Svatý rok

Genialna komedia, ktorou sa Jean Gabin /trilogia Komisar Maigret 1958 - 1963, Heroin, Sicilsky Klan/ rozlucil s filmovym priemyslom a tvorbou. Scenar - dvaja vazni sa prevlecu za knazov, a pri uteku sa zamiesaju medzi putnikov - fungoval roku 1976, a funguje perfektne veru dodnes. Gabin sam osebe bol herecka legenda, a mal obrovsky talent, takze film dokazal v pohode utiahnut. Hlavne, ked sa pridaju herci ako Jean-Claude Brialy, a mimoriadne kvalitna rezia Jeana Giraulta /filmova seria Cetnik se Zeni -- Cetnik a cetnice/. 95 % (19.11.2013)

"Monsignor býval kurátem u výsadkářů." Vskutku geniální komedie s výborným Jeanem Gabinem, kterou mám rád již od dětství. Nyní ještě obohacená zážitkem z opravdu povedeného dabingu. Bavil jsem se opravdu hodně a zároveň více chápal narážky na kontrast mezi starým dobrým světem a novým, vulgárnějším a brutálnějším, kterých je film plný. A neřekl bych, že od roku 1976 to šlo nějak k lepšímu ... (20.10.2019)

"Jsme v prdeli, monsignore:-)"! "Dej pokoj, já už jsem přispěl." Ve své době jistě skvělá odpočinková komedie s vtipnými hláškami a úsměvným a vtipným dějem, dnes už místami poněkud staromódní nuda, sotva průměrná:-(Ale Gabin byl pan Herec, český dabing udělal také hodně. Nezapomenutelný a nepřekonatelný Jean Gabin ve své poslední filmové roli. (15.07.2008)

Svatý rok nie je podľa mňa komédia, ale akýsi úsmevno- melancholická pocta starým časom poctivých podvodníkov. Či sa niečo "poriadne" stane aj z troch únoscov, si môžeme iba domýšlať. Vážne som sa skoro vôbec nesmial, ale po prijatí pravidiel to nakoniec nebol žiaden handicap. Tým bol viac (ale iba trochu) klišé príbeh, keď sledujeme starého kriminálnika, ktorý je v hĺbke duše neprekvapivo veľký charakter a má zvláštny vzťah so svojim náprotivkom na druhej strane zákona. Bez seba by neboli samozrejme ničím. Záver s únosom je očakávateľný, ale pre mňa priateľnejší ako druhá z variant, ktoré sa ponúkali. Ja mám totiž rád, keď sa všetko pekne v kľude vyrieši. No a ten dovetok je vydarené cvičenie na tému ako ironicky vypointovať dej a možno ešte viac priblížiť postavy divákovi. 70%. (17.11.2013)

In nomine Patris et Filii et Spiritus sancti. Amen. • Úplne posledný titul: Jeana Gabina, teraz teda iba snáď naprosto úprimne i podotknem: „Skrátka; myslel som si, že sa totižto bude niesť v celkom opačnom duchu, i keď zase na druhej strane zrovna povedzme, že akýsi »kriminálny podtón«, ostal znovu zachovaným, alebo by som dokonca danú situáciu ešte podtrhol i v tom zmysle, že Giraultov počin neustále «klamal telom», pretože úvodná línia udalostí mala jasne nastavenú hlavnú myšlienku, ktorú sa následne podarilo i [zdarne] [z]realizovať, pričom práve odvtedy som sa naladil na vskutku rozdielny vývoj prichádzajúcich situácií, čo sa akosi napokon vôbec ale nepotvrdilo, kedy podľa mňa scenáristi odviedli poriadny kus poctivej roboty, nakoľko ma dokázali naozaj úspešne zmiasť • A zároveň možno to je i hlavný kameň úrazu, za ktorý paradoxne môže jedine iba scenár! • Ústrední protagonisti, v tomto prípade dvaja recidivisti: Max Lambert v podaní Jeanom Gabinom a Pierre Bizet v podaní Jeanom-Claudeom Brialym; sprvoti nielenže pomerne dosť podivuhodným spôsobom ubzikli z centrálnej väznice v Melune, ale súčasne sa k tomu i neskoršie prezliekli za akýchsi »cirkevných hodnostárov«, čo už u mňa mimochodom; začínalo pomaličky, ale isto, vzbudzovať určité rozpaky, no budiž, malo to svoju opodstatnenú logiku, vďaka ktorej potom pôsobili celkovo nenápadne, alias [i-n-k-o-g-n-i-t-o]. • Tentoraz mi najviac prekážal len samotný spôsob ich úteku, ktorý na mňa zapôsobil príliš nevierohodne [automaticky kvôli tomu strhnem jednu *], za to ale ďalší postup prechodu z miesta A na miesto B [respektíve ešte aj niečo medzi tým], bol už rozhodne oveľa viacej zaujímavejším, i keď sa postupne taktiež stával i stereotypnejším v rámci celku, čo rovnako zrejme prežívali i »vedľajšie postavy«, začínajúce pociťovať určitú únavu. • Jednoducho povedané: ústredné charaktery potrebovali prekonať danú vzdialenosť medzi týmito dvomi ["tromi"] bodmi, keď ako naschvál sa im začali hádzať polená pod kolená. • Nie, nesúhlasím so všetkými danými postupmi tak, ako mi boli zaradom [od]prezentované, s ktorými sa nedokážem plne stotožniť! • To čo malo vyzerať akože interesantne, tak to začínalo čoraz viac strácať [dejovú] energiu, stručne ozrejmené v tom význame, že dianie sa zaseklo [na]mieste. • I napriek tomu sa tento úctyhodný: m o n s t r é   s a c r é, v žiadnom prípade nemusel vonkoncom za nič hanbiť, veď predsa svojou priamou účasťou P R I S P E L do neúrekom kinematografických zárezov, aké si budem navždy pamätať. (11.01.2024)