poster

Když se rozednívá (festivalový název)

  • Srbsko

    Kad svane dan

  • La Partition inachevée

  • slovenský

    Keď sa rodí deň

    (festivalový název)
  • anglický

    When Day Breaks

Drama

Srbsko / Francie / Makedonie, 2012, 90 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Volodimir2
    *****

    Od roku 1937 až do roku 1941 na ľavom brehu Sávy bolo v prevádzke belehradské výstavisko kde boli pravidelné jarné a jesenné výstavy aut, lietadiel ale aj remeselné veľtrhy. Na tomto mieste na pokyn nemeckého vojenského veliteľa v Srbsku Franza Böhme bol zriadený koncentračný tábor (Sajmište, Semlin), tu boli umiestňovaní Židia, Cigáni, politickí väzni a partizáni. Už 28.10.1941 tu bolo dovezených takmer 5000 prevažne Židov. Začiatkom roka 1942 bolo dopravené z Nemecka špeciálne utesnené skriňové dodávkové auto. Vždy 80 až 100 väzňom bolo oznámené, že sa sťahujú do lepšieho tábora a tí sa natlačili do skrine auta. To odišlo za brány tábora, vodič rozpojil výfukové potrubie a vpúšťal výfukové plyny do skrine auta. K usmrteniu došlo za niekoľko minút a mŕtvoly boli odvážané do hromadných hrobov na vojenské cvičisko Jajince, splyňovalo sa denne a posledná jazda s väzňami sa uskutočnila 8.5.1942, celkovo bolo takto zabitých 6280 ľudí. Do júla 1944 prešlo táborom asi 32 tisíc ľudí a 10 600 bolo zabitých, alebo zomreli od hladu alebo na rôzne choroby. V nasledujúcich rokoch miesto ostalo praktický opustené a zabudnuté. Dnes si ho pripomína iba opravená vyhliadková veža a pamätník stojaci na brehu rieky Sávy. Film je skutočným príbehom učiteľa hudby, ktorý sa dozvie pravdu o svojich rodičoch, ktorí zomreli práve v tomto koncentračnom tábore. Aj on bol celý svoj život ľahostajný k záchrane pamiatky objektu utrpenia mnohých ľudí. Film sa snaží ukázať, aké je dôležité mať na pamäti pamiatku na mŕtvych, poukazovať na ich utrpenie a informovať budúce generácie o skutočnostiach, ktoré sa stali. Výsledkom je, že pokiaľ sa ma daná udalosť priamo netýka nie je ani záujem o konfrontáciu ľudí s touto smutnou kapitolou dejín. Odkaz filmu je, že práve hudba nám vyrozpráva príbeh, ktorý sa stáva skutočný, hmatateľný, viditeľný. Ako keby to bol jediný kľúč, ktorý odomyká ťažké dvere zabudnutia. A hudba musí znieť na mieste smrti.(26.5.2016)

  • dopitak
    ***

    Smířlivé povzdechnutí nad stavem současného světa, kde kvůli kariéře není místa ani pro malé množství lidství. S postavou emeritního profesora hudby nečekaně objevujícího dávno zaprášenou pravdu lze zpočátku sympatizovat, škoda že scénář dál zarputile rozvíjí jeho kmetsky dětinský motiv. Flashbackové sny, v nichž Goran Paskaljević zhmotnil další postavy, působí zbytečně. kult pro Cinema Mundi, 2013. Skvostný začátek, který režisér Paskaljevič utopil v kmetsky absurdním motivu. Až do snového nástupu Židů do plynového náklaďáku velice dobrý počin. Po loňské cestě fotbalistů do Montevidea úplně z jiného soudku. Srbská kinematografie, alespoň její mezinárodně uznávaná část, je na vysoké úrovni. Všimněte si (imho) zkaženého záběru ze svatby, kdy se nevěsta sedící za stolem naprosto nevhodně zadívá do kamery.(4.3.2013)

  • hygienik
    *****

    Nemám rád filmy o holokauste. Ale tento bol krásny, jednoduchý a tak dojemný! Hudba, kamera, hlavný herecký výkon a nominácia na Oscara za cudzojazyčný film. Áno je to matematicky vypočítaný doják, no a čo! To že funguje je dôkazom bravúrnej práce režiséra. Videl som dobrého človeka, stál pred plnou kinosálou s pokorou, hoci má byť na čo hrdý. Hvalala ti, Gorane Paskaljevići!(12.11.2012)

  • Radko
    ****

    O pocte tým, s ktorými by sme chceli byť viac, o pokuse nadviazať spojenie s nimi prostredníctvom muziky. O nezáujme a neúcte potomkov, mladých ambicióznych trtkov aj trtošiek, o ich nezáujme o poznanie hrôz minulosti, cez ktoré je vidieť možné budúce tragédie. O odkrývaní nepoznaných stôp v osobnej aj spoločenskej histórii. O neutešenom dnešku, kde násilie holokaustu pokračuje inými formami. O tom, že ak Ti dnes naozaj niekto nezištne pomôže, sú to Cigáni alebo alkoholici. Teda tí, ktorí sami ako menšiny (etnické, závislé) sú najviac ohrozené masovou nenávisťou, snažiacou sa nájsť vinu za neutešenú skutočnosť na tých najzraniteľnejších. Formálne tradičné, ničím neprekvapujúce, otázkou je, či kvalitu je potrebné hľadať prevažne v inovácii formy, ako ma o tom rýchlo kvasení filmoví odborníci a ich epigóni často presviedčajú. Goran Paskaljevič ukazuje, že klasicky vyrozprávaný dojemný príbeh s poučením zmysel nestratil.(12.11.2012)

  • Sarkastic
    ****

    Film mě velmi mile překvapil. Poodkryl mi určitou část srbských dějin a jako průvodce mi přidělil sympatického starého dirigenta, který se po zjištění svého původu rozhodne stůj co stůj uctít památku a nelze mu nefandit. Závěr se mi moc líbil a samozřejmě musím zmínit moc pěknou hudbu. Lidský film, který nestaví na nenávisti a pomstě, celkově silné 4*.(4.8.2013)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace