Delírium
Obsahy(1)
Pohrebný sprievod postupuje po chodníku od kostola k cintorínu. Sledujúc tento výjav sa divák nenápadne presunie z reálneho prostredia na miesto, kde čas stratil svoju lineárnosť a točí sa okolo podivných obrazov odvrhnutých skreslenou realitou. Rodina požiada mladého psychiatra, aby bol chvíľu hosťom v ich dome a pomohol vyjasniť okolnosti otcovej choroby. Vypestoval si samovražednú fixáciu na povrazy a slučky. V priebehu hĺbkovej analýzy pacientovho delíria začína doktor strácať kontakt s tým, o čo v dome ide. Jeho pozícia v dome sa mení. Kým vlastne je: náhodným hosťom, členom rodiny alebo kňazom, ktorý si to celé vysníval? Podolčakov prístup charakterizuje spomalenie pohybu, rozklad tradičného rozprávania i uhrančivosť čiastočne rozostrených obrazov – blúdenie úzkymi chodbami domu i slučkami mysle. Jeho experimentálne ladené Delírium je adaptáciou románu Induktor ukrajinského spisovateľa a novinára Dmitrija Beljanského. Ukrajinskí kritici film prirovnávajú aj k dielam Alaina Robbe-Grilleta, Pedra Costu a Nikosa Nikolaidisa. (Art Film Fest)
(více)Recenze (1)
Pokračujem v sérií čudných a bizarných filmov. Tentoraz vám predstavujem jednu anomáliu z Ukrajiny, s názvom Delírium. Naši východný susedia stvorili niečo tak čudného a iného, že uchopiť ho nedokážem ani ja. Snímka sa skladá z nesymetrických obrazov ktoré pripomínajú viac mozaiku rozmazaných a zostrených obrazov opitého jedinca ako klasický kameroví záber. Vizuálna stránka zachytáva najautentickejší obraz človeka pod vplyvom alkoholu. Miestami na 100% zaostrené a miestami neskutočne rozmazané, a to všetko v jednom obraze. Najväčšia sranda je však v tom, že to nebolo cieľom filmu, aspoň tak sa mi to zdalo. Počas sledovania som mal paranoidný pocit, že kamera vlastne iba sleduje a zachytáva pohľad psychicky narušeného človeka, ktorého však nikto z protagonistov nevidí. To sa časom vyvrátilo ale pocit a husia koža mi zostali až do konca. Fragmenty, o príbehu by sa rozprávalo asi ťažko, sa snažia zachytiť psychiatra ktorý bol povolaný na jeden majetnejší statok aby tu rozlúštil jednu netradičnú fóbiu. Snaží sa objasniť zúfali prípad pacienta s ktorým si už obyvatelia domu nedokážu poradiť. Muž má panický strach z povrazov a uzlov. Má ich panicky spojené, so samovraždou. Na slučke sa už predsa pár ľudí obesilo a jemu to nedovolí poriadne sa ani vyspať. Obrazce a snové výjavy mŕtveho, obeseného, havrana neboli dvakrát príjemné. Film je doslova uškrtený v temnej poézií pri ktorom by sa väčšina divákov nudila ale ja som na to čumel ako blázon. Nič podobného som v živote nevidel. Bol by som náramne zvedavý akou technikou tvorcovia zachytávali tie strašidelné obrazce. ()