Dong xie xi du

S tímto filmem je to těžké. Je na něm vidět, že je už dost starý, vizuální stránka je místy strhující, jindy na hraně trapnosti. Kdyby téměř nonstop nehrála úžasná hudba, musel bych s hodnocením ještě níže. Asi dvakrát jsem si i u hudby říkal, že to nemyslí vážně, a mnohem častěji jsem byl unešen. Barevné filtry tu jsou v jednom kuse, spousta zpomalených záběrů. Jako spojení obrazu a zvuku film funguje na mnoha místech téměř dokonale. Jako vyprávění nějakého příběhu je to mnohem slabší, začátek je strašně překombinovaný a po půlhodině jsem myslel, že koukám na mexickou telenovelu. Nakonec volím v hodnocení střed. Je mi jasné, že film dokáže některé naprosto unést a někoho znechutit, ale tak už to u výrazných děl bývá. (08.01.2008)

Je to vydarená historická dráma od Wong Kar-Waia. Má celkom dobrý príbeh o rôznych bojovníkoch, ktorí sa spoznávajú na jednom mieste, vymieňajú si svoje spomienky na minulé lásky a majú obavy z toho, čo ich čaká. So spracovaním som dosť spokojný, toto ani zďaleka nie je klasicky pôsobiaci historický film, v ktorom ide o akciu a jednoznačné charaktery postáv, čo samozrejme vidno aj na deji celého filmu. Celé je to maximálne poeticky ladené, tu sa nenájde snáď ani jedna klasicky podaná scéna, čo určite mnohým nesadne, ale mne sa to v tomto prípade veľmi páči a tak je prakticky jedno, čo sa dejovo práve odohráva, dobre sa na to pozerá po celý čas. Ale moc sa mi nepáči akcia, klasickú som ani nečakal, ale tá poetika v nej mohla byť podaná aj omnoho lepšie, toto sú len také nezaujímavo natočené a aj zostrihané súboje na meče. Herecké obsadenie je vynikajúce, toľko skvelých hercov sa v jednom filme objaví len veľmi zriedka, či už Tony Leung Chiu Wai, Leslie Cheung, Jacky Cheung, Tony Leung Ka Fai alebo aj ženské obsadenie Maggie Cheung, Brigite Lin, Charlie Yeung, Carina Lau, Joey Wang, jednoducho samé hviezdy. Réžia a technická stránka sú perfektné, Wong Kar-wai vo svojej najlepšej forme, škoda, že točil hlavne filmy zo súčasnosti a z mestských prostredí, ktoré mám síce tiež rád, no tu mi jeho réžia sadla ešte viac, celý film je vizuálny klenot. A mimoriadnu pochvalu si zaslúži hudba, ktorá je perfektná a jedna z najlepších, ktoré sa nielen v tomto žánri dajú nájsť. Veľmi rád by som dal plné hodnotenie a tento film si aj veľmi vážim, ale nudné akčné scény a nie práve najideálnejší dej úroveň filmu mierne znižujú. Ale taká úchvatná poetika, dokonalý audiovizuál a perfektné obsadenie sa len tak nevidí. 81% (12.03.2012)

Nothing really matters.....because everything changes. Ashes of time je bumerang pokreslený nádhernými detailami. I keď na začiatku máte pocit, že sa vám vzďaľuje a vy nechápete koľká bije, potom sa vám vzdiali úplne, aby sa nakoniec vrátil a nesmiernou silou vás zasiahol na správnom mieste. Režisérove typické ingrediencie nešťastnej lásky, monológov postáv, ich snov a túžob sú tentokrát zahalené do typicky čínskeho martial arts hávu. I keď akcia nie je Wong Kar-waiovou parketou a je stvárňovaná skôr umelecky než prehľadne či efektne, je potrebné mať stále na pamäti, že akcia je vo filme len prostriedkom na predstavovanie postáv a ich vývoj. Okrem tradične umeleckej kamery, množstva symbolov a typicky Wongovských formálnych postupov tu nájdete i jeho dvorných hercov, z ktorých okrem rozprávača musím vypichnúť Maggie Cheung, ktorá i na malom priestore prekryje všetkých hercov a svojím perfektným herectvom len potvrdí, že v konečnom dôsledku je hýbateľom deja práve jej postava. I always thought I was the winner, but one day I looked into the mirror and saw the face of loser. 10/10 (29.06.2006)

