Režie:
Alexandr RouHudba:
Arkadij FilippenkoObsahy(1)
Klasická ruská rozprávka o dievčatku, ktoré pomôže zachrániť ríšu rozprávok pred vládou zrkadlových prízrakov. Oľa (Oľa Jukinová) je neposlušné dievčatko, ktoré vyrastá najmä u svojej babičky, pretože rodičia musia po celý deň pracovať. Jedného dňa na ňu prehovorí veľké zrkadlo, ktoré je zároveň bránou do rozprávkovej ríše za zrkadlom. Oľa vojde dnu a stretne sa so svojím zrkadlovým odrazom - Aľou. Na obe dievčatá odteraz čakajú nevšedné dobrodružstvá a predovšetkým záchrana veľkej rozprávkovej ríše, ktorú ohrozujú zrkadlové prízraky. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (38)
Pokud to děti přijmou, je to jen dobře. Výprava krásná, ale bez ladu a skladu. Na mě to působilo (včetně pionýrského šátku u 2 děvčátek ) jako politická pohádka. Nebudu to dále komentovat. Režisér Alexandr ROU, tentýž co má na svědomí MRAZÍKA. Ovšem to je nebe a dudy. Nevím, so chtěl tou pohádkou v r.1963 říci, myslím, že jsem pochopila. (Kdo byl tou žábou na prameni s klíčem k bohatství ?). ()
Stejně barevné jako všechny ostatní ruské pohádky, nebo možná ještě daleko barevnější. A ta dvojčata byla někdy opravdu na facku, ale přesto se jedná o pohádku, která děti zaručeně zaujme. Velmi jednoduše zde rozliší dobro a zlo (které je sice s barevným filmovým páskem příliš v černobílém kontrastu, ovšem alespoň je to jako pěst na oči). A pokud zde mám opravdu něco vyzdvihnout, tak je to Lidija Vertinskaja v roli chladné a zlé Arbokap (čili obráceně Pakobra), která zde opravdu ztělesnila panovačnost a úlisnost hadího zla (a rovněž se nakonec v hada proměnila). Jinak šeď a průměr. ()
Tato klasická ruská pohádka bude nejspíš dnešnímu, i dětskému diváku připadat v mnoha ohledech nedokonalá, naivní a nesourodá. Rozkročená mezi barevně povětšinou nestřídmými kostýmy a maskami, občas infantilně naivistickými interiéry a rozlehlými, do fantaskní pitoresknosti kulisami doaranžovanými krajinami nedává možnost k jednoznačné pochvale ani odsouzení výtvarného řešení, jež je na Království křivých zrcadel asi nejzřetelnějším, nejvíc čnícím prvkem. Všechna ta barevnost ulpívá jako správný nátěr pouze na povrchu a v povaze postav již rozeznáváme jen černou a bílou. Platí i v dnešní době omluva: "Jednoznačná čitelnost postav je klíčovým prvkem pohádkového žánru," či nikoliv? Platí-li, tím hůře pro žánr. Vždyť i v Mrazíkovi téhož Roua alespoň Ivan prodělá vývoj od nadutého floutka k srdnatému jinochovi. V KKZ mám tak radost jen z toho jak se oné černobílé zmocnili černí: především Fajt jako Cepus a Vertinskaja jako Arbokap. Mrazík si vede lépe i jinde. Nabízí příběh s bohatší strukturou než je prosté shánění klíče za účelem osvobození hrdinkám zcela neznámého Hurda. Snadno bychom si mohli i klást otázky po fungování pohádkové říše? SPOILERy: Proč se zlí mění na zvířata po osvobození Hurda? Proč stráže pouze tupě pouští ty, kteří mají klíč, ať jsou kýmkoliv a nepouští ty, kteří ho nemají, ať jsou kýmkoliv? Proč jsou vyráběna křivá zrcadla? K čemu je dobré jejich lhaní? KONEC SPOILERů. Zdá se mi, že tyto otázky ve svém vlastním světě nemají rozumnou odpověď a ony skutečnosti smysl získají až při použití ideologického pohledu ze světa našeho. Pochybuji, že jej děti budou schopny a pochybuji, že dospělí jej neodvrhnou jako naviní. To ani nehovořím o tom, že obecenstvu nakloněnému určitému politicko-ekonomickému modelu nepřijde k chuti pomyšlení, že bez zotročeného pracujícího lidu (který nejspíš ohlupují těmi křivými zrcadly) jsou bohatí bezmocným ničím. Být takovým člověkem já, jistě nedám ani ty slabé ***. ()
Čo ma na filme zaujalo ( dojalo ) je jeho premakaná výtvarná stránka. Výprava, kostýmy, masky, triky. Dokonca aj v úvodnej nerozprávkovej časti, mi prišiel byt hlavnej hrdinky ako niečo, čo nemá príliš korene v skutočnosti. V tomto boli teda rusáci majstri. V tomto prípade ale režisérovi Rouovi jeho trapkovský pohľad na tému neodpúšťam ( tak ako som to urobil pri legendárnom MRÁZIKOVI ). Je ťažké, aj na tak malej ploche, sledovať niečo, čo rozprávkový štýl rozmieľa na patetický humbuk. Videl som film s pôvodným SK dabingom ( 1964 ) a je to jedna z vecí, ktorá na hodnotení pridáva. ()
Tvorcovia by si pravdepodobne nikdy neboli priznali, že voľne spracovali svojskú sovietsku alternatívu na slávny Wizard of OZ či Alicu v krajine zázrakov. Ich svet je architektonicky solídne načrtnutý a nezaostávajú ani trikové kreácie. Lenže i keď sa od malých detičiek nečakajú herecké extravýkony, určitý štandard pre výsledný produkt musia odviesť. Horšie je, keď sa k nim pridajú starší kolegovia a z vysnenej rozprávky je razom polo-paródia. Polo-paródia, našťastie s krátkym trvaním. ()
Galerie (24)
Photo © Mosfilm
Zajímavosti (12)
- Keďže sa natáčalo cez leto pri Jalte a pri mori a keďže rodina Jukina žila vo veľmi skromných pomeroch, bolo pre nich natáčanie ako skutočná rozprávka. Na Pobreží Jalty si dievčatá najskôr vyskúšali pochúťky, ktoré si nevedeli doma ani predstaviť. Bývali v pohodlných hoteloch, išli v pohodlných autách a cítili sa ako princezné. Natáčalo sa takmer tri mesiace a so začiatkom nového školského roka sa Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) museli vrátili domov. [Zdroj] (Raccoon.city)
- Režisér Alexandr Rou pred obsadením dvojičiek Olga Jukina (Oľa) a Taťjana Jukina (Aľo) prešiel veľa konkurzov po celom Sovietskom zväze a vyskúšal viac ako 300 párov dvojičiek. Podľa neho mali si byt hlavné postavy navzájom podobné ako dve kvapky vody. Zároveň chcel, aby dievčatá mali úplne odlišné charaktery s absolútnou vonkajšou identitou. [Zdroj] (Raccoon.city)
- Každé meno postavy z kráľovstva krivých zrkadiel je vyslovované zrkadlovito, čiže naopak. (Raccoon.city)
Reklama