Kawaki

"Moja dcéra bola špina. To rozhodne dokazuje, že to bola moja dcéra." povie v závere filmu vyšetrovateľ, ktorý pred nejakým časom doslúžil v polícii. Zamestnal sa ako strážca v súkromnej bezpečnostnej službe. Voľný čas následne venoval bezuzdnému chľastaniu a opileckým potýčkam. Jeho zjav pustol, primerane životospráve. Príčinou bola je náhla strata ženy, dcéry aj domu v dôsledku rozvodu. Do hry sa vráti, potom, ako mu bývalka oznámi, že dcéra zmizla. Jeho agresívne správanie pri pátraní po potomkovi je poznačené opileckou zhýraloťou. Tá však netvorí ani promile hriechov, o ktorých sa dozvedá v priebehu násilného, ukričaného, krvavého deja. Vyšinutí spolužiaci, dobre zabezpečení pedofili, školská šikana, debilne sa vyškierajúci oficiálny vyšetrovateľ, večne ocucávajúci guľaté ružové lízatko, násilnícke drogovo pasácke gangy. Všetko pod pláštikom cukríkovo farebnej vianočnej párty, umeleckých komixov a naškrobených bieloskvúcich sa školských uniforiem. Časové skoky dotvárajú vnútorné prežívanie hrdinov. Hyperbolický komentár a kritika spoločnosti v neobvyklom a formálne dokonale odvedenom podaní stráca body na prebytočnej explicite krvi a násilia. 70% (28.10.2020)

Zlatá mládež. Zlatá policie. Zlaté bahno. Zlatá komedie. Hnus až na dno, ale dobře natočené. Brutální fascinace smrtí. Zřejmě proto všichni Kanako zbožňovali. Nadmíru ji sadisticky vyhledávala. Bytí muselo být pěkně nesnesitelné. Přes brutalitu a jistou, až komediální, přehnanost si myslím, že je to film, který má co říct a který je v podstatě současné japonské kritikou společnosti (stačí si chvíli číst japonské noviny a jejich část věnovanou zločinům a jsme doma). Zárodek Kokuhaku z toho je cítit, ale vykvetl nám vskutku krvavě. (25.04.2015)

Tetsuya Nakashima, tvorca jedného z najlepších filmov, aké som vôbec videl, Confessions, prichádza po niekoľkých rokoch s ďalším thrillerom na tému pomsty, takže som bol veľmi zvedavý na výsledok, pričom som ale predsa len skôr čakal, že sa mu už niečo tak kvalitné natočiť nepodarí, no našťastie som sa mýlil a aj tentoraz som úplne nadšený. Už od začiatku cítiť, že to natočil práve on, svoj neopakovateľný štýl si zachoval aj tentoraz, takže ma to úplne pohltilo, pričom tá intenzita vynikajúcich momentov, scén a prvkov je priam neskutočná, takže som sa popri svojom nadšení ešte aj celý čas obával, aby sa to nepokazilo, no to sa nestalo a film si svoju vysokú kvalitu udrží až do úplného konca. Dej je mimoriadne zaujímavý, dosť prepracovaný, no navyše aj plne prehľadný a tak aj napriek množstvu postáv a tomu, že nejde priamo do cieľa, ale tých odbočiek z rôznych období je tu nespočet si zachováva bezproblémovú prehľadnosť a tak nie je žiadny problém sa v tom orientovať. A to množstvo odbočiek rozhodne nie je problém, práve naopak, aspoň sa dá lepšie zoznámiť s jednotlivými postavami a ich minulosťou, takže aj v ich motiváciách sa dá lepšie orientovať. K tomu množstvo perfektných prvkov, ktoré mám nielen v tomto žánri veľmi rád, pričom je to podané tak perfektne bizardne, ale aj surovo a nadnesene a tak sa tu kombinuje zaujímavé vyšetrovanie s netradičným, ale výborným hlavným hrdinom, ktorý rozhodne nie je žiadny ideál, či už muža, alebo detektíva s nejakou tou psychológiou, symbolikou a množstvom typycky japonských prvkov vo svete plnom psychopatov a úchylákov, v ktorom je násilie a smrť úplne normálny jav. A berie si to to najlepšie z toho, na čo sa dá v jedinečnej japonskej produkcii naraziť a tak som bol z toho úplne nadšený od prvej do poslednej minúty. S obsadením tu tiež nemám žiadny problém, Koji Yakusho, obvyklý predstaviteľ charizmatických a správnych mužov tentoraz predstavuje prakticky svoj protiklad, no zvládol ho nemenej dobre, vždy ma potešia aj Jun Kunimura a Joe Odagiri a množstvo skvelých, prevažne ženských vedľajších postáv, ale určite musím spomenúť aj mladého detektíva s lízatkom, ten bol skvelý. Tetsuya Nakashima odviedol vynikajúcu prácu v každom ohľade, vizuálna stránka je dychberúca, rovnako aj celé to prevedenie, ktoré ešte osvieži aj atmosféra vianoc, pričom si tu zachoval prakticky všetky svoje skvelé prvky z nezabudnuteľného Confessions, no navyše to doplnil aj o plno prvkov známych hlavne z tých uletenejších Sonových filmov a tak je to ešte trochu pestrejšie. A hudba je tiež výborná. Takže Confessions u mňa zostalo neprekonané, to mi prišlo o trochu originálnejšie, postavy ma zaujímali o niečo viac a aj tá jedinečná chladná atmosféra mi brala dych, ale to kvôli jeho mimoriadnym kvalitám nie je žiadny problém. World of Kanako je rovnako nezabudnuteľná záležitosť, v ktorej som si užíval úplne všetko a lepší film som za posledný rok nevidel. 89% (29.11.2015)

