poster

Ďakujem, dobře

  • slovenský

    Ďakujem, dobre

  • maďarský

    Köszönöm, jól

  • anglický

    Fine, Thanks

  • český

    Děkuji, dobře

    (festivalový název)

Drama / Povídkový

Slovensko / Maďarsko, 2013, 128 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Anderton
    ***

    Prikler sa snažil o čo najväčší realizmus a niekedy mu to vychádza viac, niekedy menej. Menej vtedy, keď nám chce tvrdiť, že v nejakej rodine si dávajú darčeky až po Troch orieškoch, čiže niekedy po pol desiatej. Páči sa mi, že nám ukazuje situácie osláv (Vianoce, svatba), ktoré považujeme pomaly za vrchol radosti a šťastia, ale pri sledovaní rodiniek vo filme sa cítime trápne. Veľký rozdiel s našimi životmi tu ale nie je, určite všetci dobre vieme, čo je to hádka na štedrý deň. Lenže, prečo musí byť film napríkla po zvukovej stránke tak odfláknutý? To nie je umelecký zámer, to je lajdáčina. Ruchy znejú rovnako hlučne, ako hlasy, ktorým občas slabo rozumieť. Čiže akoby boli ruchy dorábané, ale dialógy nie. Tu mali nastúpiť postsynchróny. Námietky mám aj k celkovej dramatickej stavbe, ale nebudem to zbytočne rozoberať. Mám pocit, že ak by presne takto natočil film Trier, padlo by zopár plných počtov, takže hodnotím na tunajší pomer vyššie.(12.7.2015)

  • MikO_NR_1909
    *

    To našinské vysporadúvanie sa s problémami prostredníctvom audiovizuálu, kultúry, publicistiky, žurnalistiky, je na vskutku biednej úrovni. Akékoľvek experimentovanie poviedkových skečov i tématickej synopsii vyznieva rovnako na zmar, ako konvenčné televízne drámy s akože krvopotnými ambíciami. Teraz neviem, či je to všetko chyba kvôli slabým finančným dotáciám na silné projekty, či úrovňou kultúrnej výchovy, či nedostatkom talentov na sebarealizáciu, alebo problematikou protekcie. Asi skôr kombináciou vyššie uvedených.(29.5.2015)

  • ancientone
    *

    Z pokusu o naturalizmus vzišla len nadmerná dávka odfláknutosti. Ďakujem, dobre sa vydáva za hlbokú sondu do sociálnej situácie na Slovensku, reflexiu života bežných ľudí, preniknutie do medziľudských vzťahov, dezilúzie a beznádeje každodenného života. Áno, to všetko film naozaj obsahuje a ponúka miernou vrchovatou, no s narábať s danou, bohato obsiahnutou, témou sa mu nedarí. ......... Celá táto hraná sonda s kusom dokumentárneho charakteru predstavuje dávku scénok a obrazov, nabúchaných na jednu veľkú kopu postrádajúcu rozvahu, sebakritickosť a odstup od svojho diela. Film, ktorý sa medziľudské slabé stránky snaží nielen reflektovať, ale aj kritizovať a pritom zabúda na svoje vlastné negatíva, a tých je taktiež viac než dosť. To je tunajšie najsilnejšie prepojenie medzi filmom a realitou - film je taký istý ako téma, ktorú si berie na paškál, stáva sa z neho len jej ďalší prítok - ďalší zlý kúsok s prívlastkom SR. ......... Narácia sa znižuje na úroveň obrazného kecania o ničom v neustále negatívnom slede udalostí, zbúchaných na seba/cez seba dosť chaoticky - tvorcom ide vehementne, stoj čo stoj, o čistú ukážku čistej mizérie s bolestným nádychom realistickej facky. Pritom zabúdajú, alebo len ignorujú, potrebu istej hierarchie, premyslenosti v zmysle "ako to urobiť, aby sa to nemíňalo účinku". Tým pádom je výsledok len ukoktaným výkladom všetkého, čo mali tvorcovia na mysli, ale zabudli o tom viac popremýšľať. ......... Všetky dosupné materiály o filme masírujú hlavu diváka s "kritickým komentárom". Tento komentár je sprostredkovaný cez postavy, no cesta je to väčšinou kostrbatá a nešikovná. Autentický charakter sa nedá poprieť, ručná kamera si svoju prácu vykonáva s úspechom, no zráža ju už spomenutá preexponovanosť obsahu, ostávajúca aj tak len v povrchnej rovine - snímka je nadmieru dlhá a nevypĺňa svoj obsah, len ho naničhodne rozťahuje do vyslovene nepotrebných rozmerov. V porovnaní s napr. tohtoročným Mojím psom Killerom M. Fornayovej, taktiež sociálno-kkritickým filmom s lepšie vymedzeným polom pôsobenia, vyzerá Ďakujem Dobre ako neliečený diabetik. ......... Ďakujem, dobre chce zachytiť strašne veľa, najlepšie všetko a popritom neunesie ani sám seba. Nedokončená šnúra pesimistického tárania a ťahania sa cez ústavy a disfunkčné rodiny, priveľa naťahovaná, čím sa na veľa miestach trhá.(11.9.2013)

  • Slarque
    *

    Postav je hodně, ale ani jedna z nich není sympatická nebo aspoň zajímavá. Samí ubožáci a svině. Navíc jsem v tom neobjevil ani náznak příběhu. Když si k tomu přidám režisérovu zálibu v záběrech z dálky a nejlépe ještě v odraze nebo alespoň přes sklo v kombinaci s přemrštěnou stopáží, vychází mi art pro otrlé. Já se musím pochválit, že jsem tento subjektivně minimálně pětihodinový film dokoukal až do konce. Takže jsem asi také otrlý.(6.7.2015)

  • Autogram
    ***

    Babel to síce nie je, ale na slovenské pomery zaujímavý nápad. A dlhé spracovanie, ktoré bez hudby veľmi spoľahlivo uspáva. Bojoval som s tým v nočných hodinách, až som si film musel nechať na dennú hodinu. Tentokrát to filmu nezazlievam, to zobrazenie šedej skutočnosti života slovenských rodín sa podarilo. Či už je to petržalské parkovanie, život seniorov, "starostlivosť" o nich, rozpadajúca sa rodina, detská šikana alebo vyprážaný syr ako najväčšia gurmánska lahôdka. (Nič proti, aj ja si ho občas dám.) Scénu s najkrajšími Vianocami a balkónovou scénou nemohlo prekonať do konca filmu už nič. Svadba je štýlovou bodkou za mnohými filmami a na Slovensku to inak ani skončiť nemohlo ako tým, že sme tu všetci rodina. Silné tri hviezdy, ktoré som na začiatku nepredpokladal.(13.4.2016)

  • - Snímka mala premiéru na festivale v Rotterdame. (kacer4)

  • - Rok po premiére si film mohlo publikum pozrieť prostredníctvom siete Piano na webstránke časopisu .týždeň "filmy.tyzden.sk". Motiváciou projektu bolo dať šancu kvalitným slovenským filmom, aby si našli nových divákov a diváčky aj po skončení kinodistribúcie. (kacer4)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace