poster

Český žurnál (TV seriál)

  • angličtina

    Czech Journal

Dokumentární

Česko, 2013–2020, 29 h 15 min (Minutáž: 52–84 min)

Hrají:

Vít Klusák, Filip Remunda, Martin Dušek, Jan Keller, Václav Bělohradský, Radovan Klučka, Jana Lorencová, Jana Bobošíková st., Jiří Krytinář, Aneta Langerová, Ivan Langer, Karel Schwarzenberg, Miloš Zeman, Daniel Hůlka, Petr Rychlý, Václav Marhoul, Václav Klaus, David Černý, Filip Renč, Ladislav Špaček, Věra Čáslavská, Marie Rottrová, Petr Nečas, Roman Smetana, Petr Novotný, Olga Path Štiplová, Pavel Novotný, Christopher Lambert, Andrea Kalivodová, Iveta Bartošová, Kateřina Kristelová, Tomáš Kratochvíl, Jan Kraus, Pavel Bém, Željka Suková, Dana Morávková, Aleš Suk, Bohuslav Svoboda, Andrej Babiš, Martin Stropnický, Jean Reno, Matěj Stropnický, Miloš Zeman (a.z.), Andrea Culková, Anna Šabatová, Leonid Iljič Brežněv (a.z.), Saša Uhlová, Tomio Okamura (a.z.), Jan Vlasák, Tereza Dočkalová, Tomáš Janáček
(další profese)

Komentáře uživatele Radko k tomuto TV seriálu

  • Život a smrt v Tanvaldu (S01E01) (epizoda) (2013)
    ****

    Zatiaľ najlepší kúsok dvojice Klusák a Remunda. Najviac zo všetkého to pripomína dokumentárnu poctu filmu Rašómon od Akira Kurosawu (Japonsko, 1950) o nemožnosti získať objektívnu pravdu. Subjektívne vnímanie udalostí spojené s prospechárstvom a ochrániť si vlastnú kožu totiž vedie k relativizmu a rozdrobeniu toho, čo sa stalo do série paralelných a vždy iných výpovedí. Presne tak je to aj v Tanvalde, kde sa tvorcovia snažia zistiť príčiny streľby na dvoch cigánskych bratov, z ktorých jeden zomrel. Zároveň prinášajú hádky tvorcov o prípustnosť nakrúcania maloletého pozostalého, či morálny sprdung novinárov, tvoriacich verzie, no nechodiacich na súdy. V týchto miestach je to slabšie, hoci patriace k štýlu tvorcov. Snažia sa o oživenie, zahŕňajúce rôzne aspekty skutočnosti, no niekedy práve tým zdisneylandievajú dielo (čo bolo zreteľné pri dokumentoch o supermarkete, americkom radare a trochu aj pri filme o Nošovciach). Z výpovedí miestnych cítiť nedôveru k Cigánom, miestami aj rasistický podtón (súhlas so streľbou, vytvorenie osobitných zón na kúpanie). Nedôvera je daná rôznymi faktormi, umocňuje ju frustrácia zamestnaných pri pohľade na oddychujúcich Cigánov. Ich kľud vyplýva z generačne naučenej skúsenosti vyžiť z mála a schopnosti zaobstarať si chýbajúce zdroje inak - často krádežami. Iste nešlo o objektívne dielo. Avšak všetkých dožadovačov sa objektívnosti by som sa rád opýtal na príklad objektívneho spoločensko-politického dokumentu. Napadá ma jeden: Otázky a odpovede prezidentských a iných volených kandidátov, kde má každá presne vymedzený čas. No poviem Vám, že sledovať "objektívne" publicisticko-politické dokumenty takéhoto typu, to radšej vyhodiť televíziu do koša.(5.5.2014)

