Režie:
Vladislava PlančíkováScénář:
Vladislava PlančíkováKamera:
Dušan HusárHudba:
Dušan HusárVOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Vladislava Plančíková hledá své kořeny a nemůže nenarazit na slovensko-maďarské vztahy, které osudy její rodiny v minulém století formovaly. Osobní výpovědí o svém rodinném zázemí pomáhá autorka divákům pochopit osudovost a nadčasovost dávno vytěsněných událostí, které však stále rezonují v aktuální a tabuizované otázce slovensko-maďarských vztahů. Co neřeknou pamětníci a co neukáží archívní materiály, ilustruje autorka animovaným vyprávěním mimořádné kvality. Kromě osobní historie je film zároveň i obecnější úvahou o tom, co pro člověka znamená rodná zem a národnost. (Artcam Films)
(více)Videa (1)
Recenze (18)
V zásade veľmi pekne obhliadnutie sa za jednou hlúpou dobou. Príbeh respondentov sú dojímavé, zaujímavé a nesú sa v štýle veľmi pôsobivej poetizácie, kedy zľahčujú určitým spôsobom nepríjemné situácie akým boli vystavený a romantizujú( aj vďaka odstupu) svoju dobu aj svoje spomienky. Dokonca aj súčasná línia z babkou obsahovala veľa pekných nuáns. Čo mi ale vadilo boli animácie a ústredný voiceover. Toľko pekných tvorivých nápadov je tu naškodu konfrontovaných s tými nedotiahnutými - Attilové čítanie starého denníka síce pomáha režisérka k výpovednej hodnote akú zamýšľala, ale v rámci ostatných prvkov mi príde nedotiahnuté. Inak veľmi slušný počin. ()
Nezvyčajne, ale nápadito, vtipne a tvorivo poňatý dokument o veľmi výraznej a významnej téme. Páči sa mi, že tvorkyňa sa nezľakla zabŕdnuť do presídľovania obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom a priniesla túto tému divákom. Dokument vypovedá aj o súčasných vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi a je v ňom vidieť ľudskosť a skutočný záujem o problematiku. ()
Myslel jsem, že tenhle film bude schopen zaujmout jenom svým animovaným zpracováním, které je velmi dobrým způsobem propojeno s hranými/dokumentárními sekvencemi, ale ono je to zajímavé i z hlediska výpovědi, kterou to má. Podobně zpracované kořeny by si zasloužila každá rodina, i když určitě podrobněji. ()
[Týždeň slovenského filmu 2014] Odhliadnuc od veľmi jednostranného pohľadu na fakty a vytrvalej snahy dojímať som mal pocit, že film nedokáže udržať jednoliaty koncept. Poetický tón, ktorý v úvode naznačuje Plančíkovej až rozprávkový voiceover, zemitosť, jemne farebne tónované detailné zábery tváre a animačnou technikou oživované predmety s patinou staroby, sa rýchlo zmení na pokus o historickú detektívku. Hľadanie identity (v ktorom sa stiera hranica medzi osobnou a národnou) prostredníctvom archívnych materiálov a rozhovorov však kolísa medzi uvoľnenou atmosférou kávičkárskych posedení a emocionálne presýteným spytovaním pamätníkov. Sprievodný komentár je raz prítomný, raz bez vysvetlenia v podobných pasážach absentuje. Archívne nahrávky a fotografie sú striedavo presne vyložené a zapracované do výpovede, inokedy akoby sa režisérke nechcelo vysvetľovať, na čo sa vlastne pozeráme. Do istej miery mi preto prišli niektoré časti dokumentu zmätočné alebo vyslovene zbytočné. Čo je s ohľadom na výborné napájanie obrazu na rytmus hudby škoda. Konečne, i samotný prednes Plančíkovej mi neprišiel príjemný ani vtipný, len naivný a vo výsledku prispel k dojmu preštylizovanosti nielen animovaných úsekov. 45% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] ()
Osobně laděný dokument, ve kterém autorka neskrývá, že hledá odpovědi na otázky, které se jí týkají, je dobře ozvláštněn animacemi různých druhů, od názorných hrátek s luštěninami až po pixilaci. S výjimkou pár minut o Postoloprtech, které jakoby přes příbuznost témat do filmu nezapadaly, mi to přišlo velmi dobře natočené. Navíc jsem o nuceném vysídlování Maďarů a Slováků vlastně vůbec nic nevěděl, takže díky i za zaplnění dalšího bílého místa v naší historii. ()
Galerie (7)
Photo © Artcam
Reklama