poster

Chartreuse de Parme, La (TV film)

  • slovenský

    Kartúza parmská

Historický / Drama

Francie / Itálie, 2012, 2x100 min

Předloha:

Stendhal (kniha)

Kamera:

Bernard Malaisy
  • mirkath1
    **

    Koloušek holt dopadl, jak dopadl. Jen se divím, co všichni ti chlapi viděli za neodolatelnost na hraběnce Severinové :)(1.3.2017)

  • PinkButterfl
    ****

    Nádherné spracovanie vynikajúceho Stendhalovho románu. Keďže historické filmy mám veľmi rada, aj Kartúza parmská ma zaujala a zaradila sa medzi moje obľúbené. V dvoch dieloch sa podarilo tvorcom skvelým spôsobom zhrnúť dej tohto diela a vďaka presvedčivým výkonom hercom je film od začiatku až do konca napínavý a skvelo vystavaný. Vyzdvihla by som najmä skvelý herecký výkon Marie-Josée Croze. Priznávam, že aj vďaka neodolateľnému Rodrigovi Diázovi sa mi film veľmi páčil a rada si ho zase niekedy pozriem.(27.4.2013)

  • a0001
    *

    Veľmi úboho a chabo sfilmované, navyše ten parfém telenovely bol pre mňa neznesitelným.(5.10.2014)

  • 01Zuzana10
    *

    Sláva románu či veľkolepé lokácie a výprava nedokážu skryť mizerné a lacné spracovanie látky, ktorá vyznieva ako historická telenovela. Ach.. i ten očarujúco nádherný muž (Argentínčan Díaz) je z nej akoby vystrihnutý. K tomu pridáme dlhé ničnehovoriace pohľady, jednoduché klišoidné repliky, bezcenné pikantnejšie scény, natiahnutý dej... Mám dojem, akoby všetky možné podnety, v ktorých sa postavy mohli preukázať ako mysliace bytosti s charakterom, skrátili/ vypustili pre prospech priamočiarych pohľadov, scén, ktoré divák rád uvidí a ich očakáva. Napr. čo sa udialo s Fabriziom vo vojne, keď ho tá skúsenosť mala zmeniť? V čom spočívali dvorné intrigy? Ide skutočne iba o postavu Giny a o to, kto získa ministerské kreslo? Nie je v tom niečo viac? Prečo je väčšina postáv tak jednoducho manipulovateľná? Postavy nám rozdelili na dobré a zlé. Na rozmýšľajúce a cítiace/ impulzívne/ idealistické. (Dozvuk romantizmu?) Nejakým zázrakom sa veci spočiatku vyvíjali tak, ako postavy chceli a bez odporu okolia. (Ako to, že gold-digger Gina príde k majetku bez povinností?) Dej sa neposúva, točí sa len okolo intríg a malicherností. Čo v prvej časti bolo nesmierne unavujúco nudné. Druhá časť našťastie prináša nové prostredie väznice i novú i keď romantickú zápletku. Opäť nám nie je predstavená motivácia postáv konať ako konajú. Tak sa spolieham, že to je starý známy romantizmus a impulzívnosť. Znovu však nevidíme výraznejší vnútorný boj a rozkol postáv potom, čo museli prekonať prekážky. (Čo prežívali milenci po odlúčení?) Obávam sa, že píšem namyslene, veď je to veľkolepá adaptácia, koprodukcia. Musela stáť ohromné prostriedky, ktoré na obraze sú úžasne vidno. No o mnohých elementoch príbehu sa rozhoduje asi v prospech publika než podnieteniu úvah, čo ma mrzí. Ich vynechaním sa dostávame k fantastickému príbehu, ktorý môže byť zasadený do ľubovoľného prostredia. Pretože väzby na možné problémy spoločnosti či človeka boli (z môjho pohľadu) odstrihnuté.(9.6.2014)

  • MIMIC
    ***

    Keďže bezmedzne milujem neskorý empír a raný biedermeier (ľudia mali vtedy najlepší vkus za posledných dvetisíc rokov), ale Stendhalov román som nečítal, po tejto adaptácii som siahol so záujmom. Prekvapilo ma, že Stendhal nerešpektoval historické reálie (v Parme po Napoleonovej porážke vládla jeho žena Mária Lujza, nie?), takže som mal problém s akceptáciou ďalších prezentovaných faktov. Od zápletky som očakával trochu viac než len to, kto koho akým spôsobom ohrozuje, ohrozí alebo môže ohroziť, verím, že Stendhal to poňal zaujímavejšie, tak ako sa na klasika patrí. Čistý priemer, neviem, čo by som na tomto bežnom drahom TV filme zvlášť vyzdvihol alebo naopak zvlášť pohanil, je to také nejaké nijaké. Pri tomto type zážitku neprekvapí, ak si divák viac všimne marginálne fenomény, napr. to, že argentínsky herec Díaz má presne takú istú líniu perí ako iný mediálne známy Argentínčan Iván de Pineda, prípadne to, že titulný kartuziánsky kláštor v Parme sa spomenie jedine v absolútnom závere filmu, čo je analogické funesovke Oscar (1967) pomenovanej podľa najmenej dôležitej postavy. Nabudúce si rozmyslím, či si film zopakujem alebo radšej siahnem po nejakom katalógu starožitností. PS: Poznámky kolegov o telenovele sú celkom nemiestne, telenovely sú totiž najohavnejším odvarom ušľachtilej literatúry obdobia romantizmu.(17.7.2018)