  • Rozezlení (S01E02) (epizoda) (2013)
    *

    Zdokumentovanie sporu o to, či je na verejnom cintoríne a zároveň pamätníku obetiam II. svetovej vojny možné mať slúchadlá alebo nie je to možné, je veľmi málo na hodinový dokument. Pretože je to spor slabulinký, vycucaný z päty pár nepokojných ľudí a v pozadí s túžbou urvať si svoj čo najväčší peňažný žvanec. Niečím naviac sa však dokument naplniť musí. Tak sa šľape po hroboch (aby bol konflikt), spovedá sa podradná politička (aby bolo koho odsúdiť) a filmujú trápne smiešne figúrky tlstých šéfov protifašistických združení či do riti vyššie postaveným politikom sa pchajúcej odpudivej povýšenecej pizdy - inak takto starostky obce (ukážeme v čom žijeme). Autori držia palce verzii, že pri prechádzke exteriérmi je mať lepšie na ušiach slúchadlá a počúvať v nich pásmo o niekdajšom živote vypálenej dediny ako len tak zameditovať v šume vetra a tichu. Autori slúchadlovej verzie pôsobia dojmom skromne žijúcich umelcov, preháňajúcich sa na vyslúžilom aute. U takých je túžba peňažne preraziť mocná. Podstata sporu spočíva zrejme v peniazoch. Cítiť to z výpovedí zneužitých obyvateľov Lidíc, ktorých hlasové spomienky boli v projekte použité i z rečí riaditeľa pamätníku. Atrakciu si neprajú s poukázaním na komerčný kšeft. Ani jedna strana sporu nie je sympatická. Plus viacero chaotických scén či nič nehovoriacich scén. Akoby bolo práve teraz nutné odovzdať dokument do vysielania v surovej forme. No nebolo, pretože ako som spomenul konflikt je lokálny a málo zaujímavý.(7.5.2014)

  • Pančovaná republika (S01E03) (epizoda) (2013)
    ****

    Dokumentárne zachytenie metanolovej aféry a súvisiacich udalostí. S niekoľkoročným odstupom sa ukazuje ako sú aktuálne doku zachytenia doby dobré a potrebné. Tu sa okrem iného poukazuje na nedôveru obyvateľov k štátu. Štátu, dlhodobo kašľajúcemu na dôsledné odhaľovanie siete trhu s načierno dorábaným chľastom. Odhady hovoria o tretinovom podiele sfalšovaného alkoholu v oficiálnej obchodnej sieti. Filozofi a sociológovia vajatajú vtipnými bonmotmi a múdrami. Toxikológovia varujú, policajti začínajú byť nadmieru aktívni až na základe fatálnych (smrteľných) dopadov pitia legálne kúpeného pitia v maloobchodnej sieti, obsahujúceho metanol. Kým obsahoval len zvyšky Sava, ktorým sa čistí technický lieh na lieh pitný, a tieto zvyšky nikoho priamo nezabíjali, všetko fičalo v zavedených schémach. Všetci o rozsahu pančovania vedeli, nik sa polícii nesťažoval. Každý tvrdil, že oficiálna moc kryla liehovú mafiu. Alarmujúci počet mŕtvych, poloprohibícia a medzinárodné dopady (zákaz dovozu a predaja českých liehovín na Slovensku) prebudili dovtedy spiace bezpečnostné zložky. Vinníkov odhalili, kšeft frčí ďalej. Asi s väčším dozorom liehovej mafie nad tým, aby sa do falošných rumov a vodiek nedostal metanol. Alkoholové disko s cenou pre superpijanskú grupu môžu frčať. Hlavne aby bol chľast cenovo dostupný.(11.7.2020)

  • Spřízněni přímou volbou (S01E04) (epizoda) (2013)
    **

    Istý hold dokumentárnemu filmu Karla Vacheka "Spriaznení voľbou" o zákulisí prezidentských volieb v roku 1968 tu je, no je minimálny. Len v názve a v snahe autenticky zachytiť zákulisie. Výsledok na rozdiel od čiernobieleho predchodcu pôsobí ako ťažkopádna amatérčina. Pretože Spriaznení voľbou sa dajú sledovať aj dnes, toto stratilo aktuálnosť asi dva týždne po voľbách. Napriek tomu sa niekoľko pozitív nájsť dá. Niektoré spomenuli už spolu-komentátori - extempore akéhosi hlúpeho speváka, ktorého jedinou zapamätania hodnou tvorbou je to, že mu narástli dlhé vlasy. Ďalšou zaujímavosťou sú nadšení podporovatelia kniežaťa v motýlikoch a s odznakom pankového prezidenta na chlopniach kabátov a šiat, ktorí vyzerajú ako cirkusanti - keby im povedali aby si dali na hlavu vrece cementu a obliekli si lopúchové listy - s radosťou to spravia. No najzaujímavejšie sú postupy prebrané z undergroundu do mainstreamu: 1. kedysi pre spoločnosť neprijateľné pankové číra (účesy) sa stali marketingovou značkou kniežacieho kandidáta. 2. keď nabehli do štúdií BBC mierne podgurážení muzikanti Sex Pistols, bol z toho škandál - dnes sa nič nedeje, ak väčšinu predvolebných debát a rozhovorov dával pripitý Zeman. 3. Cirkus a kabaret - kedysi silné improvizačné metódy boja proti suchopárnej politike stratili svoju útočnú silu - pretože medzi politikou a kabaretným predstavením odrbávačských kúzelníckych podvodníkov nie je rozdiel. Dokument tieto súvislosti neodhalil, len ich potvrdzuje. 41%(16.7.2014)

