Naše děti

Solídny snímok “na odporúčanie” o morálnej dileme, ktorú by nemal riešiť žiadny z rodičov. Kto je vlastne zodpovedný za výchovu detí? Rodičia, učitelia, tréneri, vychovávatelia, spoločnosť ako taká, alebo je to prosté aspekt, ktorý sa v určitej etape veku proste zlomí a tak následne nedá ovplyvniť, keďže slobodné myslenie má každá osobnosť, ktorá je jedinečná? Paradoxom je záverečná etapa boja dvoch odlišných uhlov pohľadu. Nebudem spojlerovať, no “Naše deti” je skutočne solídna dráma, ktorá mi spočiatku v úvode prišla ako zbytočne ponaťahovaná, no odstupom času dáva to vykresľovanie osobností dokonalý zmysel. Lepší priemer .. (31.08.2022)

"I Nostri Ragazzi" je podľa mňa veľmi solídne spracovanou drámou, ktorá je skutočne hlavne o psychológii a myšlienkach našich hrdinov. Človek ich rýchlo dokáže identifikovať a spoznať sa s nimi a pomaly odhaľujeme skutočné ich skutočné stránky. A keď sa k tomu dostaneme, tak je treba priznať, že najsympatickejšou postavou filmu je Massimo. Prežíva každú jednu chvíľu celú situáciu, no súčasne si postupne uvedomuje, že deti nie sú až také nevinné a neustále majú pocit, že ich zo situácie ako právnik nejako dostane a nemusia sa ničoho báť. Najmä jeho dcéra. Čo sa týka jeho brata Paola, tak je to človek, ktorý sa skutočne prejaví až po tom, ako nastane celá táto situácia. A skrýva sa v ňom taká dávka zúrivosti a hnevu, že človek mu radšej ide z cesty. A oveľa viac to ukazuje, že človek moralista s etickými zásadami nemusí byť skutočne tak príjemný a láskavý, ale môže mať aj škaredé a skryté temné stránky, ktoré navonok veľmi dobre skrýva. Ja si myslím, že po psychologickej stránke ide o silný film. Jediné čo by som doplnil by bolo nejaké rozuzlenie. Film skončí v podstate nikde. A prial by som si poznať osudy detí a rovnako aj ostatných hrdinov. Ale aj tak si myslím, že to stojí za to vidieť. Hodnotenie: B+ (25.04.2016)

Film, v ktorom je treba sledovať každú konverzáciu, pretože ona nevyfučí do stratena a na záver sa ukáže ako dôležitá. Je to aj o tom, že každý z nás zastáva nejaké postoje, no tie sa razom menia v krízovom stave alebo „keď sa to stane práve mne“. Pri pointe tohto filmu, ktorá moje hodnotenie navýšila, som sa vlastne zamyslel nad tým, či by aj tí najväčší slniečkári a pozývači inžinierov do Európy nezmenili svoje stanovisko, keď im nejaký ten chirurg začal strieľať po ulici alebo nebodaj náhodou znásilnil dcéru. Podľa mňa jednoznačne áno a presne o tom Naše deti sú. (06.11.2020)

No tak, do prčic, víc depky už snad ani nejde. Co tim chce tvůrce říct? Tváří se jako filosof, ale řešení žádný. (01.12.2016)

Musím uznať, že veľmi milé prekvapenie - a to v talianskej kinematografii neni zďaleka nejaká výnimka. Takéto psychologicko-filozofické drámy s ústredným zlomom v charakteroch postáv zmietajúcich sa vo vlastnej morálnej dileme, tak to je veru môj šálok kávy. Zaujímavá premena - ako sa náhle z manipulátrora stane svedomitý človek, a naopak ako sa z moralistu stane alibista. A k tejto zmene stačila naozaj len chvíľa neuváženej mládežníckej nerozvážnosti zachytenej na pouličnej kamere. Takže z tohto pohľadu to bol naozaj skvelý filmový kúsok, akurát mi v tom chýbala nejaká psychologická krivka aj u tých vznetlivých tínedžeroch. (12.03.2018)

Násilie a zľahčovanie násilia je cesta do pekla. Dve rodiny sa do pekla pomaly ponárajú a východisko žiadne. Ani film východisko nenájde a tak otvorený koniec je pre diváka ešte hlbším ponorom do tohto pekla. Na štyri hviezdy to nie je, chýbalo mi tam väčšie zainteresovanie mladých, ale možno práve ich bezstarostnosť mala takto vyznieť. (04.11.2020)

v jádru šlo o poslední vteřiny filmu zvuk přibržďovaného auta a rána....jen advokát věděl že se z toho nevykecá.Děcka - zlatá mládež. (13.03.2018)

Narozdíl od ostatních mě závěr nepřekvapil, spíš by mě zajímalo, co se dělo pak. Ale je vidět , že film není americký s happy endem, případně nějakým absurdním koncem typu, nic se nestalo....70% (13.06.2017)

Až do posledního záběru filmu jsem byl přesvědčen, že mu dám pět hvězdiček. Drama s otevřeným koncem být může, ale musí to být funkční. Tady, zdá se, vůbec nejde o to, zda rozmazlené dětičky nakonec ujdou či neujdou spravedlivému trestu. Tady jde skutečně o pohled na charaktery rodičů, oč šlo autorům, jenže já jako divák se v tomto případě cítím silně ošizen... Dva týnejdři se vracejí notně podnapilí z oslavy, přitom napadnou bezbrannou ženu, snad opravdu bezdomovkyni, se smíchem a radostí ji zmlátí a nechají ležet na protějším chodníku. Vše zachytí bezpečnostní kamera a tak je to také odvysíláno v televizi. A pak už jde skutečně jen o rodiče. Jde vlastně o dva bratry - lékaře a advokáta. Ta lékařova je matkou Michela, kdežto nevlastní matka dívky je ženou advokáta... Bratranec se sestřenicí si vůbec nejsou vědomi tíhy svého zločinu, vše spočívá na bedrech rodičů. Mají své děti udat? To raději advokát skočí pod auto, protože se mu hnusí, že by měl krýt zločin... a šlus. Jinak to byl výborný film. (12.06.2017)

Hrozně se mi líbí ten závěr, celou dobu je to spíš takové dost napjaté, ale ten konec ten tomu prostě dá něco navíc... (11.02.2015)

Talianska filmová tvorba ponúka nie zlé veci, ale o tomto snímku mám pochybnosti. Celé mi to pripadá také absurdné a emocionálne nestále. (12.03.2018)

velmi slusna a vzdy aktualna zapletka s vybornym koncom. kvitujem aj herecke vykony a tesi ma vidiet barboru bobulovu v talianskych filmoch ako pravu ragazzu (27.04.2016)

Ak by v tomto filme hrali známi herci, boli by niektoré dialógy natočené trošku inak, malý by to určite väčší komercnejsi úspech. Napriek tomu to však malo zaujímavú zápletku a ešte zaujímavejšie vyvrcholenie (wtf?!?),takže u mňa za 4* (26.04.2016)