Felvidék - Horní země

Myslel jsem, že tenhle film bude schopen zaujmout jenom svým animovaným zpracováním, které je velmi dobrým způsobem propojeno s hranými/dokumentárními sekvencemi, ale ono je to zajímavé i z hlediska výpovědi, kterou to má. Podobně zpracované kořeny by si zasloužila každá rodina, i když určitě podrobněji. (20.07.2017)

V zásade veľmi pekne obhliadnutie sa za jednou hlúpou dobou. Príbeh respondentov sú dojímavé, zaujímavé a nesú sa v štýle veľmi pôsobivej poetizácie, kedy zľahčujú určitým spôsobom nepríjemné situácie akým boli vystavený a romantizujú( aj vďaka odstupu) svoju dobu aj svoje spomienky. Dokonca aj súčasná línia z babkou obsahovala veľa pekných nuáns. Čo mi ale vadilo boli animácie a ústredný voiceover. Toľko pekných tvorivých nápadov je tu naškodu konfrontovaných s tými nedotiahnutými - Attilové čítanie starého denníka síce pomáha režisérka k výpovednej hodnote akú zamýšľala, ale v rámci ostatných prvkov mi príde nedotiahnuté. Inak veľmi slušný počin. (30.04.2015)

Osobný rodinný príbeh režisérky sa stretol s veľkou politikou vo filme, ktorého téma nie je často cieľom pozornosti filmových dokumentaristov. Ide totiž o praktickú realizáciu Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z roku 1946 a o dopad udalostí s ňou spojených na ľudí, ktorých sa tieto udalosti týkali. Výsledkom je hravé spracovanie s animovanými i dobovými dokumentárnymi vsuvkami a piesňami Jany Kirschnerovej. Ak existuje vôbec nejaký spôsob ako mladých poučiť dačo o histórii, spôsob aký zvolila režisérka, patrí medzi tie, na základe ktorého by sa naozaj aj mladí niečo dozvedieť mohli. Plusom je presah spočívajúci vo výpovediach mladých ľudí žijúcich na zmiešaných slovensko maďarských územiach o ich vnímaní seba a okolia prostredníctvom vnímania ich národnej identity. (30.11.2014)

Oceňujem hlavne fakt, že niekto prišiel v dokumente s témou, ktorá tu dlho nebola. Násilný odsun Nemcov a Maďarov z povojnového Československa si zobrala pod drobnohľad režisérka, ktorá sama nevie kam sa zaradiť. Pre Slovákov Maďarka, pre Maďarov Slovenka. Trochu vidím problém v umeleckej forme, ktorú pri rozprávaní zvolila. Občas pôsobí detsky, čo sa s vážnosťou témy trochu bije, no treba uznať, že niektoré scény dokážu zaujať a nepostrádajú nápad. Možno chcela touto formou prilákať mladších divákov, no každopádne som rád, že niečo také vôbec vzniklo. Najväčší problém vidím rovnako ako užívateľ nascendi v tom, že rovnako dojímavo, ba ešte určite viac by sa dal natočiť dokument o utláčaní Slovákov, ale beriem to ako pohľad na ich problémy a tak aj hodnotím. Navyše to územie je dosť premiešané, takže sú tam maďarsky hovoriaci Slováci, ale aj slovensky hovoriaci Maďari, takže sa to tak trochu týka oboch národov a o tom to je. 70%. (07.12.2014)

[Týždeň slovenského filmu 2014] Odhliadnuc od veľmi jednostranného pohľadu na fakty a vytrvalej snahy dojímať som mal pocit, že film nedokáže udržať jednoliaty koncept. Poetický tón, ktorý v úvode naznačuje Plančíkovej až rozprávkový voiceover, zemitosť, jemne farebne tónované detailné zábery tváre a animačnou technikou oživované predmety s patinou staroby, sa rýchlo zmení na pokus o historickú detektívku. Hľadanie identity (v ktorom sa stiera hranica medzi osobnou a národnou) prostredníctvom archívnych materiálov a rozhovorov však kolísa medzi uvoľnenou atmosférou kávičkárskych posedení a emocionálne presýteným spytovaním pamätníkov. Sprievodný komentár je raz prítomný, raz bez vysvetlenia v podobných pasážach absentuje. Archívne nahrávky a fotografie sú striedavo presne vyložené a zapracované do výpovede, inokedy akoby sa režisérke nechcelo vysvetľovať, na čo sa vlastne pozeráme. Do istej miery mi preto prišli niektoré časti dokumentu zmätočné alebo vyslovene zbytočné. Čo je s ohľadom na výborné napájanie obrazu na rytmus hudby škoda. Konečne, i samotný prednes Plančíkovej mi neprišiel príjemný ani vtipný, len naivný a vo výsledku prispel k dojmu preštylizovanosti nielen animovaných úsekov. 45% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] (17.04.2015)