  • Svobodu pro Smetanu (S01E05) (epizoda) (2013)
    ****

    Námet zaujímavý, spracovanie menej. Príliš hŕ, hŕ. Vodíč argumentuje slušne, nechce príliš do médií, no stane sa hviezdou. Potom už vodič nie je - nedozvieme sa prečo. Fičíme ďalej: noví, demokratickí eštébaci sledujú nepohodlného rebela aby sa nestretol s predsedom vlády. Aby sa to podarilo, maskuje sa. Polícia pracuje na princípe samo-prihlásenia hľadaných. A režiséri sú hrdinovia, lebo nasledujú príklad rebela. História sa opakuje - tragédia jednotlivca sa mení na mediálnu frašku režisérskej dvojice. Aj tak som rád, že Klusák s Remundom sú. Pretože šikanovanie človeka za prejavenie názoru si žiadalo dokumentárne spracovanie. Na záver pripájam svoj názor na podstatu problému: Stíhanie niekoho voči úprave čohokoľvek hyzdiaceho okolie by malo byť čestné, nie trestné. Podstata akýchkoľvek reklamných panelov (nielen politických) nie je totiž v tom, že je to čiesi vlastníctvo, ako do aleluja kážu pravicoví komentátori a ich papagáji. Dôležité je, že tieto reklamné avíza spôsobujú informačný a zároveň vizuálny smog (presmerovávajú svojou agresívnou farebnosťou a informačným infantilizmom tok myšlienok okoloidúcich i okolo jazdiacich). Ich rozloha zaberá výhľad. Reklamné pútače narúšajú krajinný ráz a tým aj právo na priaznivé životné prostredie. Vlastnícke právo nie je predsa neobmedzené. Dostupná judikatúra hovorí, že práve v prospech práva na priaznivé životné prostredie, do ktorého patrí aj právo na nerušený a pôvodný krajinný ráz, môže byť vlastníctvo obmedzované. Žiaľ, príslušné orgány zväčša z dôvodov kombinácie strachu a podplatiteľnosti nie sú schopné plniť svoje úlohy na tomto úseku a množstvo reklám a reklamných plôch prirodzene radikálne obmedziť. Akýkoľvek občan má následne prirodzené právo na samo nápravu okolia. Dostáva sa síce do rozporu s písaným zákonom, prirodzené právo na odmietanie informačno/ manipulátorsko vizuálneho smogu však hovorí radikálnejšie: nielen v prospech tvorivého poškodzovania reklamy, ktorú potom musia agentúry sťahovať, prelepovať a tak, ale priamo v prospech radikálne hravého komického ničenia a odstraňovania reklamných panelov, stĺpov a podobne.(27.9.2013)

