13.2.1944 sa Philippe Gerbier rozhodol, že tentokrát nepobeží... Ešte teraz ma mrazí. V hlavných úlohách postavy, ktoré pre ich silu a odvahu nedokážem neobdivovať. Ďalej krásna réžia so zmyslom pre detail. Melancholická hudba a celková atmosféra navyše spôsobujú, že som film bral takmer až osobne a ponurých udalostí mi bolo naozaj ľúto. Scenár tomu dodáva punc reality a kompaktnosti, čiže všetko do seba zapadá. No naschvál nenapíšem, že by to dávalo zmysel, to žiadna vojna. (08.07.2014)

Zisťujem, že u francúzskeho režiséra Jeana-Pierreho Melvillea, mám problém udržať pozornosť počas celého trvania filmu, aspoň teda, čo sa týka tých dvoch/troch posledných filmov, ktoré v podstate spája totožné, počiatočné oslovenie zo strany diváka, ale akonáhle ubieha ďalšia minúta za minútou, postupne pozorujem množstvo „hluchých miest”, ktoré vlastne kazia celkové a výsledné dojmy, pričom, a zároveň tiež podotýkam najmä to, že zo začiatku mám mimoriadne vysokú mienku o nasledujúcich udalostiach, keďže napríklad už len samotný príchod protagonistu do zajateckého tábora, ihneď vyvolá a vzbudzuje vysoké očakávania, čo sa bude ďalej diať, rovnako, ako i trebárs hneď ďalšia sekvencia z „Gestapa” , kde sa už pomaličky dostavuje akési »rozčarovanie« z nepresvedčivého spracovania istého okamihu s Linom Venturom, kedy konečne prechádzam aj k hlavnej postave, od ktorej som zrejme očakával oveľa viac, než čo mi nakoniec ponúkla, pretože na margo dodám aj to, že ani jeho „vnútorný hlas”, by mi ani tak vôbec neprekážal, skrátka to ozvláštňuje celkovú atmosféru tohto, vskutku tak trochu nedotiahnutého snímku, no potom chodí iba z miesta na miesto v takých, ako by som to taktne povedal, no v „prázdnych záberoch” , čo podtrhuje celkovú bezvýchodiskovú situáciu, ktorej bohužiaľ napomáhajú i vedľajšie postavy, s ktorými scenár nedokáže pracovať tak, ako si títo herci zaslúžia, čo vnímam, ako premárnený potenciál... Možno som bol doposiaľ príliš kritický, ale Armáda tieňov i napriek tomu stopercentne patrí k "povinnému čítaniu" naprieč francúzskou kinematografiou 60. rokov minulého storočia, ktorá ma síce zrovna v tomto prípade ničím extra neurazila, no ako som sa už vyššie vyjadril, ani zase nenadchla, čiže výsledné hodnotenie 60 % , je z môjho pohľadu - naprosto relevantných. (13.05.2022)