Kandidát

Ku kvalitnej analýze filmu Kandidát, dospejem ako cez objektívne, tak aj subjektívne vnímanie diela, preto okrem všeobecných a objektívnych skutočností, vyzdvihnem aj osobné pocity, ktoré som pri filme zažíval, avšak tak aby nevnikla kritika, ale plnohodnotný rozbor. Film Kandidát je na slovenské, a celkovo aj stredoeurópske, pomery veľmi neobvyklý. Akčné filmy, alebo „thrillery“, sa v týchto končinách nevyskytujú tak často, nepamätám sa že by v poslednej dobe vznikol v Češku, Maďarsku alebo Poľsku nejaký akčný film. V našich končinách uprednostňujeme skôr drámy, príbehy jednotlivcov v ťažkých situáciách, komédie, nikdy však nič zložité, detektívne, kriminálne, efektové, skrátka také „americké“. Posledným pokusom (na Slovensku) bol, myslím, film Immortalitas. Študentský pokus, malo ísť o sci-fi plné efektov, zámer sa však úplne nevydaril, efekty boli slabé a film nebol úspešný. Film Kandidát dopadol omnoho lepšie. Nebol preplnený efektmi, skoro vôbec a uprednostňovala sa práca s kamerou a strihom. Vznikol tak veľmi pekný dojem západného akčného filmu s dynamickou montážou, jazdami a rôznymi aspektmi ktoré k akčnému filmu patria. Ale mne, ako slovenskému divákovi, nešli tieto veci vôbec do hlavy, nechcel som si ich pripustiť. Na jednej strane som bol vtiahnutý do deja filmu, do špionážnej hry, sledovania, machinácií v politike, zákulisných praktikách a podobne, na druhej som počul veci ako slovenský prezident (hneď som si predstavil Gašparoviča), Ľudovíta štúra a nezábavné narážky na Čechov a Slovákov, o ktorých sa rozprávali tí dvaja „špióni“ ktorý všetko z diaľky sledovali. Nedokázal som tieto dve veci stotožniť, preto si hovorím že keby sa to odohrávalo v nejakej exotickej krajine, Francúzsku alebo Talianku, tak by som to zobral, ale ako Slovákovi mi to prišlo až príliš pritiahnuté za vlasy a napriek tomu že film je v podstate vymyslený príbeh, s týmto príbehom je náročné sa stotožniť, zvlášť keď v tom prostredí človek dennodenne žije. Ak by som sa mal pozrieť na dej. Dalo by sa hovoriť o dvoch dejových líniách. Hlavná dejová línia pojednáva o voľbe prezidenta, ktorú riadia reklamné spoločnosti a ovplyvňujú ľudí, ich myslenie a rozhodovanie. Dalo by sa povedať že to je aj taká ukážka toho ako nás až firmy môžu manipulovať, taký hraný Český sen. Druhá dejová línia je už temnejšia, rozohráva sa tam špionážna hra, sledovanie, odpočúvanie, hackovanie. Pár, ako by som to nazval, špiónov, sleduje konanie šéfa celej prezidentskej kampane, zhromažďujú o ňom informácie a dodávajú ich pre neznámeho objednávateľa. Tieto dva príbehy idú paralelne vedľa seba, navzájom sa ovplyvňujú, na moje sklamanie však nikdy nedojde k priamej konfrontácii medzi nimi, len stále pokračujú vedľa seba, a napriek tomu že na konci sa spoja, a všetko sa vysvetlí, zostane priveľa nezodpovedaných otázok. Američania by to vyriešili druhým dielom, u nás sa to však nenosí. Alebo budeme prekvapený? Hlavná dejová línia je príbehom Adama Lamberta, riaditeľa úspešnej reklamnej agentúry. Jedného dňa ho navštívi známy, tajomný biskup. On mu ponúkne prácu. Musí spraviť volebnú kampaň pre neznámeho človeka, spočiatku však nie na zvolenie, len na získanie nejakých percent. Lambert sa však toho chytí naplno a po uzavretí stávky o celý svoj majetok, spustí kampaň naplno. Zároveň sa mu však do cesty, okrem neúspechu v kampani, pletie aj osobný život. Jeho manželka je nezvestná, a s milenkou to tiež nemá jednoduché, lebo je jeho podriadená. Najmú si odborníkov z celého sveta, premiantov z Harvardu, reklamných agentov Larryho Kinga a neviem koho ešte (zaujímavá vec, všetci hovorili slovensky). Na slovenské pomery trochu absurdné, ak teda berieme že to je slovenská firma a odohráva sa to na slovensku. Stále som mal pred očami miestnosť s troma počítačmi za ktorými sedí kamarát šéfa firmy z Bratislavy, grafik ktorý nedostal prácu v zahraničí a sekretárka/manželka šéfa firmy. Film však vytvára ilúzuiu a ja nesiem takto premýšlať, ale ako slovákovi mi to bolo nadmieru divné. Celá firma sa pustí do kampane naplno. Nedarí sa vymyslieť kvalitná kampaň, nakoniec však Lambertova milenka vypátra zaujímavú skutočnosť (vo filme sa prehrabovala starými novinami a tak, mal som však pocit že si všetko vymyslela a zmanipulovala) že ich prezidentský kandidát je potomkom Ľudovíta Štúra. O tomto momente by som sa z hľadiska rozboru deja rozpísal obšírnejšie. Mne osobne to prišlo zvláštne. Čo v filme, ktorý sa hrá na svetový, s parádnou kamerou, napätím ako takým a zaujímavou myšlienkou, robí Štúr? Prečo ho tam použili, prečo ho vôbec dali do scenára. Celý film sa definitívne otočil na slovenský. Zatiaľ čo dovtedy sa to do istej miery dalo brať ešte ako medzinárodný film, teraz to definitívne prešlo do filmu ktorý nikto iný nezoberie. Nieje tam vysvetlene kto Štúr bol a v zahraničí ho nikto nepozná, tiež si nemyslím že má až taký mocný „kult“ aby skutočnosť že sa nájde jeho potomok vzbudila u národa až takú eufóriu. Na svojich predkoch tiež nemôžete postaviť kampaň nie? Keďže film vznikal v koprodukcii s českou republikou, mali výhrady voči tejto skutočnosti a dokonca sa uvažovalo o nahradení Štúra Štefánikom. Ten bol blízky obidvom národom. Nakoniec však zostali pri Štúrovi. Pri situácii aká je na Slovensku mohli rovno použiť kráľa starých Slovákov a urobiť z Potôňa potomka Svätopluka, doloženého matričnými listinami z ôsmich kniežactiev, či dokonca pra pra pra vnuka Jánošíka (že nový prezident bude kradnúť ako pravý zbojník). Tá skutočnosť bola absudná a prerušila ilúziu o filme, nemohol som už premýšľať o deji ako niečom vážnom, prišlo mi to ako paródia. K prvej väčšej konfrontácii dejových línií prichádza keď sa jeden zo špiónov zúčastní tlačovej besedy a položí chúlostivú otázku. Neskôr tohto človeka Lambert stretne vo výťahu, a ujde mu z úst vec, ktorá zmení celé smerovanie Lambertovej kampane. Rozhodne sa spraviť zo svojho kandidáta slovenského Kenedyho a to doslova. Nebolo mi však jasné či ten atentát zamýšlal spraviť len fingovaný alebo reálny a neskoršie zdesenie len predstieral. Nakoniec kandidát umiera na zranenia ale je zvolený za prezidenta a preto Lambert vyhráva svoju stávku. Druhá dejová línia je odlišná, má prvky špionážnej drámy, sledovačka, odpočúvanie, hackovanie mobilných zariadení, zhromaždovanie informácií. Čech, žoldák, legionár, odborník na zbrane a Slovák, hacker, blbeček. Druhý menovaný je vlastne aj rozprávačom filmu. Touto dvojicou vlastne začne film. On nás uvedie do deja, odpočúva. Dostane prácu od neznámeho a sledujú istého biskupa a generála. Nevedia o koho sa jedná. Dostanú sa až ku sledovaniu Lamberta. Spočiatku tá dvojica vyznieva ako skutočné akčné klišé. Zostarnutý, mrzutý, skúsenejší a k nemu sa dostane mladý, spontánny a divoký. Ich komunikácia však vyzerá ako vystrihnutá z menej kvalitného českého (nemenovaného) filmu. Narážky na čechov a slovákov, nevtipné vtipy, narážky a bezcielne rozhovory sú vsadené pomedzi vážne vyznievajúcu sledovaciu akciu. Zámer scenáristov je jasný, odlahčenie deja, komunikačný problém a postupné budovanie vzťahu, avšak až komicky podaného ale absolútne nevtipného, smial som sa len na tom ako mi to prišlo hlúpe (spomeniem scénu s Mc´donaldom a jeho 10 sekundovým LOGOM na celé kilometrové plátno). Možno sa scenáristi držali zásady že na dialógu nezáleží, a ako to robí Tarantino, vložili svojím postavám do úst neskutočné debiliny o ktorých sa človek snáď ani rozprávať nemôže. Alebo práveže môže. Príbeh graduje, línie sa mierne prelínajú, špión ukradne Lambertovu štastnú mincu a mierne ho zneistí keď na tlačovej besede položí chúlostivú otázku, ktorou poodhalí podvod. V úplnom závere sa všetko spojí v postave Labertovej manželky, ktorá od neho kvôli nevere utiekla a chcela sa mu pomstiť. Ona si objednala nahrávanie a všetko zosnovala. Generál bol