Obsahy(1)
Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Tzv. „Akciu K“ – kláštory - naplánovali v noci z 13. na 14. apríla roku 1950. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Na Slovensku „Akcia K“ postihla viac ako 1000 rehoľníkov, 16 rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako 90-tich kláštoroch. Dokument vyrozpráva osudy piatich mužov, ktorým barbarská noc prekazila životné rozhodnutia. Komunistický režim likvidáciou kláštorov zmaril všetky kultúrne, duchovné, výchovné a sociálne aktivity rehoľných rádov a ďalších štyridsať rokov za ne nenašiel náhradu. (Jeden svet)
(více)Recenze (1)
Na úvod chcem pripomenúť, že nehodnotím utrpenie protagonistov, ktoré si užili v komunistických väzeniach, ale kvalitu tohto filmu..............................Aby sme boli v obraze. Film patrí do produkcie Ústavu Pamäti Národa, kde je šéfom nominant SNS Ivan Petranský. Počas jeho pôsobenia UPN vyprodukovalo už značný počet "dokumentárnych filmov" venujúcich sa obdobiu totalitných režimov. Problém je, že namiesto kvalitných dokumentov vyrába táto inštitúcia sentimentálne hlúposti hrubozrnne propagujúce ľudácky a nezdravo nacionalistický svetonázor. Namiesto oral history, pútavej faktografie a snahy o analýzu mocenských strojov zabezpečujúcich totalitu, natáčajú nepresné, prvoplánové, lacno na city udierajúce agitky. Úplne sa stráca význam, prečo by tieto filmy mala produkovať inštitúcia zameraná na výskum histórie z dôrazom na vysokú odbornosť. A čo je úplne najhoršie, že implicitný význam všetkých týchto dokumentov (vrátane Tienov barbarskej noci) je pekelný ľudácky odkaz : dobrý obyvateľ krajiny pod Tatrami je len slovák kresťanského vierovyznania. Kto trpel za komunizmu? Len farári, mnísi a rehoľné sestry. Videl som takmer všetky tie filmy a nikto z hrdinov nebol mimo okruh kresťanstva. Vrcholom je film Arbitráž (ideologický najnebezpečnejší, no UPN si z neho robí svoju výstavnú skriňu a teší sa ako ho bude soliť do hláv žiakov a študentov), kde režisér vo svojej demagógii zachádza k dokonalosti, keď donúti aj protagonistov maďarského pôvodu frflať na Maďarsko.........................Tiene barbarskej noci už svojim názvom evokujú nepatričné emocionálne zafarbenie a snahu ideologicky na diváka vplývať. Prvé pohľadnicové "atmosferické" zábery podkreslené otravným klavírnym motívom zadefinujú estetický tón celého filmu. Vačšina minutáže sú výpovede mučených a prenasledovaných osôb (opäť pripomínam, že nechcem znevažovať ich utrpenie, práve naopak si myslím, že ich obeta by si zaslúžila hlbšie a dôstojnejšie spracovanie) šablónovito napĺňajúce dávno známe vzorce z televíznych dokumentov o "utrpení v totalite". Mnohé výpovede majú potenciál a sú autentické, ale tvorcom ide len o vytlačenú slzičku a samozrejme o manipulatívne šírenie skrytého vyššie pomenovaného posolstva. ()