Mafie vraždí jenom v létě

Scény, ako spermie oplodňujú vajíčko, tam nemuseli byť, nie z dôvodu pohoršenia vyznávačov vánku ducha svätého, ale z dôvodu zbytočnej vaty a pokusu o vtip. Rozprávanie je podané skôr čiernohumorne, ako život šiel, čo dal, čo vzal a to v dobe vlády Salvatorea Riinu na Sicílii. Krvavé výjavy tak strieda láskyplné rozprávanie a kvôli detskému rozprávačovi nie je jasné, komu je film určený, lebo dospelý divák znesie väčšiu drsnosť bez prikrášľovania reality peknými výrazmi a detský divák skôr nedokáže pochopiť plný význam predkladaných udalostí a mien. Kompromis tak nevyzerá byť namieste. Podané chápanie detského rozumu rozprávača však milo poteší a napodobovanie Andreottiho vyvoláva úsmev na tvári. Cieľovou skupinou tak môže byť dospievajúci divák, ktorý sa rozhodne ako hlavný hrdina prestať pred istými vecami zatvárať oči. Vidíme tak cenné zobrazenie formovania chlapca v muža a učenie sa novinárskej etiky. Bohužiaľ, v príbehoch veľmi dobre predávaný artikel, záporných hrdinov, v realite opovrhnutia hodných kriminálnikov, tu divák spoznáva len povrchne, väčšinou optikou novinára, ktorý už ich činy nepodáva z prvej ruky. Snaha sa cení, ale čo sa týka filmového zobrazenia mafie, preferujem plný obraz a všetky ich skutky. Upozornenie na Falconeho, Borsalina a ďalších hrdinov je chvályhodné. (02.07.2020)

Na to, že jde o film z evropské dílny, kterou rád nemám, to nebylo až tak špatné. Obě části (dětská i dospělá) mi přišly kvalitativně vyrovnané, každá z nich měla něco do sebe. Suma sumárum jde o milostný příběh promítnutý na netradičním pozadí mafií sužovaného Palerma. Co mě přesvědčilo dát tři hvězdy, to byl úžasně provedený konec snímku. 60 % Oblíbená část- závěrečné procházení se se synem (18.03.2015)

Najlepšia komédia na EFA 2014... No osobne to určite viac považujem za vysoko kvalitnú drámu, keďže tá komediálna zložka sa tam viacmenej objavovala len čiastočne, aj to prostredníctvom čierneho humoru (niekedy až veľmi čierneho). Takže osobne som čakal niečo inšie (teda komédiu), ale možno som napokon aj rád, že film dospel k takému dramatickému stvárneniu. Pred pozretím filmu odporúčam naštudovať aspoň základy toho, čo sa dialo na Sicílii v spojitosti s Mafiou v tých 70tych, 80tych a 90tych rokoch, lebo inak prídete o veľmi mnoho súvislostí, ktoré vo filme nie sú príliš rozvinuté, a keď áno, tak len útržkovito (čo je možno jedna z najväčších nedostatkov tohto filmu). Pre obyvateľov Palerma žijúcich v týchto búrlivých rokoch prekvitania Mafie bude mať tento film určite o to väčší ohlas, a to aj vďaka mnohým autentickým záberom zakomponovaných do filmu. Mne osobne sa veľmi páčil aj formát akým to celé bolo podané - teda z pohľadu dospievajúceho chlapca Arthura, ktorý sa stal obrovským obdivovateľom Giulia Andreottiho, a zároveň svojej detskej platonickej lásky Flory. Spočiatku nepochopiteľné udalosti, ktoré sa Arthurovi premietali pred očami mu postupne dávajú čoraz väčší význam, a posledné scény pred titulkami v podobe prechádzky po Palerme boli naozaj senzitívne. (14.12.2014)

Začiatok vyzeral veľmi sľubne, detstvo a prvá láska, všetko ladilo v humornom pojatí. Keď sa dospelosťou hlavný hrdina dostáva do vážnejšej nálady, už aj rozprávač v jeho osobe začína byť prehnaný a otravný. Skutočné dokumentárne zábery procesov s mafiánmi som už vôbec neočakával, nepasovali mi tam. (04.03.2016)

S grácií a vřelostí pravého Itala nám Pif vypráví odlehčený příběh o mladém Arturovi, který svým uličnictvím trumfne i Mikulášovy patálie. Pifův filmový jazyk je elegantní a souvislý, přesto nepostrádá vtip a na správných místech se brilantně vyostřuje. Od poloviny dále však Artur dospívá a s ním se bohužel umírňuje i doposud hravá dětská optika, kterou jsme na mafiánské Palermo nahlíželi. Film končí poctou všem mrtvým strážcům zákona, které jsme během filmu měli tu čest periferně zahlédnout. I když v této komedii Cosa Nostra slouží spíše jako historická kulisa a do příběhu zasahuje jako nespoutaný přírodní živel, rád bych ocenil, jak dobrosrdečně a vesele Pif příběh vyložil. Typickou ukázkou této cynické nátury je třeba scéna, kde mafiánský boss s upřímnou bezprostředností radí jinému mafiánskému kamarádovi, že aby si mohl vzít svojí vyvolenou dívku v souladu s pravidly Rodiny, musí nejprve odkráglovat jejího tatínka. Právě díky tomuto ironickému a bezstarostnému stylu jsem si po delší době v kinosále odpočinul a zároveň se dobře pobavil. 9/10 [KVIFF 2014] (09.07.2014)