  • Dělníci bulváru (S02E01) (epizoda) (2014)
    **

    Ušmudľané. Podobne ako trhy plné predražených zbytočností, prepálených cigánskych a bum tac-tac "zábavných" kapiel. Na tej istej vlne, len s rádovo drahšími kulisami, sa vezie prostredie, z ktorého čerpajú obrázkové denníky a weby s nápismi plnými veľkých písmen, výkričníkov a otáznikov. Rovnako narýchlo je pozliepaný i film. Bulvár sledujem často. O jeho vzniku dokument vypovedá chabo a útržkovito.Treba odhodiť mravné zábrany a usilovať sa zaujať čo najviac ľudí. Objavné. Tiež som sa dozvedel o cenníku: Jedna minúta v TV= fajka. Súlož = platidlo v mene vylepšenia mediálneho obrazu. Fakt novinka! Ďalej bol ukázaný novinár pohltený zarábaním. Zisk zvyšuje bombasticky podanými mediálnymi bombami. Základ je ničoho sa neštítiť. Manželstvo novinára škrípe. Je nesené na vlne ignorancie potomka (vulgarizmy a zážitky zo šoubiznisu vyslovované otcom pred dcérou), ohrdnutej ženy a napätej atmosféry domova. Sestra opisuje zmenu charakteru brata po jeho nástupe do bulváru. Do toho zábery novinárky, akoby práve po elektrošokovej terapii. Žiadna sláva. Nejde o zážitok, stojaci za repete. Pretože na jeho opakované pozretie nie je dôvod. Skôr mám pocit, že žurnalista si spravil reklamu na bulvárny server. Pozn. Extra.cz po pozretí filmu navštívené. Čiže: reklamný cieľ splnený, divácke očakávania minimálne. Tak na 35%.(17.4.2014)

  • Gadžo (S02E02) (epizoda) (2014)
    ***

    Narýchlo splácaným konceptom, z ktorého musí byť už-už dokument, mapujúci niektorú z aktuálnych, často rozporne vnímaných otázok súčasnosti, sa vyznačuje celý cyklus Český žurnál. Vznik takýchto náhľadov je cenný, napriek chybám z uponáhľanosti a niekedy plynúcim aj z vopred daného myšlienkového rámca autora, ktorý meniť nechce, chce len nakrútený materiál prispôsobiť tomuto názoru. Zdokumentovaním vopred danej idey sa totiž vytráca premýšľanie a nachádzanie iných riešení. Tieto schémy sú väčšinou poplatné žurnalisticky plochým, vopred predžutým alebo eurohumanoidným limitom. Gádžo v tomto štýle ukazuje, že bezproblémovo sa dá žiť aj v rómskych sídlach, názory majority sú dané strachom, nie reálnymi obavami, holohlaví rasisti sa osamote boja povedať názor a len vyhrocujú emócie volajúc po radikálnej izolácii Cigánov. Mladý filmár vymyslel z núdze cnosť: zabil dve a azda aj tri muchy jednou ranou. Napätú situáciu doma vyrieši dočasným odlúčením, počas ktorého sa pokúsi žiť v rómskom gete a o živote v ňom nakrúti dokument. Podarilo sa. Pocity skôr rozpačité. Zachytenie polroka u Cigánov začalo dobre, zaujímavým predstavením dohadovania o bývaní, ukázaním prestavby bytu. Vzápätí sa to preklopilo do snahy byť objektívny a v obraze sa zjavili náckovské zhromaždenia, vyjadrenia obyvateľov miest. Objektivitu po čase vystriedali rodinné zamyslenia i oslava, kde sa dozvieme čo to i o režisérových súrodencoch a švagrinách. Vyjadrenia rodinných príslušníkov režiséra mali zrejme ukázať predsudky a ich postupné roztápanie vplyvom priameho zážitku a kontaktu s Cigánmi. Zdokumentovanie pobytu samotného ostalo kdesi na polceste. Vidieť bolo nie ani tak geto ako také, ale prevažne jedna cigánska rodina a druhá režisérova. Záberov z geta bolo pomenej, stále častejšie boli ukazované ulice iných miest, obydlia režisérovych blízkych a oslavné rečičky v závere (nič mi neukradli). Veď fajn, len to čím ďalej tým väčšie spájanie osobného a pozorovaného je zvláštne, pretože v snahe oddýchnuť si od jedného sa na druhej strane režisér do toho istého prostredia stále viac vracia a prepája ho s prostredím, ktoré chcel nezávisle mapovať. Dokonca odznie, že jeho koncepcia bývania s Rómami je takého druhu, že ide o prvý takýto prípad po 700 rokoch, čo sem Rómovia prišli. Ach jaj. Napriek všetkým výhradám je i tento koncept užitočný a hodný filmového nasledovania, len netreba byť snáď tak hyper korektný. Z filmu najviac zaujal tučný šedivý bradáč s cigaretou, pomenúvajúci problémy veľmi triezvo, žiaľ jeho vstup bol veľmi krátky - zrejme zodpovedal tomu, koľko ľudí sa na problémy pozerá práve týmto spôsobom. 60%. Vyššie hodnotenie nijako nemôžem dať, pretože nedávno uvedený dokument "Všetky moje deti" od Ladislava Kaboša ide, čo sa týka ukázania mentality Cigánov, ich problémov a možnej pomoci oveľa ďalej. Priamejšie aj otvorenejšie pomenúva problémy vzájomného spolunažívania i nažívania samotných Cigánov. A dokumentom, ktorý bez príkras ukázal životné podmienky segregovanej osady bol film Cigáni zo Svinie (The Gypsies of Svinia, Kanada 1999) od Johna Paskievicha, ktorý strávil dlhšie časové obdobie priamo v cigánskej osade na východe Slovenska aby podal alarmujúco presnú správu o vylúčených ľuďoch, žijúcich v hrozných podmienkach. Viac napr. tu: http://hn.ihned.cz/c1-10487160-dokument-o-romech-vyvolal-zivou-diskusi . Príznačné je, že kanadský dokument žiadna verejnoprávna ani súkromná česko -slovenská televízia nezakúpila.(24.4.2014)

