Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Niktorius
    ****

    Výborný film, s nímž bych ono vágní slůvko "nuda" rozhodně nespojoval. Ale neubránil jsem se cukání v koutcích prakticky u všech scén, v nichž vystupoval téměř karikaturisticky ztvárněný Muhammad Džinnáh v podání Alyque Padamseeho a věru to nebylo jen proto, že si ho tak trochu spojuju s podstatně lidštějším a charismatičtějším podáním Christophera Leeho. A pátou hvězdičku také nemůžu dát z toho důvodu, že znám film, který téma Gándhí zpracovává se znatelně vyšší myšlenkovou i filmařskou kreativitou, neotřelostí a imaginativností - Hey Ram. Líbil by se Civalovi? __________ P.S: Tak jsem si schválně na YouTube pustil všechna možná videa zachycující skutečného Džinnáha a ani na jednom se jakkoli neblíží tomu nafoukanému spratkovi z tohoto filmu.(14.11.2009)

  • Marek1991
    *****

    Niektorí ľudia majú radi filmové techniky, iní majú radi príbehy, iní zas symbiózu týchto záležitostí, aby si mohli vychutnať umenie filmu. Toto dielo rozhodne nepatrí pre ignorantov hĺbky vnútorných odkazov. Ako životopisný film to nie je niečo, čo by zahŕňalo celý život hlavnej postavy, snaží sa to zachytiť práve život od začiatku jeho aktivít, ktoré viedli k revolučným zmenám. Život Mahátmy je pre mňa inšpiratívnou skutočnosťou, ktorá ma zaujala a napriek dĺžke filmu, ktorá je príznačná času, v ktorom vznikala, tak som si ju užil. Tento významný problém, pre ktorý možno na mnohých pôsobí ako nuda a nezvládnutý veľkofilm, som preklenul dvojnásobným zrýchlením pri svojom prvom vzhliadnutí. Na konci som však mal pocit, že som radšej nič také nemal robiť, lebo to bolo tak skvelé a tak pozitívne, že by som pritom bol ochotný stráviť veľa času. Tento film mal práve tú výhodu, že nepotreboval výrazné techniky, sám o sebe bol niečím výnimočným, pretože bol podľa skutočnosti, niečoho čo sa nedeje často. Mahátma bol človek, ktorý ukázal vtedajšiemu rýchlo sa meniacemu modernému svetu, ako sa dajú veci meniť aktívne odporom, ale nenásilne. Bol to človek, ktorý zmenil svet a dal mnoho nadčasových odkazov, ktoré ma fascinovali. Ľudia sú k svetu časom veľmi cynickí, apatickí, začínajú im vadiť aj humanistické myšlienky, až sa stávajú úplne sebeckými a myslia si, že tým najviac prospejú sebe a svetu, že veď ten svet vlastne zmysel ani nemá, tak je to jedno. Toto vidím ako veľký problém a na to by mohol odpovedať len nový Mahátma, ktorý by to zmenil, avšak asi nezmení to, ako sa zväčšujú rozdiely medzi dobrými a zlými, hlúpymi a múdrymi, či tými, ktorí ani odkaz tohoto filmu neponímajú rovnako. Objektívne je to možno až príliš cukrové, realita totiž bola a je horšia a India si z jeho odkazu veľa nezobrala. Filmovo to bolo až veľmi mierené k odkazu, čo tomu kvitujem a subjektívne to pre mňa bol tiež zážitok. Komparz je historickým míľnikom tohto filmu, vďaka čomu sa zapísal do kinematografickej histórie, čo sa dá pokladať aj ako šikovná reklama, či šikovné zdieľanie. No pre mňa zostáva zásadná otázka, ktorou mi tento film zasiahol do života a to, či sa dá vždy odporovať nenásilne. Všetci vieme o nacistoch, všetci vieme ako si svoje obete jednoducho bezcitne určili a likvidovali. Ako sa dá aj proti niečomu takému bojovať nenásilne? Aj za cenu nemalých obetí? Veď to boli obeťami všetci dobrí a zostali by len zlí a aj tí dobrí by veľa trpeli pred smrťou, či samotným zotročením, kde by stratili svoju ľudskosť. Nestojí práve tu niekde dôkaz o tom, že náboženstvá sú nezmysly, že všetko stojí len na chaose a šikovnosti a náhode a že aj zlo môže poslúžiť ako dobro, že tým pádom je zlo a dobro ako také len nezmysel a sú len prostriedky a všetko je také, ako sa na to pozeráte? Myslím si, že nie, lebo ak by ľudia pochopili, že to zlo sa dá ignorovať, že len sami mu dávame priestor a že ho môžme poraziť len tak, že si ho každý v sebe porazí a navzájom tak urobíme mnohí až všetci, tak môžme dosiahnuť veci k dokonalosti, možno by sme zistili, že aj náš život často stojí položiť za na oko bezvýznamné skutočnosti, na čo sa možno aj zabudne, no máme tým možnosť veci zmeniť k lepšiemu ani nemusíme vedieť ako. Predstavte si teraz, že by Hitler ovládol svet a začal všetkých likvidovať. Ľudia by však všetko to, čím by im chcel vládnuť začali ignorovať, jednoducho by si žili svoje, on by ich možno začal všetkých mučiť, likvidovať až by nezostal ani jeden živý, ani jedno dieťa, ktoré by museli aj ako nevinné a bezbranné trpieť, no dokázali by tak to, že svet by patril už len tvorom bez svedomia, tvorom bez lásky a to je to, čo nazývame zlo. Taký umelý svet by už nemal zmysel, tak by láska zvíťazila, presne tak to urobil Ježiš Kristus, ktorý nechal dobrovoľne seba Boha zabiť ľuďmi, kde si diabol myslel, že nad ním zvíťazil, no opak bol pravdou. Len tí, čo sú ochotní pre dobro priniesť aj najvyššiu obeť zvíťazia, možno nie pre ilúziu a pre tento svet, no pre vyššie ciele áno. Iste si myslíte, čo ak nebo neexistuje, no v tom prípade by odpoveď znela, prečo niečo také neurobiť aj tak, však by nič nemalo zmysel a bolo by to vlastne všetko jedno, no mohli by sme tým niečo vytvoriť a zmeniť svet k dočasnému raju. Lenže ja verím, že existuje a tak si myslím, že týmto môžme veci zmeniť k trvalému raju, verím, že aj posledný padlý dobrý človek dokáže niečo zmeniť tým u toho zlého, verím aj v odkaz Mahátmy, ktorí síce nebol kresťan, ale jeho činy takými zväčša boli. Láskou dokážeme zvíťaziť, veci vieme zmeniť a aj to zlo zdanlivo neporaziteľné sa raz zosype. Mahátma ukázal ako sa dá ísť sám proti všetkým, až sám väčšinu viedol a svet sa zmenil. Tento film je iný ako väčšina, je to film odkazu, žiadne filmárske umelecké dielo, umenie a odkaz tam už bol, len ho bolo potrebné dať na filmové plátno, aby ďalším generáciám dal príklad a tiež, aby sa nezabudlo.(8.5.2013)

