VOD (1)
Recenze (2)
Červení cári v súkromí - to čo wikipédia ani politické komentáre nepovedia. V tom spočíva hlavná dokumentárna cena trojportrétu vládcov Ruska. To sa nikdy nevymanilo spod vlády absolutistického panovníka na čele, obklopeného okruhom viac alebo menej schopných pätolízačov. Bez ohľadu na formu vlády (cárske samoderžavie, boľševická toalita, prezidentská demokracia) monovláda jedinca na čele Ruska pretrváva. Michail Sergejevič Gorbačov v zajatí žiaľu nad stratou milovanej manželky Raisy. Z jej portrétov si vyskladal spálňu, predsieň aj kuchyňu, až ten rozľahlý priestor pripomína prezdobenú svätyňu. Trpko hodnotí Jeľcina i jeho partičku, čo mu vychľastali všetok koňak v prezidentskej kancelárii, vybrakovali všetky dače (chaty) a odobrali dôchodok. Zodpovednosť nad rozpadom sovietskeho impéria nepociťuje. Hovorí, že vždy mu bola bližšia demokracia ako totalita a preto bol vraj nutný rozpad. Jednoducho starý komunistický papaláš. Obviňuje tých, čo ho odstavili, uzavretý do žiaľu a starostlivosti o vnučky - nádeje. Snaží sa pôsobiť dojmom bežného občana - rozľahlá zdobená rezidencia ho ale usvedčuje zo zle skrývaného prepychu. Nemožno mu zazlievať veľkosť rezidencie, no pokrytectvo veru áno. Boris Nikolajevič Jeľcin = ožran, čo sa snaží pôsobiť ako silný vodca rodiny, no pôsobí skôr dojmo alkoholom degenerovaného ťarbavého maca. Nie nadarmo za jeho vlády mala mafia na vrch, prestrelky kvitli, teplákoví gangstri a veteráni z Afganu boli na vrchu. Chvíľu potrvalo, kým sa pretavili do serióznych vedení finančných skupín a firiem. Jednoducho obdoba vlády Vlada na Slovensku. Vplyv ruskej na slovenskú politiku a ich vzájomné prepojenie je možné vidieť i na funkčnom období Jeľcina a Mečiara, ktoré sa plus mínus prekrývali. No a Putin nakoniec. Racionalista tvrdej moci, pokrytej KGB (dnes FSB) spravodajstvom, pragmatik čo má všetko pod palcom. Do súkromia si len tak niekoho nevpustí, zato do bazéna áno. Jednoducho premyslene pracuje na imidži aj prostredníctvom dokumentu, kde je ukázaný snáď vo všetkých možných prostrediach. Paralely so Slovenskom aj so striedaním moci sa tiež núkajú. Zaujímavé, miestami až také bukolicko- naivno vyznievajúce posolstvo o silných mužoch, ktoré akoby malo ukázať: aha veď oni sú tiež len ľudia. Áno sú, no našťastie aj v takýchto privátnych situáciách sa dá odsledovať približný charakter týchto "ľudí" - architektov moci. Alebo aby som nezveličoval - niekedy len dozorcov moci. ()
Oceňovaný režisér Vitalij Manskij sledoval po dobu jednoho roku Michaila Gorbačova, Borise Jelcina a Vladimira Putina. Výsledkem je zasvěcený pohled na ruskou politiku, ale i intimní portrét tří „rudých carů“. Viděl jsem jen díl o Jelcinovi. Jelcin si vybral schopného nástupce, který zavedl v Rusku sociální mír a prosperitu. Za Jelcina bylo ještě brzo po převratu a hospodářství churavělo. Pobavilo mi, jak ukazuje na kečup, hořčici a vodku jako základní věci k životu. ()