  • Zločin pana Chytila (S02E03) (epizoda) (2014)
    ****

    Dokument skúma otázku zodpovednosti za skorumpované a predražené verejné zakázky. Miestami naivne a neúplne, no hlavne že skúma. Konečne sa niekto venuje mechanizmu zodpovednosti. Hoci sa príliš sústredí na jednu osobu, pričom o jej skutočnej vine a fungovaní v prípade sa divák paradoxne mnoho nedozvie. Info o celej kauze je pre neznalých tiež pomerne chabé. Tieto nedotiahnutosti sú ale ospravedlniteľné, pretože predmetom je naozaj skôr systémové určovanie zodpovednosti. Podstata spočíva v absolútne nepatričnom hádzaní viny na otrokov inštitúcie - v tomto prípade úradníkov mesta v stredných a nižších manažérskych pozíciách (vedúci odborov a oddelení). Nespravodlivosť takto určenej viny vyplýva z verejného tajomstva, ktorým je skutočné je fungovanie všetkých verejných úradov. Ide o monokratické inštitúcie. Napĺňajú všetkou svojou činnosťou vôľu uzulinkého najvyššieho vedenia (maximálne 5 - 6 ľudí). Takéto vedenie pracuje so skupinou poradcov previazaných na sponzorov. Sponzori financujú nákladný životný štýl vedenia a ich rodín a zároveň politickú stranu, ktorá vedenie úradov obsadila. Financovanie sa zabezpečuje z provízií, vyplácaných sponzormi úradu za vysúťažené alebo priamo zadané zakázky. Cenné sú pohľady do tváre štátnej zástupkyne. Takto nejako si predstavujem typizovanú cynickú puču s prechľastanou tvárou a znakmi nadmernej masturbácie. Takíto ľudia často neváhajú vykompenzovať vlastný spackaný život ublížením tým, ktorým z titulu svojej pozície ublížiť môžu. Presne tak aj prokurátorka v dokumente. Neváha pred skončením procesu žiadať od chudákov úradníčkov, čo sa zrejme obohatili na celom podvode len minimálne alebo nijako, desiatky miliónov odškodného. Spolu so slizkým cigánskym vyšetrovateľom pôsobia ako zohratá dvojka, čo dostala za pokyn nakydať špinu na úradnícke nuly a odkloniť vyšetrovanie od naozaj zodpovedných. Tí teraz môžu loziť hore-dole po Mount Evereste, deti posielať študovať do elitných súkromných zahraničných škôl, chodiť na poľovačky na levov a slonov k brehom Zambezi a útlocitne sa v rozhovoroch rozčuľovať nad úpadkom morálky. Bonusom sú vykrúcajúci sa novinári, potvrdzujúci, že základným znakom všetkých ich výtvorov a reportáží je totálna povrchnosť snažiaca sa presvedčiť čitateľa o opaku: totálnej erudovanosti žurnalistu.(19.6.2014)

