Violette

Umelecká lesbo story o hľadaní seba i smeru svojej tvorivosti. Skoro dve a pol hodiny, to je však neuveriteľne premrštená stopáž, nakoľko to nie je žiadny Gladiátor plný akcie, ale často len tiché úvahy, prípadne len také cvrlikanie lúčneho hmyzu, ktoré je miestami prerušené ženskou hystériou. Bola tu však krásna hudba použitá aj v dokumente o Osvienčime od pána umelca menom Arvo Pärt - Fratres. Celkovo sa ale nedá hodnotiť negatívne, napriek tomu feministickému pretláčaniu, ale takou Violette proste bola. Nijaká zo spomenutých tém nebola pretláčaná nejako násilne. (20.11.2022)

Životopisný film koncipovaný ako psychologická dráma, ktorá sa úspešne dostáva do mysle a pocitov hlavnej postavy, spisovateľky Violette Leduc. Taktiež spoznávame dostatočne aj Simone de Beauviorovú a okrem dobre napísaného scenára stoja za spokojnosťou aj obe herečky. Problém tak mám skôr s celkový, až príliš chladným vyznením snímky. Prázdne priestory sú síce odrazom osamelosti a stratenosti ústrednej hrdinky, avšak nejaká tá scéna plného trhu, či akéhokoľvek dôkazu o tom, že v meste žije viac postáv ako (okrem Violette) iba dôležité vedľajšie postavy, by film výrazne oživilo. 70% (27.11.2023)

Myslím si, že je to výborně natočený životopisný film - věrně zachovává fakta z života Violette Leduc, ale zároveň jde opravdu hodně do hloubky a když se spustí titulky, můžeme říct, že víme, kdo to byla Violette! Nejen kým ona byla, ale především, jaká byla! Po všech stránkách povedený film. Sandrine Kiberlain sice není příliš podobná Simone de Beauvior, ale jak film postupoval, tím víc jsem chápal, proč si ji režisér vybral - zahrála SdB velmi přesvědčivě. (22.11.2014)

Na dreň túžby milovať. V objatí večnej samoty, odmietania, chudoby. No predsa kohosi našla. Písmenká, z nich vyskladané slová, obrazy, metafory, krásne romány. A keď aj nenašla lásku, tak aspoň umelecké povzbudenie: Píš, vypíš sa z toho! životopisný príbeh spisovateľky je zároveň trefným obrazom francúzskej umeleckej povojnovej literárnej bohémy. Simone de Beauvoirová, Jean Genet, Violette Leducová, Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Maurice Sachs, Jean Cocteau. Mená známych spisovateľov sa tu viac, tu menej prelínajú s Violettiným životom. Nezabudne sa ani na divoké filmové experimenty Jeana Geneta a v rámci nich na alúziu (odkaz) na ikonickú scénu s kočíkom na schodoch z nemého filmu Krížnik Potemkin. P. S. Odporúčam cteným čitateľom komentárov na čsfd zobrať do rúk jednu z knižiek tu uvedených spisovateliek či spisovateľov a vymeniť aspoň raz za čas filmové dobrodružstvá za tie čitateľské. Pretože mám pocit, že v záplave ničnehovoriacich filmových i knižných brakov sa na skutočné literárne skvosty zabúda. (10.08.2020)

Violette túži po láske. Túži po nej intenzívne a miluje nekonečne. Takýchto ľudí je na svete nespočetne - no táto krehká Francúzka vedela dať svoje pocity, city a myšlienky na papier, otvorene hovorila o veciach, ktoré boli dovtedy nevyslovené a zakázané. Život pre ňu nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou a ona s ním bojuje, kričí a kope. Ľudia k nej prichádzajú a zároveň od nej drvivá väčšina odchádza. Svojou povahou je miestami otravná, dramatizuje, nejedenkrát som nad ňou prevracala očami, no zároveň na mňa paradoxne zapôsobila. Nemôžem film hodnotiť ako životopis, o spisovateľke Leduc som počula prvýkrát práve dnes, no ako príbeh o žene, ktorá má svoje chyby aj prednosti je Violette výborná. Jediná chyba je v dĺžke - Provost sa do svojho filmu zahľadel až príliš. Dalo sa kratšie a hutnejšie. (26.11.2016)