poster

Propeler - hľadanie strateného času (TV film)

Dokumentární

Slovensko, 2013, 55 min

Komentáře uživatelů k TV filmu (3)

  • Radko
    ***

    Dokument v zásade veľmi dobrý. Pracuje sa v ňom dosť s citáciami dokumentu Propeler- subkultúry mládeže z roku 2003. Ten istý režisér - Paľo Korec - sa vrátil po desiatich rokoch medzi aktérov dokumentu, aby porovnal vtedajšie jasne a nahlas artikulované názory odhodlaných subkultúrnych filozofov, umelcov, sprejerov či náboženskej komunity s tými dnešnými (2013). Výsledok jasne ukázal, prečo musel hojne z predchádzajúceho dokumentu citovať. Pretože bez citácií by bol tento dokument o dnešných názoroch ex-subkultúrnych dejateľov až primitívne bezobsažný, strnulý a bez života. Respektíve trochu života (ale s nulovými myšlienkami) v ňom zabezpečovali len večne zhulení, vyrehlení a vyžratí sprejero-reperi z Pétržky. Jednoznačne sa potvrdilo a ukázalo to, čo kapela Lues de Funes spievala už začiatkom 90. rokov 20. storočia v piesni "Šigele Sonei číha", citujem: "A my sa samozrejme nebránime/ pubertu máme za sebou/ tak už je načase odložiť nástroje/ a skončiť tú revoltu.../// Už je načase začať žiť/ sporiadaný život sporiadaných ľudí v novej sporiadanej spoločnosti...//// Už máme všetko pripravené: blbý ksicht, kompromisné slová, aj ohýbavý chrbát" - koniec citátu. Konkrétne: I. ex členovia Jedla miesto zbraní: Z nadšených meničov sveta, ktorí pripravovali jedlo pre bezdomovcov z nepredaných zvyškov jedla sú dnes šašovia-umelci, nabúchaní svalovci na šatkách, ktorých pestré a zaujímavé myšlienkové výboje sa scvrkli do zádumčivého mlčania a viet typu: podporujem tie správne hnutia, voľný čas trávim inak ako väčšina, vtedy som márne trávil čas, keby som vedel, čo dnes, už dávno robím niečo zmysluplnejšie. ("Už je načase skončiť tú revoltu"). II. ex mladí anabaptisti: Kresťania zapadli do spoločnosti, z nadšením hýriacej komunity sú dvaja posmutnelí mladíci-starcovia. Málo úsmevov. Možno to spôsobilo pripomenutie smrti jednej z aktériek pôvodného dokumentu. Z nadšenia kresťanských úvah neostalo temer nič. Slová z chlapskej dvojice dnes režisér doloval ani z chlpatej deky. Pred dekádou z nich tryskali myriády radostných zvestovaní. Kam zmizli ostatní z komunity nevedno. O rekonštrukciu habánskeho domu, do ktorého boli všetci vtedy hŕ, sa dnes z dvojice nik nehrnie. Treba makať a zabezpečiť rodinu ("Už je načase začať žiť sporiadaný život sporiadaných ľudí"). III. Ex sprejeri a hiphoperi - Táto skupina skončila asi najvyrovnanejšie. Problémom je, či ich vôbec bolo možno považovať za subkultúru. A za kultúru. Osobne si myslím, že ide skôr o sebeckých nevychovancov. Poničili kopec vlakov, stien historických budov. Na 95% odpadu necelých 5% umelcov, čo čosi zaujímavé na steny nastriekali. Vo filme spred 10. rokov ich konanie malo aký taký nádych dobrodružstva. Dnes sa z nich stali vyžraté knedle alebo vyrehlené špagety (hip-hoperi) s neznesiteľným prízvukom i názormi ("Eurovea je fasa!") a parádnymi autiakmi. Sympatický ostáva len názor, že od detstva jeden z nich robil všetko preto aby nemusel normálne pracovať. O hudbe sa nevyjadrujem, pretože to, čo produkujú, nie je hudba, ale len sociálny elektronický smrad. A rýmy, básne, literatúra? Primitívne rýmovačky o jebačkách, hulení a pocitu z bratislavských ulíc, ktorá je plná mafošov, ale oni nie sú o moc iní, len si zarobili cez rýmy, nijako nedokáže osloviť. To už skôr sociálno-rodinné plačky týpka, ktorý správne pomenoval zvyšok svojich ex-parťákov ("stali sa presne tým, čo kritizovali.") a dnes sa pretĺka ako rege dJ, no atmosféra v poloprázdnom bare pripomína skôr smutné dokumenty Ulricha Seidla ako nejakú životom dýchajúcu subkultúru. Takže dokument v zásade veľmi dobrý, ako som už napísal. Len mizerný pocit z pocitu, ktorý nosím v sebe veľmi dlho, žiaľ ostáva. Pretože film ho len a len potvrdil. Ten pocit je o tom, ako z pankových koncertov pomaly odchádza generácia, čo maturovala pred ôsmymi rokmi, o tej čo zmaturovali pred 15. ani nevravím. Do osobnej pomoci bezdomovcom sa ľudia, ktorí majú solídnu prácu nezapájajú, radšej dajú na účet komusi. Podobne je to napríklad s nahlasovaním skládok. S účasťou na protestoch. S podpismi petícií. A so všetkým, čo len trochu zaváňa nepracovnou/ nezárobkovou aktivitou. Každý má tisíc výhovoriek a objavujú sa aj také: Však by ma vyhodili z roboty! Dnes je to horšie ako za komunizmu! Otvoríš si ústa a letíš! Až tam zájdu dnes mnohí bývalí subkultúrnici. Tí z dokumentu navonok nie. Pretože aj keď sú dnes veľmi ticho, musia držať nejakú fazónu. A ako to spieval ten Lues? Pripomeňme si: "Už máme všetko pripravené: blbý ksicht, kompromisné slová, aj ohýbavý chrbát.".(11.3.2015)

  • PATWIST
    ****

    Dokument sa zameriava na ľudí z prvej časti a to ako sa im darí dnes, som rád že sa tu objavil popredný graffiti umelec Daor :-)(3.1.2016)

  • KapitanKuraz
    *****

    Škoda že v prvej pätnásť minútovke nenašli viac ľudí zo Žanžu, naozaj by som chcel vidieť tie tváre po desiatich rokoch, ku ktorým som sa na krátky čas náhodne priplietol. Je haluz ako to celé pokročilo s ľuďmi ktorých som poznal, či už z videnia, alebo osobne. Mňa osobne sere eurovea, tá stará budova na brehu kúsok od stoky mala svoje čaro. Stredná časť začínajúca aj končiaca vo vrakuni ma nejak obišla ale dokumentu neubrala. Škoda že ma tvorcovia neprekvapili a nenašli niekoho s tých vymetených plešatých hláv, z pôvodného dielu, ale za mňa má tento dokument sto percent.(26.1.2015)