Ostrov

Aj keď The Isle určite nepatrí k tomu najlepšiemu z Kimovej tvorby stále si zachováva status vinikajúceho filmu plného násilia, sexu hnusu, filozofie stratených existencií a samozrejme absurdnej lásky! Zase použitá tématika prostitúcie mi tu sedela omnoho viac ako v Bad boyovi a bola dôležitým výrazovým prostriedkom. Minimalizmus zase raz dostáva zelenú a necháva len a len na nás či si z filmu urobíme komornú podívanú alebo film s širokou hĺbkou siahajúcou až ku koreňom ľudskosti, aj keď je tu táto tendencia omnoho menej citelnejšia ako pri Jar, leto, jeseň, zima...Jar. (27.08.2006)

Láska je ostrov v mori beznádeje. A všetko čo sme pred ňou zanechali, alebo čo nás v nej zanechalo, je už nepodstatné, odplavené vodou. Ponorené do hĺbky. Láska bolí! A keď sa prebudíme, môže byť preč, aj s ostrovom. Toto všetko sa dá odvodiť, pokiaľ sa snažíte a nevidíte v tom len sadistický film o bordeli na vode. Lenže neviem teraz či som si to odvodzoval prirodzene, alebo či som sa urputne snažil pochopiť film bez príbehu. Tento môj doteraz najstarší a (asi aj) najslabší Ki-duk Kim, mi miestami celkom pripomínal Všetko čo mám rád Martina Šulíka. Náš artový film, v ktorom bola najsilnejšou stránkou hudba. (08.10.2013)

Kim je proste neuveriteľný. Vyberie sa k jazeru, zoberie so sebou 4-5 hercov, ďalších pár členov natáčacieho štábu a scenár, ktorý može mať takých 10 strán aj s prednou, na ktorej je len názov, a s takmer nulovou výpravou a hudbou natočí nekonečne poetický, brutálny, morbídny a keď sa to tak vezme aj nemorálny (do dvojnásobného vraha schovávajúceho sa pred zákonom sa zamiluje prostitútka s mierne psychopatickými sklonmi), no predsa citlivý príbeh s nesympatickou hrdinkou (jej prejavy lásky mi trochu pripomínali Glenn Close z Osudovej príťažlivosti), a to všetko takým spôsobom, že nedokážem od toho odvrátiť zrak a hltám každý záber. Ak toto nie je genialita, tak potom už neviem čo... 10/10 (09.05.2006)

...........V paměti mi zůstala přepychová kamera spolu s poetickou hudbou. Ostatní je zcela nepochybně jen odrazem výstředního Kimova neukojeného nitra, typickým výrazem pro člověka, jenž chce šokovat za každou cenu. Jeho extrémní výraz a symbolismus sklouzává do vřelé, kýčovité podoby, jeho zfilmovaného ega. Tolika lidmi obdivovaná asijská kinematografie má ve svém jádru vždy buď skrytě nebo naturalisticky podobu brutality, násilí, přetvářky, povrchnosti, nadřazenosti muže nad ženou. (23.04.2005)

Kimův film s minimem dialogů a maximem hnusných scén. Ano, je jich povícero. To, že má Kim rád prostitutky bych mu neměl za zlé (naopak mám leitmotiv jeho filmů rád), ale sraní do vody, zabíjení zvířat a ty pověstný háčky ... fuj, hanba, styď se. Filmu jsem asi neporozuměl, přesto mne zaujal. Ale na něco bych musel být asi Jihokorean, abych měl jasněji ... (03.10.2010)