Režie:
Robert AldrichScénář:
A.I. BezzeridesKamera:
Ernest LaszloHudba:
Frank De VolHrají:
Ralph Meeker, Albert Dekker, Paul Stewart, Juano Hernandez, Wesley Addy, Marian Carr, Marjorie Bennett, Mort Marshall, Cloris Leachman, Robert Cornthwaite (více)Obsahy(1)
Drsňák Mike Hammer (Ralph Meeker), losangelské súkromné očko, jednej noci zvezie Christinu Bailey (Cloris Leachman), vystrašenú mladú ženu, ktorá bežala po ceste. No Mikovo auto je vytlačené z cesty neviditeľným gangsterom, vyvlečú ho z auta a Christinu mučia, no žiadne informácie z nej nedostanú. Tak gangstri oboch vložia naspäť do auta a zhodia ich z útesu. Hammer sa preberá v nemocnici. Velda (Maxine Cooper), jeho sekretárka, mu oznámi, že Christina je mŕtva a Pat (Wesley Addy), Mikov priateľ policajt, mu radí zostať mimo tohto prípadu, no Mike si myslí, že by to mohol byť veľký prípad (znamenajúci preňho veľké peniaze), pretože je do toho zapletená FBI. Mike, Velda a Nick (Nick Dennis), Mikov kamarát automechanik, začnú vyšetrovanie v nádeji, že zistia, prečo bola Christina zavraždená... (matriosa)
(více)Videa (1)
Recenze (70)
Vytříbený béčkový noir jako předzvěst Twilight Zone. Filmařsky efektní stylovka s řadou skvělých "ghost town" lokací (x), hlavní hrdina je sympaticky sráč a hulvát, dojem ještě posiluje tajemná hrozba a neurčitý "they" záporák, a pak to krásně atomově apokalyptický finále - nihilismus na max! #Noirvember ()
Jak noirovky nemusím, tak tohle by šlo! Už od první scény napínavý thriller, který nad průměr povyšuje originální scénář a hlavně kamera, která si libuje v netradičních úhlech pohledů (neustále se opakující záběr na boty, šikmé podhledy) - ty někdy dodávají scénám až surrealistický charakter. Postavy jsou sice někdy trochu až moc křiklavé - šilhavý ranař, psychopatická blondýna, sečtělý zloduch - ale nakonec jsem zjistil, že díky nim má tenhle polozapomenutý film ten správný říz. A jako třešnička na dortu - krásně rozmáchlý, démonický závěr. Pro mne perla žánru. ()
Vynikajúca prvá tretina, kapánek nudná a (aspoň zdanlivo) schematická druhá a nakoniec GENIÁLNA, napínavá a prekvapivá posledná, ktorá to na tých päť hviezd vytiahla a kvôli ktorej si Kiss Me Deadly ešte určite minimálne raz pozriem. Mike Hammer síce postráda sarkastickú sympatickosť a trhanský šarm Phila Marlowa, ale vďaka drsnosti a celkovej "bad motherfucker" povahe je rovnako funkčným a zaujímavým noirovým (anti)hrdinom. Zatiaľ je to poctivých 9 / 10, uvidíme, čo dá druhé zhliadnutie... ()
Temný a pohlcujúci krimi thriller. Dejová linka ma vtiahla už od prvých minút, snímok ma uhranul svojím mystériom a nastolenými otázkami, pričom vysoko nasadené tempo príbehu vydržalo po celý čas. Je koncipovaný ako napínavé vyšetrovanie záhadnej nešťastnej udalosti z úvodu snímku, ktorého výsledky postupom času pridávajú nielenže nové mŕtvoly, ale hlavná postava začína odhaľovať aj oveľa nebezpečnejšie a desivejšie pozadie celého prípadu. Musím poznamenať, že táto noirovka disponuje aj decentnými erotickými scénami (v úvode), čo je v tomto žánri dosť neobvyklé. Škoda toho záveru, mohlo to byť celé viac dovysvetlené. 80/100 ()
Dosti atypický noir, který postrádá řadu žánrových atributů. Třeba zde chybí osudová tíha nad postavami, zdá se totiž, že hlavní hrdina (nehorázně sexistický prase, mimochodem, který by potřebovalo nakopnout, až by se z něj stalo Apollo 18) vzešel čistě z drsný detektivní školy a nic mu nehrozí. Počíná si jak nějaký komiksový avatar. Přesto se v Kiss Me Deadly srocuje všech šest základních podmětů filmu-noir. Dělí se na tři sociologické a tři umělecké. Mezi sociologické patří nový realismus uměleckého ztvárnění násilí, ovlivněný zkušeností druhé světové války, nárůst kriminality v Americe a popularizace psychoanalýzy. Mezi umělecké pak americký román drsné školy, evropský film (německý expresionismus, francouzský poetický realismus, Hitchcockova anglická špionážní melodramata) a hollywoodské žánry oblíbené v třicátých letech (horory Universalu, gangsterky Warner Brothers a klasické detektivky produkované převážně Foxem). ()
Galerie (56)
Zajímavosti (14)
- Film bol natočený za menej ako tri týždne. (ambron)
- Claude Chabrol uverejnil v periodiku Cahiers du cinema úvahu nad budúcnosťou filmov noir. Predpovedal, že kriminálny film sa zbaví kompletne svojich koreňov a konvencií. Prvý náznak tohto stavu videl už v tomto filme. Napriek tomu, že sú všetky žánrové elementy prítomné, ako detektív, gangstri či femme fatale, schovávajú sa niekde naboku a film je celkovo o niečom, podstatnejšom a hlbšom - o smrti, strachu, láske a zdesení. Chabrol označil dielo ako kriminálny film zajtrajška. (Biopler)
- Asi v polovici filmu si Mike skontroluje odkazovač a počuje oznam, že počas jeho neprítomnosti mu nikto nevolal. Ako mohol vedieť odkazovač, že nebol doma? To nedokážu ani oveľa modernejšie prístroje. (beso74)
Reklama