Gott mit uns

Poctivý film s plejádou dobrých herců. Tuhé vezeňské drama o osudu dvou dezertérů, kteří na konci války sběhnou od wehrmachtu a shodou okolností se dostanou ke kaprálovi do vojenské táborové kuchyně, tábor slouží jako věznice zbytku sesbíraného wehrmachtu z okolí a oba mladí muži jsou poznáni.. v tu chvíli může být jen "Bůh s nimi"! (12.09.2018)

20 rokov po vojne sa po prvýkrát otvorili archívy s dokumentmi z obdobia 2. svetovej vojny. A tak v roku 1966 bádatelia narazili na dokumenty, ktoré poukazovali na absurdný prípad. 5 dní po skončení vojny boli v zajateckom tábore v Holandsku porotou Wehrmachtu odsúdení k smrti dvaja nemeckí vojaci. O oslobodenie Holandska nemal záujem ani generál Eisenhower s americkou armádou, ani generál Montgomery s britskými vojakmi, obaja chceli získavať body už v dobytom Berlíne a tak ešte v máji bolo Holandsko pod nemeckou správou. Až 2. mája 1945 dorazila 2. kanadská divízia 1. kanadského zboru do Holandska a dňa 5.5.1945 bolo uzatvorené prímerie. Kanadskí vojaci prevzali správu nad 150 tisícami nemeckých vojnových zajatcov. Pre nedostatok vlastných síl celú správu vojnových zajatcov si riešili vojacii Wehrmachtu a to bola zásadná chyba Kanaďanov. Film je skutočnou udalosťou, aj keď priebeh udalostii bol úplne odlišný. Desiatnik Bruno Dorfer a vojak Reiner Beck boli námorníci v Hafen Kommandant IJmuiden. Beck dňa 5.9.1944 ušiel od svojho útvaru a ukrýval sa v Amsterdame u svojej sestry a neskôr za pomoci domáceho odboja v rôznych skrýšach. Práve oni mu po podpísaní prímeria odporučili, aby sa hlásil na kanadskom veliteľstve. Odtiaľ ho poslali do kanadského väzenského tábora, ktorý bol v priestoroch opusteného montážneho závodu Ford Motor. Tu stretol aj ďalšieho zbeha Bruna Dorfera. A keďže správu v tomto tábore zabezpečovala len formálne kanadská správa, v skutočnosti si všetko riadili Nemci, nemecký veliteľ tábora plukovník (fregatný kapitán) Alexander Stein rozhodol oboch postaviť pred vojenský súd. Súd sa konal 13.5.1945 v 10,05 hod. vo veľkej továrni za prítomnosti 3800 vojakov Wehrmachtu. Porota v zložení hlavný sudca Wilhelm Köhn, prokurátor Bechtel a. prísediaci vojak vyriekla ortieľ trest smrti zastrelením. Nemeckému veliteľovi popravčej čaty poručíkovi Ossenbrückenovi vydali Kanaďania im zhabané zbrane s muníciou a v sprievode kanadského poručíka Swintona sa presunuli s odsúdenými na strelnicu Amsterdam - Schellingwoude, kde boli obaja zastrelení a pochovaní. Prečo takáto amorálna situácia (z archívu rok 1954) Churchill nariadil Montgomerymu, aby nemecké jednotky v zajateckých táboroch v západnom Nemecku, Nórsku a Holandsku držali v pripravenosti pre ich prípadné použitie proti Červenej armáde. Tieto jednotky mali svoje uniformy, v skladoch boli ich zbrane a formovali sa pod velením svojich veliteľov. Takže Nemci v týchto táboroch si udržiavali svoju autonómiu, nemeckú veliteľskú štruktúru a Kanaďania im do toho nechceli zasahovať. Ja som síce skeptický, keď čítam, že tvorcom filmu je Taliansko, ale prvý krát musím povedať, že klobúk dole pre tvorcami tohto filmu. Ide síce o vojnový film bez boja a s jasným protivojnovým zámerom.(Len pre zaujímavosť, táto udalosť je spomínaná aj vo filmoch Tajná vojna, 2011 v poslednom 13. diele a Čierna kniha, 2006.) (31.08.2018)

V suvislosti s koncom II. svetovej vojny - nejde tu len o par nemeckych vojonovych zajacov, teda zase pardon, zajatcov, Montaldo ma pravdu v tom, ze povojnova spojenecka brutalita - najma voci Nemecku bola exremna. Italiu ta brutalita obisla, sak ved napokon 25. 7. 1943 v Taliansku skoncila Mussoliniho vlada a Taliani prevratili kabaty - v dobrom slova zmysle, a presli na spojenecku stranu. No ale prec od Italie a par slov k Nemcom. Nemci kruto zaplatili za to, ze v rokoch 1933 - 45 stali na strane zla : jaxa blizila napr. Cervena Armada, nemecke zeny boli komplet znasilnovane, Spojenci neskutocnou brutalitou menili pansku rasu /tusim herrenrasse/ na ufnukane kusky nestastia. Zaziva dievcatam odrezali prsniky, telo jednej nemeckej zeny pozdlzne rozrezali a do rany naliali horlavu kvapalinu, ktoru zapalili ......mohol bych takto pokracovat v podvojnom uctovnictve hrozy, staci vsak povedat ze Americania /ktorych Nemci povazovali za civilizovanejsich nez Rusov/ nijak za Cervenou Armadou v brutalite nezaostvali - po vojne koncili nemecki vojnovi zajatci na poliach plnych blata, bez pristresku, casto bez potravin a bez vody. Spojencov nezaujimal ich osud ani ked udreli silne mrazy - az Zapad zacal vidiet v Sovietoch hrozbu, ich spravanie sa zmenilo. Potom neskor vznikla NSR a NDR, to vsak uz nie je predmet tohto komentara, a predmet komentara nie je ani ucast Buda Spencera, ktory uz prerazil /1967 filmom Buh Odpousti, ja ne/ : 85 % (16.11.2019)

Velmi působivý válečný drama, odehrávající se v městečku Emmen (Holandsko). těsně po skončení 2.světové války, kdy kanadští vojáci organizují zajatecký tábor. Herci výborní, i Bud Spencer do toho zapadl perfektně. Silný drama, ale s citem vnímá i veselé momentky. 4/5 (23.10.2013)

Neskutečný příběh, velmi silný, emotivní snímek. Potvrzuje zvrhlost války a neschopnost vojenské mašinérie a politiků řešit věci zásadním způsobem. Spousta válečných zločinců, kteří měli na svědomí tisíce a tisíce mrtvých uniklo popravčí četě a vyvázlo se směšnými nebo žádnými tresty. Na druhé straně jsou popraveni dva v podstatě nevinní vojáci Wehrmachtu. (04.04.2012)

V pražských kinech se promítal od 27.5.1971 (Sevastopol) (10.01.2013)