Tak toto bude zložité. Premýšľam vnútorne aký postoj vlastne mám k tomuto filmu zaujať. Pretože sú veci, ktoré filmu odoprieť nemôžem, no na druhú stranu si neviem predstaviť, že by som sa k tomu niekedy vrátil, alebo by som to niekomu dokázal odporúčať. Leda máte radi filmy, ktoré majú v sebe obrovskú dávku násilia, krvi a skutočne chorého a zvráteného myslenia. Pretože všetko je vlastne len obyčajný sen. A nezáleží na ničom. Lebo nič nebude mať žiadny následok. Ak je všetko len sen, tak sa to predsa reálne nestane, že? Také je nastavenie mysle našej hlavnej hrdinky. Takže si asi viete predstaviť, čo z toho plynie. "The World Of Kanako" je asi najnepríjemenjší film čo som videl od čias "The House That Jack Built". Film nemá veľmi sympatické postavy, a čím viac toho vieme, tým viac som si prial, aby sme toho mohli vedieť menej. Možno by som si prial, aby aspoň niektorá postava nepôsobila tak nesymapticky. Keby to malo aspoň nejaké srdce. Niektorí písali, že hlavnému hrdinovi budete fandiť. Úprimne, na konci filmu a so všetkým čo som sa dozvedel som bol viac na opačnej strane. Pretože čo pochopíme z posledných 15 minút je podľa mňa tak neskutočne odporné a choré, že si Kanako svoj osud skutočne zaslúžila. Okrem toho mi aj vadí, že je film často natočený tak chaoticky, že budeme mať kombináciu asi všektého možného. A je to celkom slušný bordel. A soundtrack... tak ten mi tu fakt nepasuje. Neviem čo k príbehu viac povedať. Film je skutočne násilný, drsný a pôsobí veľmi naturalisticky. Myslím si, že nás mal znepokojiť a to sa mu podarilo. Určite sa k nemu nikdy nevrátim, no aspoň si môžem povedať, že som ho videl raz. Ak máte radi násilné filmy, tak vás to možno chytí. Ale aj tak si nie som istý, či by sa vám chcelo orientovať v tej vlne flashbackov, snov, spomienok iných postáv a súčasnosti. Hodnotenie: C+ (10.06.2020)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $6,584,000▐ som neveril vlastným očiam... som si toho moc o filme nezisťoval pred projekciou a nevedel som že toto tvoril režisér výborného thrilleru Kokuhaku, ktorý bol delikátnou záležitosťou, fakt som nechápal o čo tu režisérovi išlo, nemalo to hlavu ani pätu, je to len zmätená bizardná psycho depka a to veľkých rozmerov, sa nečudujem že niektorý to vizuálne trýznenie nevydržali a odchádzali z projekcie, ja som bojoval s tým až do konca ale nič to nedalo /videl v kine: 0%/(filmový festival Art Film Fest 2015) (03.07.2015)