Príbeh pustovníka, ktorý uprostred ničoho, obklopený púšťou prezentuje svoje postrehy na život a lásku a ich vzájomný vzťah k bojovým umeniam. Na tomto odľahlom mieste stretáva rôznych ľudí, ktorý prišli hľadať pomstu a našli jeho. Toho jediného široko ďaleko, kto im môže pomstu skutočne zabezpečiť. Už veľmi dlho som nemal tú česť vidieť minimalistický historický film. Wong Kar – Wai ale znova posunul pomyselnú hranicu jeho vlastnej tvorby o priečinok vyššie a to sa už môže pochváliť takým skvostom ako je Chungking Express. Neustále polodetaily na tváre hrdinov podmienené uspávajúcim hlasom osamelého pustovníka a v sprievode meditatívnej hudby, nepôsobia nudne, ale skôr epicky a nechýba im určité čaro. Akčné scény naopak pôsobia chaoticky. Rýchle prestrihy na šermujúce ruky a nohy nedokážu znázorniť ladnosť pohybu a bojov tak ako sa nám ich snaží pustovník prezentovať. Rovnako aj príbeh pôsobí mierne chaoticky a niekedy som mal pocit, že sa v dejových líniach strácam. Ale aj napriek tomu vo mne film zanechal veľmi silný dojem. Je zrejmé že druhá projekcia mi ozrejmí to čo mi na prvý pohľad uniklo a film tak naberie väčšiu komplexnosť a lyrickosť. Ale už teraz viem zhodnotiť, že je to film, ktorý má silu a dokáže ju vďaka skvelým hereckým výkonom, podmanivej Doylovej kamere a zručnej Kar- Waiovej réžií preniesť aj mimo obrazovku. Skvelý aj keď miestami komplikovaný historický skvost. (18.12.2010)

Krásně nasnímané poetické drama? Ne, bohužel nehezká nuda. Filosofické věty, nejrůznější, na první pohled notně zmatečné obrazy, schizofrenní postavy - s tím vším jsem počítala. Ale s do nebe volající nudou v ošklivém balení už moc ne. Nejspíš bych filmu nevyčítala, že je dost jednoduchý a tu jednoduchost zakrývá zdánlivou překombinovaností - hádám, že na nějaké veliké myšlence a složitém příběhu ani stavět nechtěl. Pokud ano, tím hůř. Leč opravdu nehezká grafická stránka - vyblité barvy, nekvalitní obraz, nepěkné kostýmy a divně nasnímané souboje - to mi hodně vadilo. Dost mě šokovala i hudba, výjimečně byla příjemná, naneštěstí většinu času znělo cosi, co mi připomínalo ukázky ze vzdělávacích pořadů československé televize, rok výroby 1975. I celý film vypadá, jako by jej natočil někdo v tomtéž roce a nejspíš v Mongolsku. Též bych ráda věděla, do čeho bylo investováno těch 40 milionů dolarů (dle Wikipedie) rozpočtu, ve filmu nejsou ani v nejmenším vidět, všechno působí lacině. Dokonce jsem získala dojem, že pro všechny interiéry byl použit jediný stůl, ale to se mi snad zdálo. Bylo by to dost dobře možné, při sledování jsem upadala do jakési letargie, neb se přede mnou velkou část stopáže neodehrávalo nic, co by mne dokázalo výrazně zaujmout. U některých scén jsem měla pocit, že si ze mě snad dělá režisér legraci - bíle nalíčená žena, vášnivě osahávající tmavého mokrého koně byla asi nejvíc "WTF?!?" okamžik. (06.05.2007)