  • Renton
    ****

    Scénář: John Briley .. Německo mělo Adolf Hitlera, Čína Mao Ce-tunga, Kuba Fidel Castra, Vietnam Ho Či Mina, Indie Móhandás Gándhího - vůdce z lidu, který pozvedl národ a udal jeho směr vstříc událostem 20 století. Tím však jakákoliv podoba končí, jelikož tyran a diktátor z něj nikdy nebyl a o změny k cestě za svobodou se zasadil zcela jiným, trpělivě mírumilovným a pokorným způsobem. Gándhí - velký muž, velké myšlenky, velký portrét. Jak už prolog samotného snímku říká, život žádného člověka nejde shrnout do jednoho vyprávění. A tak je nám Mahátma Gándhí (kterého ztvárnilo jeho dvojče Ben Kingsley, jinak si tu dokonalou podobu a interpretaci neumím vysvětlit) předložen tak, aby se dostal každému co nejblíže srdci. V mnoha momentech zjednodušeně, v jeho případě téměř bezkonfliktně s důrazem na zásadovost a vytrvalost, že cesta pravdy a lásky vždy zvítězí. Richard Attenborough se tímto mamutím portrétem nesmazatelně zapsal do dějin kinematografie a určitě není ztráta času ty tři hodiny ve společnosti takového muže strávit.(26.10.2007)

  • cheyene
    ****

    "Mahátmá" Gándhí, malý velký muž. Malý vzrůstem, velký svými činy a myšlenkami. Kdyby se jeho názory a filozofií řídili všichni lidé, bylo by na světě lepší prostředí k životu. Altenboroughův snímek je unikátním pohledem na život tohoto výjimečného člověka. Jediné, co mi na zpracování filmu vadilo, byla absence udávání roků, v nichž se děj odehrává...(15.1.2011)

  • mat.ilda
    ***

    Smrt imperialistům! Tak přesně tohle si ten člověk s neskutečnou vnitřní sílou, hřejivým pohledem a odzbrojujícím úsměvem, praktizující model lidství nenásilím, nepřál. Kromě nepovzbudivého konce je mi líto i repetitivních úseků výpravné nudy, kterými utrpělo moje zaujetí, takže ve výsledku jsem se celkem vžila do Gándhího velké únavy ze zmaru svých ideálů. Škoda tak úžasného výkonu Bena Kingsleyho, který ani na okamžik nedal klesnout důstojnosti skutečného duchovního vůdce... a tak jen z úcty k oběma a několika silným scénám oceňuji výš, než jsem zamýšlela.Viděno v rámci Challenge Tour Special - Filmový lov - úkol č. 4, film, který trvá víc, než 180 minut.(6.6.2015)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace