Režie:
Juraj NvotaKamera:
Juraj ŠtepkaHudba:
Juraj HaškoHrají:
Stanislav Štepka, Richard Felix, Vladimír Svítek, Maruška Nedomová, Jozef Adamčík, Mojmír Caban, Sväťo Malachovský, Soňa Norisová, Katarína Ivanková, Sima Magušinová, Michal Kubovčík (více)Obsahy(1)
K blížiacemu sa päťdesiatemu výročiu vzniku Radošinského naivného divadla napísal Stanislav Štepka veľkú dvojdielnu javiskovú hru zo života rodnej Radošiny, a zároveň nepriamo aj Slovenska, v dvadsiatom storočí. V smutnosmiešnej komédii Polooblačno, čo autor označil ako „prvú správu o mojom dvadsiatom storočí (1900 – 1950)", s typickým príznačným humorom, verne a farbisto, na základe opisu konkrétnych osôb a udalostí zobrazuje tragikomické osudy jednoduchých ľudí. ktorí sa na pozadí komických i tragických dobových situácií boria so životom a v závere hry (na začiatku päťdesiatych rokov) snívajú veľký a naivný sen o tom, že raz bude celkom inak a lepšie.
Autor hry a textov piesní: Stanislav Štepka; Réžia: Juraj Nvota; Hudba: Juraj Haško; Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl
Hrajú: Stanislav Štepka , Richard Felix alebo Martin Škoda, Vladimír Svitek, Maruška Nedomová, Jozef Adamčík, Mojmír Caban alebo Svätopluk Malachovský, Soňa Norisová alebo Katarína Ivanková, Simona Martausová, Michal Kubovčík alebo Ondrej Hraška, Andrea Marek Martvoňová alebo Michaela Szöcsová, Ladislav Hubáček a Milan Šago.
(STV)
Recenze (6)
Už len pre ten pôžitok, s akým to všetci hrajú, Malachovský samozrejme vládne. ()
Komentáre k posledným hrám Radošinského naivného divadla by som mohol písať cez kopirák. Je to stále bez zmeny. Štepka starne, jeho osvedčení kolegovia a kolegyne odchádzajú, poetiku pôvodného RND prehlušujú muzikálové pesničky na hony vzdialené od pesničiek Janka Melkoviča, noví herci sú snaživí, dobrí, ale každý hrá za seba, nie za Radošinu. A výsledkom je iba povzdychnutie. Ešte je to pozerateľné, ale už sa na nové hry neteším tak, ako predtým. ()
Jedna z mála príležitostí vidieť tú našu televíznu stoku aj ako normálnych, dokonca v niektorých prípadoch až kvalitných hercov. Tam aj mali navždy ostať. Divadlo, poctivá práca bez zapredanosti. ()
Už to nie je to Radošinské divadlo z čias Človečiny a vyše dvojhodinový záznam v telke nie je ten pravý divadelný zážitok. Zvlášť som bol zvedavý na Simu, ale veľa tam toho nemala. ()
Štepka sa stále drží svojho aj v tejto rýchlej zdigitalizovanej dobe. Už to nie sú salvy smiechu ako v jeho prvých hrách, prevláda nostalgia, no ten jeho svojský humor tam stále je prítomný. ()
Stanka Štepku mám nenormálne rád, mnoho jeho hier mám napočúvaných a poznám naspamäť... no musím uznať, že ako každý človek, i Stano starne... síce radošinský humor je stále na takej istej úrovni, ako za čias "Čiernej Ovci", alebo "Pokoj Domu Tomuto", no je ho o hodne menej a už to nieje to pravé orechové... ale zato rešpekt, že sa snaží rozdýchavať iskričku, ktorá ostala po smrti Kolníkovej a Melkoviča... i tak mám radošincov rád... ()