Ririi Šušu no subete

Na to, ze mam rad japonske filmy, mal film Ririi Shushu No Subete prilis rozkolisany dej, v ktorom sa dialo strasne malo. To, ze to bola cervena knihovna mi nijak nevadilo, len tempo bolo take kadejake, niekedy doslova uspavajuce a muselsom sa veru poriadne premahat, abych to dopozeral do konca. Navnadeny som bol predchadzajucim filmom Love Letter 1995 : 30 % (31.03.2020)

Omračující zážitek, brilantně natočený film, zvláště kamera a hudba naprosto dokonalé. Vynikající až skoro dokumentární film místy o dospívání japonské mládeže základních škol. Nečekal sem mnoho, ale tohle byl pořádný zásah, nezbývá mi než "Breathe, breathe". Tohle je "Masterpiece", děkuji, že se točí filmy i pro mě. S C. Debussym to je jasných 100%, škoda, že někteří jsou tak slepí, že nedokáží poznat diamant mezi kameny. (22.03.2010)

Tento sfilmovany internetovy roman zacina za zvuku klavesnice, kedy sa na obrazovke objavuju prispevky uzivatelov diskusneho fora venovaneho spevacke Lily Chou Chou. Tieto prispevky sa objavuju pocas celeho filmu a dochadza k prepletaniu s druhou, vyznamnejsou dejovou liniou. Ta sa zaobera skupinou japonskych stredoskolakov bojujucich s problemami dospievania v obdobi rastucej kriminality mladeze v Japonsku. Cele je to nasnimane miestami dost roztrasenou kamerou a podporene vynikajucou hudbou Lily Chou Chou aka Salyu. Vzhladom na nechronologicku stavbu pribehu a tomu, ze zmysel niektorych prispevkov zacne byt zretelny az ku koncu filmu odporucam druhe pozretie. To u mna este umocnilo dojem z tohto diela, ktore radim medzi to najlepsie co som mal z japonskych filmov moznost vidiet. (05.08.2008)

Obrazově hezké, ale po delší době to už nudilo a nemoh jsem se dočkat konce. Tak to prostě je. No a ti mladí, to jsem fakt nepochopil, co to z nich roste. Ale ještě víc jsem nepochopil, jak někdo může tak moc žrát nějakou zpěvačku, že jse schopen toho všeho, co se tam odehrálo. A ty příspěvky psané v ději klávesnicí mi připadaly naprosto nesmyslné a o ničem. No shrnuto: moc jsem se u toho nebavil. Fakt ne. No smůla. Hm, moje. :-( (07.06.2006)

Film o rôznych podobách šikany a o éterickej hudbe, ktorá šikanovateľov a šikanujúcich spája. Lily Chou-Chou je éterickou bytosťou v podvedomí obyčajných teenagerov, ktorý sa trápia kvôli popularite, peniazom, dievčatám, prestíži a iným koninám. Iwai natočil veľmi neuchopiteľný film. Spojenie dokumentárneho s hraným tu má veľmi tenkú hranicu. Časovo je príbeh rozbitý a aj napriek našej snahe ho spojiť sa nám to nedarí. Iwaiovi nejde o vyrozprávanie príbehu ale o zachytenie emócie. Dospievanie je ťažké to vieme všetci, ale s Debussym v pozadí sa to akosi lepšie vstrebáva. Postavy sú chladné, odťažité. Nejdeme predsa pozerať film, kde ľudia trpia a zabíjajú sa a ničia všetko pozitívne okolo seba. Hoci aj toho je tu dostatok. Ideme len vyjadriť nejakú emóciu, ktorá musí mať jednotnú atmosféru s naratívom a potom, čo si kto z toho odnesie je jeho vec. Neuzatvorené, zmätočné, ale zároveň iné a citlivé. Nie som si úplne istý, či si budem pamätať nejaké scény, ale rozhodne to vo mne zanechalo nejaký pocit. Boh vie či je to dobré, alebo zlé. Existencia ma koniec koncov vyslobodí od minulosti, aby som pokračoval ďalej. (25.12.2016)