  • Já, horník! (S02E04) (epizoda) (2014)
    **

    Režisér postupoval ako baníci: na 20 minút zaujímavého materiálu nabalil zvyšných 32 minút hlušiny. Z hľadiska umeleckého zámeru zaznamenania hodné, no z hľadiska prístupu k divákovi zákerné. Vnútorné problémy štábu, prestrihy vstupu do fungujúcej šachty s exkurziami škôl a kopec iných záberov boli tou úplne zbytočnou hlušinou. Zaujala návšteva podzemia, výpovede baníkov a ich návšteva otrockej mechanizovanej fabriky na autodielce ako možnej náhrady ich práce po zavretí bane. No ani v súvislosti s ňou si režisér neodpustil poznámky typu: "No ale to je Vaše budoucnost!" akoby iná možnosť pre prepustených neexistovala. Domnievam sa, že tvorca zrejme v detstve dosť trpel nejakým šikanóznym spôsobom a dnes toto utrpenie vracia späť. Štábu, baníkom a čo je najhoršie aj divákom.(8.5.2014)

  • Obnažený národ (S02E05) (epizoda) (2014)
    ****

    Výstižné. Leitmotívom nie sú ani tak paštiky májky, ani ponožky v sandáloch, i keď tie sú charakteristicky odpudzujúcim a zároveň aj poznávacím znamienkom časti bratského národa v zahraničí (pridal by som tam ľadvinky okolo pásu, vrecká na doklady na krku a batôžky: od najmenších po giganty). Podstatou je "užít si nejlevněji a současně co nejvíce". A tak sa vymýšľajú pre dovolenkárov akcie typu "Cvičme zumbu znova v disko rytme mora", Kreslo pre hosťa v podobe treťotriednych estrádnych šašov a diskotéky v okolí karavanov. Len aby to nebolo spoplatnené! A keď áno, nech je to v cene zájazdu! S črtou vyčúranej šetrnosti, plnej rôznych prekabátení systému, sa možno stretnúť pri kontakte s Čechmi takmer permanentne. A zďaleka nemusí ísť len o dovolenky. Možno je to pozostatok túžby ostať mladými a užiť si čo najviac hier so systémom za čo najmenej peňazí. Možno je to túžba hrať si s pravidlami. Horšie je, keď sa to prelieva do každodenného života a stáva sa to jednou z jeho hlavných náplní. A späť k dokumentu: s typizovanými dovolenkármi na strane Čechov ladia gýčovité chorvátske morské popevky. Dobrá práca. Výstižné komentáre: LeChatnoire, Bobbles.(15.5.2014)

  • Pět zrození (S03E01) (epizoda) (2015)
    ***

    Zdravotníctvo je dnes v područí farmaceutických a poistných korporácií. Prečo by malo byť pôrodníctvo výnimkou? Aký len liek sa dá použiť, nech sa použije v súvislosti s privedením potomka na svet. Ale ako hovorí jedna sestra v dokumente - aj v tomto systéme sa dá vybudovať v pôrodnici príjemnejší prístup, než ten čo vidieť. A vidieť sestry - úradníčky, uponáhľaných doktorov a bezradných oteckov na studenej chodbe. Áno vidieť aj bábätká, bezprostredne odnášané kamsi do útrob nemocnice. Veď aj im treba podať prvé injekcie, lieky, mastičky, serepetičky, výživy (čiže zdravotne bezchybné farmaceutické tovary). Systém sa tak ľahko zmeniť nedá, to ostatné záleží na tom, či si v postavení robotov zvykáme bez problémov, alebo predsa len by bolo vhodnejšie použiť o niečo menej studený servis pri narodení potomka. Odporcovia zmien si povedia: ale veď narodenie potomka zahreje vždy, tak aké zmeny. Odporcovia systému zase často utiekajú k extrémom typu pôrod doma, žiadne očkovanie. Pritom by stačila prostá účasť sestier a doktorov, častejšie pohladenie a nie vyvolávanie čísiel novo vyrobených strojov.(16.11.2015)

