Obsahy(1)
Jednoduchý príbeh o človeku na pokraji smrti, spomienkach a súboji o jeho dušu. O Smrti, ktorá nám je neustále v pätách, a zázrakoch, ktoré nás obklopujú. (dr.horrible)
Videa (1)
Recenze (8)
Peter sa chýli ku koncu svojej cesty. Na mieste spolujazdca sedí Smrť. Rozpráva na ňu. Odpovede sa však nedočká, pretože všetky otázky už boli zodpovedané. Už je koniec. Je to kolobeh. Je to jej práca. Peter nemá na výber. A tak sa utieka do spomienok a nielen v nich sa vracia na najkrajšie miesto, kde bolo v jeho mladosti všetko dovolené. No ja neverím v smrť, ktorá kráča ruka v ruke s vílou. Niekto asi áno, ale pomôže mu to? Jedine ak na spríjemnenie posledných okamihov. A prečo by nám to aj nemalo stačiť? Veď z čoho iného, než z okamihov, sa život skladá? Navyše s pozitívnym prístupom sa nám ide ľahšie. Na konci možno potom nebude čierna diera, ale farebná náruč suchého lístia v útulnom lese. Vizuálna stránka super! Hlavne na pomery študentskej prvotiny. Menej šťastné už boli monológy, ktoré občas zneli ako čítanie textu. Celkovo však pozitívny zážitok a pozitívny pohľad na fatálne pojmy. A v záverečných tónoch upokojujúcej hudby a kamere kochajúcej sa prírodou, bolo občas dokonca cítiť katarziu. Ja som len asi väčší cynik než som si myslel. ()
Kde se vzala tu se vzala smrt - no dobře no, prostě tam už je. Asi stěží se tu bude hledat něco špatného a spíš by se mohlo už jenom dovylepšovávat. Třeba postava smrti - mohla být něčím na sobě specifická, něčím specifickým u kostýmu, nebo ve tváři. Rozhodně je dokonalé prostředí. Suprový les a víly, které jsou prostě skvělé po všech stránkách. Film možná působí i dobře díky té širokoúhlosti. Kdyby film býval ve formátu 16:9, většina záběrů by působila moc amatérsky. Takhle se to krásně schovalo a je z toho velké plus. Bacha možná na to vyprávění. Když něco vidím v obraze, tak mi to nemusí nikdo pořád popisovat. Po čase něco takového začne nudit, ale ok, tady to ještě nebyl takový extrém. Umírající mi spíš připadá víc jako smrt a smrt jako umírající. Možná kdyby měli prohozené role, tak by díky své vizáži mohli fungovat lépe. Pořád mi tam chyběl nějaký zlom v ději, kdy bych si řekla, aha! Proto on umírá a mohlo by to třeba šokovat, protože po té scénáristické stránce je to takové pomalé usínání i přes to, jak je dobře napsaný vypravěč. Tady je vyvrcholení jedno, a to to na konci. Normální film má dvě zápletky a vyvrcholení potom také dvě a dá se to dostat i do 5. minutového filmu, a tady by to taky bodlo, protože by nám byl víc vysvětlený smysl toho příběhu. Jinak pěkná práce. Zhlédnuto na youtube https://www.youtube.com/watch?v=2xDRWT9dkPI ()
Zajímavý filmeček, který je řemeslně na výborné úrovni, ale opravdu výborný výsledek je zazděn zbytečně roztahanou stopáží,kterou se sice snaží zamaskovat pomocí porůzných hudeb (nutno dodat, že dobrých), šedivých záběrů na ohlodané stromy zalité mlhou a lepé divoženky (sakra, kdepa ste nechali zrzky?) jenže... samotného děje prostě není tolik, aby vydržel na dvacet minut, obávám se, že deset by bohatě stačilo a navíc by zůstala zachována atmosferičnost. Pořád je to ale hodně dobře natočený a to jde u studentských filmů nejvíc, obzvlášť když si říkám, jak by podobné téma mohlo výtečně fungovat v celovečerní podobě (kdyby nebylo flashbacků). Solidní, studentskomírné čtyři hvězdičky, absenci vesmírných chapadlovitých vyder navzdory. ()
Vidím, že sa kolegovci rozhodli plodiť na čítanie veľmi príjemné, ale možno až príliš básnicky pojaté (ha, paradox) komentáre, takže sa pokúsim byť trochu faktickejší a odmeranejší - nemá to nič spoločné s mojim pohľadom na dielo, ale zaslúži si aj takýto uhol. Téma je zvolená vynikajúco. Vždy ma zaujímali úvahy a rozpravy o posledných chvíľach človeka, keď už dobre tuší, že sa jeho životná púť končí, a s vedomím neodvratnej smrti jej kráča v ústrety. Zmierenie sa s osudom ma však priťahovalo najviac práve vo filmoch, a musím uznať, že to Pavel vzal za správny koniec. Zakomponovanie krásnej prírody a rozprávkového ladenia reflektuje poetické rámcovanie, ktorému výrazne napomáha veľmi dobrá kamera (páčilo sa mi striedanie uhlov a skúšanie iných možností ako subjektívna kamera či odraz v spätnom zrkadle) a výrazné farebné filtre. Tie oddeľujú časovú rovinu súčasnosti a spomienky na detstvo, ktoré sú presne také, ako si ich často predstavujeme - po rokoch zostáva takmer už len to nádherné a dobré, a tak je tónovanie veselšie (žltá, aspoň myslím), súčasnosť je temnejšia, chladná a smutná, takže neveselá (modrá). Čo je naopak nevýrazné, je rečový prejav, konkrétne intonácia hlavného protagonistu, s ktorou som sa ťažšie stotožňoval a trochu rušila atmosféru - ale inak musím casting pochváliť (dievčatá sú krásne a Michala Sitka očakávam v novej slovenskej verzii Draculu - neskutočne mi pasuje do hlavnej role). Druhou vecou, ktorá mi tam akosi úplne nesadla, je voči Smrti kontrastná alegorická postava víly (resp. víl); mytologický a rozprávkový podtón je zaujímavý, ale v rovine súčasnosti mi tam jednoducho nepasovala. Záver však potešil a príjemne naladil, čím sa dostávam k poslednému bodu, a to je dobre zvolená hudba. Ako debut (ne)prekvapivo dobré, má svoje muchy, ale je to na správnej ceste. Premýšľam o 4* hviezde, zatiaľ 70%. ()
Sympatická existenciálna odysea formulácií nádeje a jej rôznych foriem. Systém výstavby niekoľkých paralelných rovín, ktoré sú vedené až akousi antropologickou rovinou so sprievodom božích zvukov, vyjadrujú vhodnú kumulatívnu rovinu kladenia si krízových otázok v ríši fantazíjna. Práve ten cit a mravenčia práca, ktorým sa ťahala brána konečnej katarzie, vo mne vzbudila až uverenie a pochopenie toho, čo som videl. Trošičku zráža fakt, akou formou sa vedú rozhovory a samotné intonácie hlasov, čo v kontexte závažnosti a vznešenia, pôsobia skrátka rušivo. Stačí sa teda uzavrieť do seba, unášať sa prechádzkovou ríšou nadprirodzena, pochopiť presah nových šancí a intuícií zblíženia, a možno to raz prenesieme aj do toho reálneho, materialistického sveta. ()
Galerie (5)
Reklama