Režie:
Vladislava PlančíkováScénář:
Vladislava PlančíkováKamera:
Dušan HusárHudba:
Dušan HusárVOD (1)
Obsahy(1)
Režisérka Vladislava Plančíková hledá své kořeny a nemůže nenarazit na slovensko-maďarské vztahy, které osudy její rodiny v minulém století formovaly. Osobní výpovědí o svém rodinném zázemí pomáhá autorka divákům pochopit osudovost a nadčasovost dávno vytěsněných událostí, které však stále rezonují v aktuální a tabuizované otázce slovensko-maďarských vztahů. Co neřeknou pamětníci a co neukáží archívní materiály, ilustruje autorka animovaným vyprávěním mimořádné kvality. Kromě osobní historie je film zároveň i obecnější úvahou o tom, co pro člověka znamená rodná zem a národnost. (Artcam Films)
(více)Videa (1)
Recenze (18)
Osobný rodinný príbeh režisérky sa stretol s veľkou politikou vo filme, ktorého téma nie je často cieľom pozornosti filmových dokumentaristov. Ide totiž o praktickú realizáciu Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z roku 1946 a o dopad udalostí s ňou spojených na ľudí, ktorých sa tieto udalosti týkali. Výsledkom je hravé spracovanie s animovanými i dobovými dokumentárnymi vsuvkami a piesňami Jany Kirschnerovej. Ak existuje vôbec nejaký spôsob ako mladých poučiť dačo o histórii, spôsob aký zvolila režisérka, patrí medzi tie, na základe ktorého by sa naozaj aj mladí niečo dozvedieť mohli. Plusom je presah spočívajúci vo výpovediach mladých ľudí žijúcich na zmiešaných slovensko maďarských územiach o ich vnímaní seba a okolia prostredníctvom vnímania ich národnej identity. ()
Nezvyčajne, ale nápadito, vtipne a tvorivo poňatý dokument o veľmi výraznej a významnej téme. Páči sa mi, že tvorkyňa sa nezľakla zabŕdnuť do presídľovania obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom a priniesla túto tému divákom. Dokument vypovedá aj o súčasných vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi a je v ňom vidieť ľudskosť a skutočný záujem o problematiku. ()
Formálne aj obsahovo hodný dokument do kino distribúcie. To sa ani zdaleka nedá povedať o všetkých slovenských dokumentoch. Rytmické striedanie velmi vtipnej a výstižnej animácie, archívnych záberov zo 40. rokov a mnohých komentárov pamätníkov udalostí, o ktorých dnešná mládež nemá ani páru. Druhá svetová vojna mala totiž viacero temných stránok. Vyznenie nie je však monotematické, z filmu si odnesiete viac, ako sa na prvý pohlad môže zdať. V tomto smere sú prekvapivo osožné aj výpovede ludí zhruba tesne nad dvadsať a ich chápanie dnešných interetnických vzťahov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Ten je velký Babylon ešte viac, ako kedykolvek predtým a asi sa s tým budú musieť zmieriť všetci nacionalisti. ()
V zásade veľmi pekne obhliadnutie sa za jednou hlúpou dobou. Príbeh respondentov sú dojímavé, zaujímavé a nesú sa v štýle veľmi pôsobivej poetizácie, kedy zľahčujú určitým spôsobom nepríjemné situácie akým boli vystavený a romantizujú( aj vďaka odstupu) svoju dobu aj svoje spomienky. Dokonca aj súčasná línia z babkou obsahovala veľa pekných nuáns. Čo mi ale vadilo boli animácie a ústredný voiceover. Toľko pekných tvorivých nápadov je tu naškodu konfrontovaných s tými nedotiahnutými - Attilové čítanie starého denníka síce pomáha režisérka k výpovednej hodnote akú zamýšľala, ale v rámci ostatných prvkov mi príde nedotiahnuté. Inak veľmi slušný počin. ()
Osobně laděný dokument, ve kterém autorka neskrývá, že hledá odpovědi na otázky, které se jí týkají, je dobře ozvláštněn animacemi různých druhů, od názorných hrátek s luštěninami až po pixilaci. S výjimkou pár minut o Postoloprtech, které jakoby přes příbuznost témat do filmu nezapadaly, mi to přišlo velmi dobře natočené. Navíc jsem o nuceném vysídlování Maďarů a Slováků vlastně vůbec nic nevěděl, takže díky i za zaplnění dalšího bílého místa v naší historii. ()
Galerie (7)
Photo © Festival Jeden Svět
Reklama