Děkuji, dobře
Ďakujem, dobre
Köszönöm, jól
Fine, Thanks
VOD (1)
Obsahy(1)
Pozoruhodný snímek je intimní sondou do života tří různých rodin, z nichž každá je na jiném stupni společenského žebříčku, a každá se snaží nějak popasovat se změnami, které nám současnost přináší. Nepřikrášlený, ironický pohled na stav věcí v nejlepší tradici československých společensko-kritických filmů. V jedné z hlavních rolí se objeví český herec a režisér Miroslav Krobot. Film se skládá ze tří povídek. První je příběhem lokálního politika a podnikatele Miroslava, který se snaží svérázně řešit problémy ve vlastní firmě. Hrdinou druhé povídky je důchodce Béla, který se po smrti ženy cítí opuštěný a veškeré naděje vkládá svého syna Attily a dcery Mariky. Bélův syn Attila je hlavní postavou třetí povídky, která líčí jeho obavy ze ztráty zaměstnání a tragikomický boj o záchranu rozpadající se rodiny.
Všechny příběhy jsou inspirované reálným životem a vyprávěné způsobem, který má blízko k dokumentárnímu filmu. Díky tomu se tvůrcům daří proniknout do nitra postav a procítit jejich starosti i zoufalou snahu vymanit se z nich. Přestože chování aktérů filmu může často působit tragikomicky, je to jen zrcadlový obraz světa, který sice postupně ztrácí morálku, ale rozhodně neztrácí naději.
(oficiální text distributora)
Recenze (21)
Očakávaní Slovenský dramatický film Ďakujem, dobre (2013) nakoniec pôsobil dosť mdlo, zbytočne rozťahane, než aby v konečnom výsledku ponúkol silnú drámu ktorá by skutočne strhla a nepôsobila dojmom klasickej domácej rutiny, kde sa rodina o všetko háda. /videl v kine: 20%/ (videl na festivale Art Film Fest 2013) ()
Děkuju, špatně. Všechno. ()
Popravdě řečeno, k obsahu nemám větších výtek, vadila mi ale zvuková stránka, potom sestavení/prolínání 2 příběhů, přičemž se nedávala stejná pozornost oběma a pak také můj oblíbenec Krobot, jehož slovenština byla jako pěst na oko. Naopak příjemné bylo ozvláštění maďarštinou a jak už jsem zmínil na začátku, příběh v podobě depresivní sondy do ekonomické ale hlavně morální krize. Celkově ještě slabší 4*. ()
Prikler sa snažil o čo najväčší realizmus a niekedy mu to vychádza viac, niekedy menej. Menej vtedy, keď nám chce tvrdiť, že v nejakej rodine si dávajú darčeky až po Troch orieškoch, čiže niekedy po pol desiatej. Páči sa mi, že nám ukazuje situácie osláv (Vianoce, svatba), ktoré považujeme pomaly za vrchol radosti a šťastia, ale pri sledovaní rodiniek vo filme sa cítime trápne. Veľký rozdiel s našimi životmi tu ale nie je, určite všetci dobre vieme, čo je to hádka na štedrý deň. Lenže, prečo musí byť film napríkla po zvukovej stránke tak odfláknutý? To nie je umelecký zámer, to je lajdáčina. Ruchy znejú rovnako hlučne, ako hlasy, ktorým občas slabo rozumieť. Čiže akoby boli ruchy dorábané, ale dialógy nie. Tu mali nastúpiť postsynchróny. Námietky mám aj k celkovej dramatickej stavbe, ale nebudem to zbytočne rozoberať. Mám pocit, že ak by presne takto natočil film Trier, padlo by zopár plných počtov, takže hodnotím na tunajší pomer vyššie. ()
Postav je hodně, ale ani jedna z nich není sympatická nebo aspoň zajímavá. Samí ubožáci a svině. Navíc jsem v tom neobjevil ani náznak příběhu. Když si k tomu přidám režisérovu zálibu v záběrech z dálky a nejlépe ještě v odraze nebo alespoň přes sklo v kombinaci s přemrštěnou stopáží, vychází mi art pro otrlé. Já se musím pochválit, že jsem tento subjektivně minimálně pětihodinový film dokoukal až do konce. Takže jsem asi také otrlý. ()
Chvilemi plýtváni filmovým časem. ()
Keď peklo zapustí korene v každodennosti - a ľudský faktor nekladie odpor a bez výhrad ho prehlbuje. (Škoda tej stopáže.) ()