  • Matrix AB (S03E02) (epizoda) (2015)
    ***

    Najnovší film s účasťou francúzskeho herca Jeana Rena. Nedosahuje úroveň Vachkovho pohľadu do kuchyne politiky, nazvaného Spriaznení voľbou (1968). Do istej miery je nemožnosť dosiahnuť v súčasnosti obdobne autentické správanie sa figúr moci daná dobou. Dnes sú politici obklopení soldateskou hovorcov, ochranky, poradcov a sekretariátu. Títo všetci určujú limity kontaktu s Vodcom. A aj keď sa režisér v tlači vychvaľuje ako prechcal Babiša a ukázal jeho arogantnú tvár, film samotný tak príliš nevyznieva. Jedným z hlavných dôvodov je, že divák, sledujúci i povrchne politiku, sa nedozvie o tejto persóne nič príliš objavné. Žiadny radikálny rez pod kožu. Ak teda za nové nemá pokladať to, že politik hovorí lepšie anglicky a francúzsky ako česky. A že jeho čeština, v spojení so slovenskou výslovnosťou a národnosťou, dokonale spĺňa prototyp občana -člena československého národa (uzákoneného v Ústave ČSR z roku 1920). Viacero scén je roztomilo vtipných (AB rozdávajúci pampúšiky aj päťtisícovku, AB tancujúci na firemnej (ministerskej) párty, či rozčuľujúci sa AB, ktorého skoro až do fistuly prechádzajúci hnevlivý tón ho takmer vždy spoľahlivo usvedčí zo lži. To, že tieto typy sa obklopujú pätolízačmi je známe. Poznámky: 1. Zaujímala by ma v dokumente naznačená (zmrazené zvyšky mäsa mleté do Kosteleckých údenín) kvalita potravín divízie Agrofert. 2. Režisér skvele pracuje s marketingovým uvedením vlastných filmov. Na diskusiách k nim často uvádza informácie prenikavejšie a zábavnejšie než film. Ich šťavnatosť sa následne premieta do hodnotení. Obdobne i tu, po prečítaní si pár rozhovorov o Matrixe.(21.11.2015)

  • Má vlast Afghánistán (S03E05) (epizoda) (2015)
    *

    Spracovanie otázok o zmysle vojenských misií v Afganistane, prestrihané debatou dvoch politických teoretikov (som si na 100% istý, že Joch ani Stropnický junior v armáde v živote neslúžili - jeden ako druhý však majú plné ústa teoretických, nudných a hlavne úplne zbytočných floskúl). Plus scény odhaľujúce celkovú trápnosť života, zďaleka však nielen vojenského. Napríklad úbohučký pokus vojačky o gratulačnú básničku, pripomínajúcu skôr lízanie zadku ministrovi (v tých pár veršíkoch odznie cca 3x slovné spojenie "milý pane ministře"), či vyzúvanie ponožiek na celodenných nudných konferenciách a školeniach. Alebo klobása s horčicou, chrenom a kečupom v lietadle. Toto boli spolu s pobehujúcimi psami po vojenskej základni asi najvtipnejšie scény. Skoro stále prítomné sú neznesiteľné tóny vojenskej dychovej hudby. Nič nehovoriace frázy politikov,vojakov aj novinárov (frázovité otázky o zmysle misie). Neochota dozvedieť sa. Narýchlo zbúchaný koncept, zrejme s cieľom dokumentaristov, dostať sa do Afganistanu pod vlajkou Českej televízie. Misia splnená. Len divák si príde tak nejako skrátka. Z takto spracovaného dokumentu sa človek veľa nedozvie. Zatiaľ jednoznačne najhorší diel Českého žurnálu.10%(29.7.2020)

