Reklama

Reklama

Ďakujem, dobře

  • Česko Děkuji, dobře (festivalový název) (více)

Pozoruhodný snímek je intimní sondou do života tří různých rodin, z nichž každá je na jiném stupni společenského žebříčku, a každá se snaží nějak popasovat se změnami, které nám současnost přináší. Nepřikrášlený, ironický pohled na stav věcí v nejlepší tradici československých společensko-kritických filmů. V jedné z hlavních rolí se objeví český herec a režisér Miroslav Krobot. Film se skládá ze tří povídek. První je příběhem lokálního politika a podnikatele Miroslava, který se snaží svérázně řešit problémy ve vlastní firmě. Hrdinou druhé povídky je důchodce Béla, který se po smrti ženy cítí opuštěný a veškeré naděje vkládá svého syna Attily a dcery Mariky. Bélův syn Attila je hlavní postavou třetí povídky, která líčí jeho obavy ze ztráty zaměstnání a tragikomický boj o záchranu rozpadající se rodiny.
Všechny příběhy jsou inspirované reálným životem a vyprávěné způsobem, který má blízko k dokumentárnímu filmu. Díky tomu se tvůrcům daří proniknout do nitra postav a procítit jejich starosti i zoufalou snahu vymanit se z nich. Přestože chování aktérů filmu může často působit tragikomicky, je to jen zrcadlový obraz světa, který sice postupně ztrácí morálku, ale rozhodně neztrácí naději. (oficiální text distributora)

(více)

Videa (1)

Recenze (21)

T2 

všechny recenze uživatele

Očakávaní Slovenský dramatický film Ďakujem, dobre (2013) nakoniec pôsobil dosť mdlo, zbytočne rozťahane, než aby v konečnom výsledku ponúkol silnú drámu ktorá by skutočne strhla a nepôsobila dojmom klasickej domácej rutiny, kde sa rodina o všetko háda. /videl v kine: 20%/ (videl na festivale Art Film Fest 2013) ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Prikler sa snažil o čo najväčší realizmus a niekedy mu to vychádza viac, niekedy menej. Menej vtedy, keď nám chce tvrdiť, že v nejakej rodine si dávajú darčeky až po Troch orieškoch, čiže niekedy po pol desiatej. Páči sa mi, že nám ukazuje situácie osláv (Vianoce, svatba), ktoré považujeme pomaly za vrchol radosti a šťastia, ale pri sledovaní rodiniek vo filme sa cítime trápne. Veľký rozdiel s našimi životmi tu ale nie je, určite všetci dobre vieme, čo je to hádka na štedrý deň. Lenže, prečo musí byť film napríkla po zvukovej stránke tak odfláknutý? To nie je umelecký zámer, to je lajdáčina. Ruchy znejú rovnako hlučne, ako hlasy, ktorým občas slabo rozumieť. Čiže akoby boli ruchy dorábané, ale dialógy nie. Tu mali nastúpiť postsynchróny. Námietky mám aj k celkovej dramatickej stavbe, ale nebudem to zbytočne rozoberať. Mám pocit, že ak by presne takto natočil film Trier, padlo by zopár plných počtov, takže hodnotím na tunajší pomer vyššie. ()

Reklama

Sarkastic 

všechny recenze uživatele

Popravdě řečeno, k obsahu nemám větších výtek, vadila mi ale zvuková stránka, potom sestavení/prolínání 2 příběhů, přičemž se nedávala stejná pozornost oběma a pak také můj oblíbenec Krobot, jehož slovenština byla jako pěst na oko. Naopak příjemné bylo ozvláštění maďarštinou a jak už jsem zmínil na začátku, příběh v podobě depresivní sondy do ekonomické ale hlavně morální krize. Celkově ještě slabší 4*. ()

Slarque 

všechny recenze uživatele

Postav je hodně, ale ani jedna z nich není sympatická nebo aspoň zajímavá. Samí ubožáci a svině. Navíc jsem v tom neobjevil ani náznak příběhu. Když si k tomu přidám režisérovu zálibu v záběrech z dálky a nejlépe ještě v odraze nebo alespoň přes sklo v kombinaci s přemrštěnou stopáží, vychází mi art pro otrlé. Já se musím pochválit, že jsem tento subjektivně minimálně pětihodinový film dokoukal až do konce. Takže jsem asi také otrlý. ()

Havenohome odpad!