Z pokusu o naturalizmus vzišla len nadmerná dávka odfláknutosti. Ďakujem, dobre sa vydáva za hlbokú sondu do sociálnej situácie na Slovensku, reflexiu života bežných ľudí, preniknutie do medziľudských vzťahov, dezilúzie a beznádeje každodenného života. Áno, to všetko film naozaj obsahuje a ponúka miernou vrchovatou, no s narábať s danou, bohato obsiahnutou, témou sa mu nedarí. ......... Celá táto hraná sonda s kusom dokumentárneho charakteru predstavuje dávku scénok a obrazov, nabúchaných na jednu veľkú kopu postrádajúcu rozvahu, sebakritickosť a odstup od svojho diela. Film, ktorý sa medziľudské slabé stránky snaží nielen reflektovať, ale aj kritizovať a pritom zabúda na svoje vlastné negatíva, a tých je taktiež viac než dosť. To je tunajšie najsilnejšie prepojenie medzi filmom a realitou - film je taký istý ako téma, ktorú si berie na paškál, stáva sa z neho len jej ďalší prítok - ďalší zlý kúsok s prívlastkom SR. ......... Narácia sa znižuje na úroveň obrazného kecania o ničom v neustále negatívnom slede udalostí, zbúchaných na seba/cez seba dosť chaoticky - tvorcom ide vehementne, stoj čo stoj, o čistú ukážku čistej mizérie s bolestným nádychom realistickej facky. Pritom zabúdajú, alebo len ignorujú, potrebu istej hierarchie, premyslenosti v zmysle "ako to urobiť, aby sa to nemíňalo účinku". Tým pádom je výsledok len ukoktaným výkladom všetkého, čo mali tvorcovia na mysli, ale zabudli o tom viac popremýšľať. ......... Všetky dosupné materiály o filme masírujú hlavu diváka s "kritickým komentárom". Tento komentár je sprostredkovaný cez postavy, no cesta je to väčšinou kostrbatá a nešikovná. Autentický charakter sa nedá poprieť, ručná kamera si svoju prácu vykonáva s úspechom, no zráža ju už spomenutá preexponovanosť obsahu, ostávajúca aj tak len v povrchnej rovine - snímka je nadmieru dlhá a nevypĺňa svoj obsah, len ho naničhodne rozťahuje do vyslovene nepotrebných rozmerov. V porovnaní s napr. tohtoročným Mojím psom Killerom M. Fornayovej, taktiež sociálno-kkritickým filmom s lepšie vymedzeným polom pôsobenia, vyzerá Ďakujem Dobre ako neliečený diabetik. ......... Ďakujem, dobre chce zachytiť strašne veľa, najlepšie všetko a popritom neunesie ani sám seba. Nedokončená šnúra pesimistického tárania a ťahania sa cez ústavy a disfunkčné rodiny, priveľa naťahovaná, čím sa na veľa miestach trhá. ()
To našinské vysporadúvanie sa s problémami prostredníctvom audiovizuálu, kultúry, publicistiky, žurnalistiky, je na vskutku biednej úrovni. Akékoľvek experimentovanie poviedkových skečov i tématickej synopsii vyznieva rovnako na zmar, ako konvenčné televízne drámy s akože krvopotnými ambíciami. Teraz neviem, či je to všetko chyba kvôli slabým finančným dotáciám na silné projekty, či úrovňou kultúrnej výchovy, či nedostatkom talentov na sebarealizáciu, alebo problematikou protekcie. Asi skôr kombináciou vyššie uvedených. ()
Preco sa musi tocit furt a furt a furt jeden vykal za druhym? Slovaci nemaju ani nato, aby sa natocil druhy Svako Ragan. Film dakujem, dobre je len dalsim dokazom existencie hnoja aj vo filmovom svete. 0% ()
Babel to síce nie je, ale na slovenské pomery zaujímavý nápad. A dlhé spracovanie, ktoré bez hudby veľmi spoľahlivo uspáva. Bojoval som s tým v nočných hodinách, až som si film musel nechať na dennú hodinu. Tentokrát to filmu nezazlievam, to zobrazenie šedej skutočnosti života slovenských rodín sa podarilo. Či už je to petržalské parkovanie, život seniorov, "starostlivosť" o nich, rozpadajúca sa rodina, detská šikana alebo vyprážaný syr ako najväčšia gurmánska lahôdka. (Nič proti, aj ja si ho občas dám.) Scénu s najkrajšími Vianocami a balkónovou scénou nemohlo prekonať do konca filmu už nič. Svadba je štýlovou bodkou za mnohými filmami a na Slovensku to inak ani skončiť nemohlo ako tým, že sme tu všetci rodina. Silné tri hviezdy, ktoré som na začiatku nepredpokladal. ()
