Karu Süda - Medvědí srdce

ocenenia : MFF Moskva 2002 - Nominácia na 1. cenu ◘◘◘◘ Moje hodnotenie sa pohybuje od 1-5* :) alibisticky dávam 3....... kladom filmu je samozrejme krásna príroda, napätie vychádzajúce z neočakávanosti akejkoľvek ďalšej scény, snaha o priam panteistické vytvorenie puta medzi človekom a prírodou, autorská odvaha v spracovaní tak "prazvláštneho" námetu a pre mňa osobne aj náklonnosť ku krajinám ako Fínsko, Estónsko, Sápmi (Laponsko ;) .... no a záporov je tiež dosť :) zmätočný scenárista, úplne zmätený strihač, nemotornosť režiséra a zmätenosť celého príbehu, ktorému človek bez patričnej znalosti animizmu sibírskych etník, ich pohľadu na svet a symbolizmu asi porozumie iba veľmi ťažko - hold, kultúrna bariéra.... zmiešaním všetkého uvedeného vznikol film, ktorý sa nedá nazvať ani dobrým ani zlým, ktorý každého zmätie, no zároveň ohúri (a to som čakal niečo tak prostučké ako "Into the Wild":), a aj väčšina tých, ktorý film zatratia už po 15 min. ho nakoniec tak či tak dopozerajú do konca :) ..... zaujímavý psychologický výklad (ktorý treba brať s riadnou nadsázkou :) ponúkol môj kamarát, a síce že ide zobrazenie vnútorného boja hlavného hrdinu so svojou zoofíliou, nad ktorou nakoniec úspešne víťazí :DD .... ja by som sa však až do takých psychorozborov asi nepúšťal :) .... Arvo Iho chcel podľa mňa skôr divákovi priblížiť fascináciu severských národov (sibírskych aj európskych) prírodou, lesom, tajgou, tundrou, živlami, animizmom, neoddeliteľnosťou človeka a prírody ako jeho pôvodného životného prostredia.... je pravda že to urobil, ako som už spomenul, dosť nemotorne (nad určitými zábermi, ktoré vo mne nevdojak pripomenuli Tarkovského som sa blahosklonne pousmial, použitie klasickej hudby mi pripadalo tiež ako veľmi lacná "barlička" na dodanie potrebnej hĺbky), vniesol do filmu celkom slušný zmätok, dosť zbytočných nelogičností (nemám na mysli scény, ktoré mali vytvárať "mysterióznu linku"), ale treba mu uznať, že to urobil s priam až "edwoodovským" nadšením :)..... spočítano-sečteno: film je príbehom človeka, ktorý je bežnou civilizovanou spoločnosťou označovaný za čudáka, podivína, až blázna.... a taký je aj tento film..... čudácky, podivný, bláznivý - magický (mystický - mnohí tu s tým nesúhlasia, ale napríklad keď hlavný hrdina kráča po premočenej, priam "džunglovitej" temnozelenej tajge zahalenej do chladného dažďa, za sprievodu rôznych prapodivných zvukov, tam som ja osobne mystiku cítil dosť intenzívne).... a mágia nie je na svete preto, aby sme ju chápali, ale aby sme sa na nej pobavili, kľudne aj s otvorenými ústami ako pri tomto filme ;) ....... p.s ak by len kvôli tomuto režisérskemu počinu chcel niekto Estóncov "zaškatuľkovať" ako nejakých zaostalých podivínskych severských medveďojebov (tu v komentoch sa našiel našťastie iba jeden) : naštudujte si najprv nejaké fakty o Estónsku, o obrovskej internetizácii spoločnosti, o prvých elektronických parlamentných voľbách na svete, o ekonomike, ktorá napriek nepriaznivej polohe krajiny, komančskému dedičstvu a takmer nulovým prírodným zdrojom, má vyrovnaný rozpočet na úrovni škandinávskych krajín a aktuálne (1.1.2011) ako tretia z postkomančských krajín dokázala splniť maastrichtské kritériá a prijať €uro (o jeho budúcnosti sa rozpisovať radšej nebudem :), prečítajte si niečo o životaschopnosti tohto maličkého národa zoči-voči "ruskej ozrute"..... potom možno pochopíte, že podobné povýšenecké uvažovanie je hodné akurát tak buržoázne obmedzeného "stredoeurópana", ktorý si myslí, že pupok Európy je v Prahe alebo na Krahuliach ;) (02.01.2011) (méně) (více)