všechny recenze uživatele

Začínam byť zúfalý. Keď už aj "nádeje slovenského filmu" točia takéto slabé diela. Ten film neprešiel ani základnou dramaturgiou! Ako na úrovni mikrodramaturgie (motivácie postáv, gradácia jednotlivých obrazov) tak na úrovni makrodramaturgie (Nie je to vôbec poviedkový film. Je to skôr celovečerák o psychopatickej postave Mokosa a sú tam prilepené k tomu nejaké epizodky. Aj tak však chýba akákoľvek logika radenia jednotlivých obrazov. Všetko sa deje len tak pre nič za nič, v dôsledku čoho je film od polovice nekonečná nuda. O nič tam nejde, sú to len také moralistické výstupy "o živote"). Na Slovensku, keďže filmy na základe neurčitého kľúča financuje štát, nadobúdaju podporení tvorcovia pocit, že je všetko v suchu. Peniaze už dostali, tak to nejako lážo-plážo natočia. Neexistuje tu pozitívny tlak ako v súkromnom sektore, kde si producent dobre kontroluje, čo režisér urobí. Preto nemajú všetky slovenské filmy z posledného obdobia (okrem Liovej Domu) vôbec vyriešenú dramaturgiu. Tvorcovia sú leniví svôj prvotný koncept čo i len raz prepísať. Keby niekto takto odflákol prácu za súkromné peniaze, tak už by mu nikdy nikto nič nedal nakrúcať................Film chce byť sociálnou kritikou. Ale jeho vrcholný spôsob ako to robí je, že nastrihne lakomého dôchodcu na Fica rečniaceho v telke. Réžia je ešte odfláknutejšia ako scenár. Toto má byť moderný realistický film? Za posledný pol rok som ich videl niekoľko (Konečná uprostred cesty, Za kopcami, Chlapec na bicykli) a všetky boli bravúrne formálne zvládnuté. Ďakujem, dobre sa len tvári ako umenie. Ale formálne spracovanie je veľmi slabé. Dialógy sú rovnako popisné ako v Paneláku. To je celá réžia. Nič sa tam nedozviete cez herectvo, keď niečo vyplynie z kontextu, tak to postavy vzápätí povedia v replike. Oľhová, Obšil sú výborný divadelní herci. Režisér ich však vôbec nezvládol. Oľhovej výstup na balkóne mal byť jednou z najmrazivejších častí filmu, no ja som sa rehotal. Samé teatrálne gestá, lacné vulgarizmy, Oľhová sa može aj roztrhať, ale pôsobí to ako fraška. Rovnako mala byť mrazivá aj šikana medzi deťmi. Pre mňa ďalší moment otrlého kina. Rehotal som sa. A Mokoš, čo ide vyhodiť psa z balkóna??? Všetky postavy sú buď chudáci alebo v afekte konajúce kurvy. Jedine Krobot hrá pomerne civilne a snaží sa svoju postavu zambivalentniť, aby nepôsobila plocho.................Celý film pôsobí vyslovene ako pózerstvo. Akoby ho točil človek, čo sa živí nakrúcaním reklám a potom dostane výčitky svedomia, tak natočí aj voľačo o tej krutej realite. To AVF rád podporí. Musí umelec voľačo aj pre národ urobiť! Situácie sú smiešne neuveriteľné, postavy plávajú vo vzduchoprázdne. Emócie sú docielené len excesívným herectvom a eticky dosť prepálenými zábermi na starých ľudí v starobinci. Zábery na postihnutú ženu sú vyslovene vydieračstvo typu Modré z neba. Pozrite sa na chudáka slintajúceho. Nie je to ako u Seidla, ktorý natáčané postavy zobrazuje vo frontálnych celkoch, aby vám dal precítiť celú tragiku ich existencie a zároveň naznačil svoj sarkastický odstup. Toto je len také voyerské očumovanie. Kde je aká sociálna kritika? Film nijako neanalyzuje sociálnu nerovnoprávnosť, ani neobnažuje spôsob vzniku odcudzenia medzi ľudmi. Afektované scény strieda nuda a nakoniec je tam tá svadba a to je už úplne na zaspanie. Dve hodiny desať minúť? Aj metráž jasne naznačuje, že tu nebol nikto, kto by povedal: Chlapci, ale neľúbte takto ten svoj natočený materiál, prestrihať to treba!...............Jedna hviezda za Krobota a jeden nápaditý záber z balkóna na parkovisko (Jeho obsah je však rovnako nepremyslený ako zvyšok filmu. Ako môže niekto odtlačiť zaparkované auto a prečo ho neobišiel po trávniku? Áno, tvorcovia chceli metaforu o uviaznutí v marazme. Keď však chýba základná logika, je to iba smiešne.) a jedna hviezda za to, že je to viac nuda ako na nervy lezúca trápnosť ako napríklad v Líštičkách. Som sklamaný. Už počujem všetkých obhajcov filmu ako sa oháňajú rečami o "pravdivosti" a o tom "že to tak v živote chodí" a o tom, že "obsah je dôležitejší ako forma", a že to je umenie a bla bla bla. Chcem počuť jeden racionálny argument podložený nejakým príkladom z filmu, ktorý by ma donútil prehodnotiť môj postoj...............Po opakovanom pozretí idem s hodnotením na absolútnu nulu. Pôvodne dve hviezdy boli vytlačené mojou autocenzúrou, keď som zúfalo hľadal, čo pozitívne vo filme nájsť. Až teraz mám na jazyku ten správny výraz. Je to nihilistická telenovela. Je to mediálny produkt, ktorý sa namyslene tvári, že kritizuje a hovorí niečo dôležité o súčasnom stave spoločnosti, ale naopak preberá klišé z najdementnejšej televíznej produkcie na úrovni témy a jej modulácie (rozvod, nevera, šikana, rodinné intrigy) a odievaním do pseudodepresívneho hávu posilňuje ich zvrátenosť nie za účelom vyjaviť pravú podstatu vecí ale exploatovať tie najmalomštiackejšie stereotypy. ()

Galerie (6)

Zajímavosti (2)

  • Rok po premiére si film mohlo publikum pozrieť prostredníctvom siete Piano na webstránke časopisu .týždeň "filmy.tyzden.sk". Motiváciou projektu bolo dať šancu kvalitným slovenským filmom, aby si našli nových divákov a diváčky aj po skončení kinodistribúcie. (kacer4)
  • Snímka mala premiéru na festivale v Rotterdame. (kacer4)

Reklama

Reklama