nerozumiem nízkemu hodnoteniu, film má vysokú obsahovú aj formálnu hodnotu, povýšenú excelentnými hereckými výkonmi. na slovensko konečne prišla dogma ()
Toto nie je film, ale zbierka excesov. Autor sa pravdepodobne snažil vytvoriť surovú sociálnu drámu, ale prečo to, preboha, musí byť cítiť z každého obrazu? Navyše jeho vlastné postavy sú mu ukradnuté, čo zakrýva observačným štýlom, tak prečo by na nich malo záležať divákovi. ()
V titulcích filmu uvedeno: originální název Ďakujem, dobre / Köszönöm, jól / Fine, Thanks. ()
Začal bych tím, že snímek je strašně dlouhý a táhne se. Přitom je to film vcelku nezáživný. Když pominu kvalitní herecký výkon Miroslava Krobota, který je prostě dobrý herec, tak mě už jiní herci příliš nezaujali. Děj jde neskutečně pomalu a jak už jsem řekl výše - nezáživně. To vše by se dalo vcucnout hodiny a půl a byl by z toho vcelku svižný film. Jenže vůbec nejhorší věc je, že film sice byl natáčen v dokumentárním stylu, ale bohužel má problém se zvukem. Některé dialogy či věty jednotlivých postav nejsou slyšet vůbec a tak by neškodily buď titulky anebo si zkrátka se zvukem pohrát. Ale nemůžete udělat film natáčený jako dokument a pak čekat, že si divák dá zvuk na maximum. Tím spíš, když samotné televize vysílají reklamy a komerční přestávky tak hlasitě, že by při zvýšeném zvuku by jste již druhý den navštívili ušního. Ten problém se zvukem vidím jako zásadní, neboť jsem slyšel méně než polovinu konverzací. Bohužel, ději neúměrně dlouhá délka, zvuk a dějové nůďo jsou hlavní důvody tak nízkého hodnocení. Jsem rád, že jsem tento film přežil ve zdraví, neboť se vysílal v noci a já měl skutečně co dělat, abych neusnul. ()
Něco podobného jako Marigold. 10% ()
Ťažkotonážna reflexívna dráma miestami mrazivo autentická, miestami premrštená ale to k takejto ťažkej téme na spracovanie už asi patrí..... ()
Obvykle by som to povedal slušnejšie, ale pokúsim sa zostať v poetike filmu: Keď je raz niečo pičovina už od scenára, herci to nezachránia, aj keď sa snažia. Howgh! ()
Začínam byť zúfalý. Keď už aj "nádeje slovenského filmu" točia takéto slabé diela. Ten film neprešiel ani základnou dramaturgiou! Ako na úrovni mikrodramaturgie (motivácie postáv, gradácia jednotlivých obrazov) tak na úrovni makrodramaturgie (Nie je to vôbec poviedkový film. Je to skôr celovečerák o psychopatickej postave Mokosa a sú tam prilepené k tomu nejaké epizodky. Aj tak však chýba akákoľvek logika radenia jednotlivých obrazov. Všetko sa deje len tak pre nič za nič, v dôsledku čoho je film od polovice nekonečná nuda. O nič tam nejde, sú to len také moralistické výstupy "o živote"). Na Slovensku, keďže filmy na základe neurčitého kľúča financuje štát, nadobúdaju podporení tvorcovia pocit, že je všetko v suchu. Peniaze už dostali, tak to nejako lážo-plážo natočia. Neexistuje tu pozitívny tlak ako v súkromnom sektore, kde si producent dobre kontroluje, čo režisér urobí. Preto nemajú všetky slovenské filmy z posledného obdobia (okrem Liovej Domu) vôbec vyriešenú dramaturgiu. Tvorcovia sú leniví svôj prvotný koncept čo i len raz prepísať. Keby niekto takto odflákol prácu za súkromné peniaze, tak už by mu nikdy nikto nič nedal nakrúcať................Film chce byť sociálnou kritikou. Ale jeho vrcholný spôsob ako to robí je, že nastrihne lakomého dôchodcu na Fica rečniaceho