vlastne ministrom obrany a jej otcom. Vo filme to však bolo len ako také mimochodom, povieme to aby ste neboli zmätený. Ako keby sa celá konfrontácia rozuzlila až v posledných piatich minútach filmu. Keby som mal dej filmu rozdeliť podľa klasickej stavby troch častí (expozícia, konfrontácia, rozuzlenie) povedal by som že expozícia bola veľmi dlhá, skoro polovica filmu a prvý bod obratu bol keď objavili že kandidát je potomkom Štúra. Následne druhý bod obratu bol keď kandidáta zastrelili skutočne, aj keď mal byť atentát fingovaný. Expozícia a konfrontácia boli skoro rovnako dlhé a rozuzlenie bolo len približne desaťminútové, nadstavené ešte pár scénami v byte špiónov a pod. Z celkového pohľadu, scenár sa snažil byť akčný, aj vtipný, trochu snáď aj romantický, snažili sa tam vtesnať aj romantickú dilemu hlavnej postavy a jeho ženy ktorá ho opustila, potom špionážna hra, potom zákulisné praktiky, vražda kandidáta, môže sa to zdať preplácané motívmi, nebola to však vyslovene paródia (aj keď IMDB uvádza thriller comedy), tvárilo sa to ako vážny film, preto mi kombinácia žánrov nedávala úplný zmysel, niekedy to bolo vtipné, niekedy napínavé, necítil som tam však súzvuk. Kameramanská zložka filmu. Na slovenské pomery to bol veľmi čisto a profesionálne natočený film, bez zbytočných efektov. Remeselne zvládnuté jazdy, makrozábery, kompozície, všetko vyzeralo profesionálne čisto. Čo sa týka niektorých sekvencíí, boli pokojné, natočené kludnejšie, neviem koľko ľudí sa podieľalo na výrobe, ale možno bolo prítomných viac kameramanov. Po zhliadnutí filmu som sa vyjadril že to bol najdrahší hiphopový videoklip aký som kedy videl. Skutočne, štýl kamery a strihu pripomínal videoklip, frekvencia 28 záberov za sekundu bola ako vystrihnutá z videoklipu (alebo paródie Hot Fuzz), drahé autá, ženy, jednoducho videoklip (režisér filmu sa venuje hlavne reklamnej tvorbe, preto taký štýl). Niesom odborník na kameru preto ju nemôžem rozoberať do absolútnych detailov. Z celkového hľadiska je film Kandidát veľmi profesionálne poňatý. Avšak kvôli malému rozpočtu sa v tomto filme hojne vyskytoval tzv. product placment, logá firiem sú tu hojne viditeľné vo vysokom rozlíšení (toľko Applov som nevidel ani v jablčnom sade). Človeku to príde zábavné, málokedy sa to ale vo filmoch vyskytuje, preto ma to trochu vyviedlo z miery. Na slovenské pomery je to však veľmi úspešný film, je však čisto slovenský, možno trochu český a poľský, ale tam jeho predajnosť končí. Zahraničný divák nepochopí polovicu vtipov, ktoré sú mnoho krát skryté, alebo čisto slovenské (stránka národnej galérie, podplatený cigáni) a celý koncept deja založeného na potomkovi nejakého Ľudovíta Štúra, ktorého mimo hranice Slovenska nikto nepozná. Vo filme nebolo nič vysvetlené, preto ak si tento film pozrie, dajme tomu Talian, bude sa chytať za hlavu. Taktiež vtipy medzi Slovákmi a Čechmi, na tom sa môžu smiať len poliaci. Napriek jeho kvalitám sa tento film zaradí medzi filmy ktoré majú čo povedať len domácemu publiku, zahraničným možno sprostredkovať nejakú myšlienku o riadení kampane reklamnými agentúrami, ale zabitú nezmyselnými slovenskými hlúposťami. Preto ani naše publikum nerozumie východným filmom, ktoré sú prehnane poetické a hľadá sa v nich hlbší zmysel, ktorý je podaný prostriedkami ktoré sú typické, napríklad pre Japonsko alebo Kóreu, ale západný divák nieje vystavený takémuto spôsobu života, previazaného s mytológiou a kultom predkov, chrámov, preto tie veci berie ako zvláštne (Pom Poko). V závere by som chcel vyzdvihnúť ešte veľkú inšpiráciu filmom Il divo: La spettacolare vita di Giulio Andreotti. Myslím si že pri písaní scenára sa scenáristi inšpirovali veľmi týmto filmom, podobná bola aj kinematgorafia (hry s titulkami, dynamika strihu, silná práca so zvukom). Dokonca veľmi podobný štýl celého filmovania, chvíľkami sa zdalo ako keby to bolo od jedného tvorcu. (19.01.2015) (méně) (více)