Výchozí bod

Mám z filmu obdobne rozporuplné pocity ako Michael Pitt z výsledku testovania malej Indky. Na druhej strane ale chápem jeho záverečné precitnutie. Nádej, že svet nie je také kruté miesto, ako sa môže niekedy zdať, obmäkčí istotne aj najväčších skeptikov a realistov. Láska k osobe, ktorá už neexistuje, tiež nie je práve racionálny jav a nepopierame ho kvôli tomu. Každopádne neviem, či je to správne alebo nie, alebo či to mám vnímať len ako zábavu, ale tieto filozofické sci-fička sú vo svojich témach a interpretáciách myšlienok omnoho trúfalejšie ako akýkoľvek iný žáner. A ja odmietam byť nadšený vždy keď niekto príde s podobnou polemikou o absolútne neriešiteľných otázkach. (25.12.2014)

Je to dosť dobrá čiastočne sci-fi ladená dráma od Mika Cahilla. Má výborný príbeh o mladom vedcovi, ktorého životným cieľom je dokázať postupnú evolúciu oka, čím by zobral kreacinistom ich najsilnejší argument a keďže sú oči aj jeho veľkou záľubou, rád ich fotografuje. Na večierku sa zoznamuje s tajomným dievčaťom, ktorá ho hneď očarí, ale keďže aj rýchlo zmizne, pričom mu po nej zostane len fotografia jej očí, rozhodne sa ju nájsť, čo sa mu aj podarí. Aj napriek svojim odlišným pohľadom na život sa do seba zamilujú, no končí to tragicky, ale vedec si časom uvedomuje, že oči nie sú až také jedinečné, ako predpokladal, ale rovnaké môže mať aj niekto ďalší, pričom z databázy očí zisťuje, že rovnaké, ako jeho priateľka má aj malé dievča z Indie a tak sa ju rozhodne vyhľadať, aby tento zvláštny jav preskúmal. Spracovanie je celkom slušné, ale dalo sa to podať aj lepšie. Táto zápletka už na prvý pohľad pôsobí skutočne skvelo a pritom aj pomerne originálne, takže som bol nadmieru zvedavý, čo z toho bude. Spočiatku mi to prišlo úplne ideálne, pôsobí to tak príjemne civilne, postavy sú uveriteľné, pričom sa k nim aj dá vytvoriť vzťah, nájde sa tu niekoľko vydarených sekvencií, obzvlášť spôsob privedenia na stopu k dievčaťu a rovnako mi vyhovoval aj ten očakávaný kontrast medzi vedou a vierou. Ale druhá polovica, ktorá sa začne venovať tomu hlavnému je určite čiastočným sklamaním. Stále je to slušný nadpriemer, na ktorý sa dá pozerať a má tu čo zaujať, ale predsa len som očakával trochu nápaditejšie a hlavne inteligentnejšie prevedenie, tu sa až príliš uprednostňuje tá viera, čo filmu zbytočne ubližuje. A najviac sa to prejaví v závere, ktorý zanechá nepríjemnú pachuť nad veľkým potenciálom. Herecké obsadenie je na tom dobre, väčší priestor má len pár postáv, ale Michael Pitt je v hlavnej úlohe úplne ideálny, k tomu očakávane nechýba Brit Marling ako pomocníčka v laboratóriu, bavila ma aj postava priateľky a tých pár vedľajších postáv prevažne z druhej polovice tiež nesklame. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, Mike Cahill mi vyhovuje, dokáže ponúknuť zaujímavú vizuálnu stránku a výborne pracuje s atmosférou. Takže sa neubránim čiastočnému sklamaniu, predsa len moje očakávania boli dosť veľké, ale aj tak sa mi to páčilo a nemám dôvod hodnotiť horšie. A som zvedavý, s čím Mike Cahill príde nabudúce. 75% (26.12.2014)

Jak vztah Sofi a Iana, tak pozdější pátrání mě moc bavily, a hledání bylo navíc i docela napínavé. Jinak jde o další sci-fi, u kterého znovu velmi záleží, zda přistoupíte na pravidla „hry“, nebo to celé odmávnete už při první zmínce o „databázi“. Navíc tvůrci jdou divákovi vstříc, nabízí mu totiž nevtíravě otevřený konec, a každý si tak může zvolit variantu, které věří/chce věřit. Já si zvolil a zároveň přiklepl Výchozímu bodu solidní 4*. (27.12.2014)

Chci se rozplynout v tomhle bezprostředním pocitu. Tahle touha se mě u I Origins během filmu zmocnila dokonce vícekrát. Cahill totiž dokázal v každé části, která byla vždy i tak trochu žánrově jiná, než části předešlé a následující, vystavět silnou scénu, která děj zároveň posunula dál. A nemluvě o té scéně poslední. Dlouho mě žádná závěrečná scéna takhle nerozsekala. I think you're crazy, maybe. I will see you in the next life. 9/10 (08.10.2014)

Mám rád divné filmy s tajemstvím, které jsou chytře vystavěny a směřují k překvapení, co může být tušené, ale také vůbec nemusí. Všechny složky filmu jsou v báječné harmonii - vizuální stránka, hudba a samozřejmě herci. Zdánlivě nezáživné vědecké téma se promění v napínavé drama o hledání... Oči jsou fascinující orgán; lze se na ně dívat, zkoumat je a studovat, nebo řezat, vydloubávat a rozmačkávat (mistr Fulci by věděl, jak na ně). Režisér se nebojí dotáhnout jisté scény do možná divákem nechtěného konce, a tak tu s výtahem by jistě mnohé filmy pojaly naprosto jinak. Zde však splnila svůj účel. Nádherný film, který mi nakonec ani moc sci-fi nepřišel. (21.09.2015)