Režie:
Pavol HaspraScénář:
Jana KákošováKamera:
Jozef BrezanskýHudba:
Ada RehorováHrají:
Soňa Valentová, Zuzana Kocúriková, Zdena Grúberová, Ida Rapaičová, Alexandra Záborská, Beta PoničanováObsahy(1)
Psychologická dráma je výpoveďou o krutej dani za poznanie, že prirodzený ľudský cit v sebe nemožno umlčať ani otupiť. (oficiální text distributora)
Recenze (2)
Príbeh z obdobia fašizmu zo ženského tábora určeného na plodenie dokonalých árijcov. Tábor je napohľad príjemné miesto s charakterom rekreačnej chaty, ale zdanie klame. Čisto ženské obsadenie zabezpečuje dusnú nepríjemnú atmosféru plnú klamstva a zákernosti. Každá z trojice žien má svoje tajomstvo a vlastný plán života alebo pomsty, len či to môže vyjsť. Všetko v inscenácii sa odohráva v jednej miestnosti a jednej záhrade s ležadlami, čo úplne postačovalo na mierne nadpriemerný zážitok. ()
Nacistický program Lebensborn (Prameň života), ktorého cieľom bolo zvýšiť počet árijských detí prostredníctvom anonymných pôrodov a ich následné ponúknutie k adopcii. Tento program založil Heinrich Himmler 12.12.1935. Tieto deti mali zaľudniť priestor po vyhladení, odsunu pôvodného obyvateľstva z obsadeného územia. Vďaka nemeckej pedantnosti dnes vieme že v období rokov 1936 do konca vojny porodili matky v domovoch Lebensborn v Európe celkom 7500 deti, mimo Nórska kde ten počet bol okolo 12 tisíc (viď Dva životy, 2012). Tieto deti boli roztrúsené po celom Nemecku a okupačné a neskôr nemecké úrady stáli pred problémom, čo s týmito deťmi. Deti z iných krajín sa vrátili rodičom (napríklad 17 deti z vypálených Lidíc), ale problém bol s deťmi pre führera. Niektoré našli nový domov cez rôzne charitatívne organizácie. Film bol spracovaný podľa rovnomennej literárnej predlohy Jany Kákošovej (Hundert Stunden bis zum Dammerung), ktorý sa premietal aj pod názvom "Domov bezmenných". Celý sa odohráva v jednej izbe v ústave Lebensborn v období 2. svetovej vojny na území Nemecka. Hra je psychologickou sondou do vnútra piatich mladých žien, ktoré sa ocitli v tomto ústave. Štyri ženy sa postupne stávajú objektom vydierania piatej – Inge, fašistická fanatička a cez ňu sa premietajú neľudské činy fašizmu, kde aj takéto neľudské programy ako žena nástroj na plodenie sa dostávajú do obludnej podoby. ()