v telke. Réžia je ešte odfláknutejšia ako scenár. Toto má byť moderný realistický film? Za posledný pol rok som ich videl niekoľko (Konečná uprostred cesty, Za kopcami, Chlapec na bicykli) a všetky boli bravúrne formálne zvládnuté. Ďakujem, dobre sa len tvári ako umenie. Ale formálne spracovanie je veľmi slabé. Dialógy sú rovnako popisné ako v Paneláku. To je celá réžia. Nič sa tam nedozviete cez herectvo, keď niečo vyplynie z kontextu, tak to postavy vzápätí povedia v replike. Oľhová, Obšil sú výborný divadelní herci. Režisér ich však vôbec nezvládol. Oľhovej výstup na balkóne mal byť jednou z najmrazivejších častí filmu, no ja som sa rehotal. Samé teatrálne gestá, lacné vulgarizmy, Oľhová sa može aj roztrhať, ale pôsobí to ako fraška. Rovnako mala byť mrazivá aj šikana medzi deťmi. Pre mňa ďalší moment otrlého kina. Rehotal som sa. A Mokoš, čo ide vyhodiť psa z balkóna??? Všetky postavy sú buď chudáci alebo v afekte konajúce kurvy. Jedine Krobot hrá pomerne civilne a snaží sa svoju postavu zambivalentniť, aby nepôsobila plocho.................Celý film pôsobí vyslovene ako pózerstvo. Akoby ho točil človek, čo sa živí nakrúcaním reklám a potom dostane výčitky svedomia, tak natočí aj voľačo o tej krutej realite. To AVF rád podporí. Musí umelec voľačo aj pre národ urobiť! Situácie sú smiešne neuveriteľné, postavy plávajú vo vzduchoprázdne. Emócie sú docielené len excesívným herectvom a eticky dosť prepálenými zábermi na starých ľudí v starobinci. Zábery na postihnutú ženu sú vyslovene vydieračstvo typu Modré z neba. Pozrite sa na chudáka slintajúceho. Nie je to ako u Seidla, ktorý natáčané postavy zobrazuje vo frontálnych celkoch, aby vám dal precítiť celú tragiku ich existencie a zároveň naznačil svoj sarkastický odstup. Toto je len také voyerské očumovanie. Kde je aká sociálna kritika? Film nijako neanalyzuje sociálnu nerovnoprávnosť, ani neobnažuje spôsob vzniku odcudzenia medzi ľudmi. Afektované scény strieda nuda a nakoniec je tam tá svadba a to je už úplne na zaspanie. Dve hodiny desať minúť? Aj metráž jasne naznačuje, že tu nebol nikto, kto by povedal: Chlapci, ale neľúbte takto ten svoj natočený materiál, prestrihať to treba!...............Jedna hviezda za Krobota a jeden nápaditý záber z balkóna na parkovisko (Jeho obsah je však rovnako nepremyslený ako zvyšok filmu. Ako môže niekto odtlačiť zaparkované auto a prečo ho neobišiel po trávniku? Áno, tvorcovia chceli metaforu o uviaznutí v marazme. Keď však chýba základná logika, je to iba smiešne.) a jedna hviezda za to, že je to viac nuda ako na nervy lezúca trápnosť ako napríklad v Líštičkách. Som sklamaný. Už počujem všetkých obhajcov filmu ako sa oháňajú rečami o "pravdivosti" a o tom "že to tak v živote chodí" a o tom, že "obsah je dôležitejší ako forma", a že to je umenie a bla bla bla. Chcem počuť jeden racionálny argument podložený nejakým príkladom z filmu, ktorý by ma donútil prehodnotiť môj postoj...............Po opakovanom pozretí idem s hodnotením na absolútnu nulu. Pôvodne dve hviezdy boli vytlačené mojou autocenzúrou, keď som zúfalo hľadal, čo pozitívne vo filme nájsť. Až teraz mám na jazyku ten správny výraz. Je to nihilistická telenovela. Je to mediálny produkt, ktorý sa namyslene tvári, že kritizuje a hovorí niečo dôležité o súčasnom stave spoločnosti, ale naopak preberá klišé z najdementnejšej televíznej produkcie na úrovni témy a jej modulácie (rozvod, nevera, šikana, rodinné intrigy) a odievaním do pseudodepresívneho hávu posilňuje ich zvrátenosť nie za účelom vyjaviť pravú podstatu vecí ale exploatovať tie najmalomštiackejšie stereotypy. () (méně) (více)