  • Český Alláh (S04E01) (epizoda) (2016)
    ****

    Panoptikum zástupcov dvoch strán názorového sporu o prístup k islamským utečencom. Teda téme, ktorá české luhy a háje reálne doteraz 2020 trápi ozaj len marginálne. Asi taký je aj reálny politický dosah týchto skrachovancov. Na jednej strane jednoduchšie pôsobiaci politici a aktivisti, ktorí sú proti všetkému. Ponúkajú len rôzne odstupňovaný strach, hnev a nenávisť. Nič viac. Žiadne riešenia hospodárske ani umelecké. Nič, len primitívne pudy, prednášane tak kultivované, akými sú kultivovaní ich nositelia a do značnej miery nositeľky. Je medzi nimi obézna poltička, vyzerajúca ako prerastený brav. Táto tučibomba sa chváli, že je fotogenická jag hovado a ako jedinú ju kamera zoštíhľuje (ak je to pravda,v skutočnosti musí vážiť okolo 200 kg). Ďalším protiislamistom je psychopaticky pôsobiaca Kanvička. Inou bojovníčkou proti Talibom je nahnevaná matka a inými zase súbor od seba neodlíšiteľných poskokov a pucflekov. Tuším sa tam mihol na demonštrácii aj nácek Vandas, družiaci sa politicky, aj latentne homosexuálne s našim slovenským apologétom klérofašizmu - Mariánom Kotlebom. Na druhej strane stojí skupinka dobrovoľníkov, pomáhajúcim utečencom bez rozdielu vyznania a teda aj islamským. Nakoľko robia niečo pozitívne (pomáhajú s donáškami potravín, šatstva, s prevozom za hranice, ľudským kontaktom) - je samozrejme ich činnosť oveľa chvályhodnejšia, než skupinky nadávajúch frustrovancov a skrachovancov. To je ale asi tak jediné pozitívne, čo sa o týchto naivných idealistoch dá povedať. V skratke - kľudne zanedbávajú rodinu, aj partnersko, manželské vzťahy, len aby poskytli lásku a chlieb kdejakému Mohamedovi. Celkovo: pekný český bizár.(30.7.2020)

  • Výchova k válce (S04E02) (epizoda) (2016)
    **

    Ani kontroverzné, ani mrazivé, skôr nudné. O tom,že obchodu so zbraňami sa darí vieme. Zbrane a ich podporné systémy sa z územia bývalého Česko-Slovenska vyvážajú až príliš často, pritom oficiálne do centier vojenských konfliktov (Afganistan a podobne). Zároveň je jasné, že v pozadí biznisu stoja magnáti spolu so špičkami politickej moci. Títo všetci majú eminentný biznis záujem na military propagande akýmkoľvek spôsobom, najlepšie od útleho detstva. Či už cez oficiálny vládny vzdelávací program alebo polooficiálnym fungovaním mimovládnym polovojenských oddielov, tváriacich sa ako pomoc Česku ako takému. Na Slovensku úlohu paramilitárnych oddielov prevzala mimovládna organizácia "Slovenskí branci" (poznávacie znaky: nacionalizmus, obrana vlasti v prípade núdze, pomoc, obdiv k Putinovi, odpor voči NATO, EÚ a liberalizmu). Zbraňovým oligarchom je to jedno, hlavne nech sa šíri vojnová propaganda a zmierlivé báchorky o zbraniach, ktoré sami osebe predsa nikomu neubližujú. Pravdy trpké, forma dokumentu strašná. Nudná, výpovedne pomerne vlažná a trochen demagogicky spájajúca amatérskych primitívnych vojnových nadšencov s vládnym školským programom.(31.7.2020)

  • Hranice práce (S05E04) (epizoda) (2017)
    ***

    Veľkopráčovňa v nemocnici, výrobňa žiletiek, triedička odpadov, supermarket, hydináreň. Miesta obsluhy každodenných potrieb spoločnosti. Od nakŕmenia, cez ošetrenie, oholenie, nakupovanie až po finálnu fázu: postaranie sa o to, čo ako ľudia krajine zanechávame: odpad.Každodenný cyklus života zabezpečený ťažkou a mizerene platenou prácou. Pracovné podmienky devastujú životy zamestnancov, podmienky za akých štát zobrazené nedôstojné prežívanie umožňuje, vypovedajú o charaktere spoločnosti viac, ako vzletné reči politikov o raste HDP (ktoré nevypovedajú vôbec o ničom). Morálne hodnoty štátu sú presne na tak vysokej úrovni, na akej sa dokáže postarať o tých, ktorí zarábajú najmenej. Pretože všetci ekonómovia, politici i ľudia všeobecne sa oháňajú potrebou pracovať. No keď vidíme na vlastné oči, čo sa skutočne ponúka pri nevyhnutných servisných službách, bez ktorých by mohol nastať kolaps, je to smutné a zúfalé. Benefity práce? Zúfalí, smutní a zničení otroci. Reči o potrebe zamestnať sa vyznievajú po uzretí obrázkov zo života prostého pracujúceho ľudu ako falošný blábol. Scény zo života reportérky boli v kontexte zobrazovaných skutočností síce pochopiteľné - rodina pri takýchto prácach trpí, ale vyznievali tak akosi navyše. 70%.(14.9.2020)