Reklama

Reklama

Epizody(16)

Obsahy(1)

Kmeny, koprodukční dokumentární cyklus, mapuje současné městské subkultury. Cyklus má celkem šestnáct dílů, ve kterých představí fungování různých komunit od hipsterů, hackerů, přes hooligans až po thrash metalisty. Dokumentární série Kmeny, vycházející ze stejnojmenné knižní předlohy z roku 2011, zavede diváky na místa, kde nejspíš ještě nikdy nebyli. Do komunit, které se svou odlišností, mnohdy patrnou na první pohled, záměrně vymezují vůči ostatním. Každý díl se snaží co nejpoutavěji a vizuálně co nejpozoruhodněji zachytit typické subkulturní aktivity, dílčí rituály. Šestnáct šestadvacetiminutových dílů natočených různými režiséry odvysílá Česká televize, ke zhlédnutí budou také na kmeny.tv. (Česká televize)

(více)

Recenze uživatele Radko k tomuto seriálu (11)

Punk (2015) (E01) 

Najradšej mám programy o zvieratkách. Výborne sa pri nich zaspáva. Ešte radšej zasvätené názory dokonalých a pravých pankáčov. Tí pri každom novom dokumente o punku hromadne slovne povstanú. Tu za všetkých: verbal, MM_Ramone, decay, Petrus1, Dildo. Vraj im nejakí hajzli pokazili PRAVÝ obraz. Viera nevymrela! Veď takíto priatelia punku veria tak, až vulgarizmy lietajú. Vyhrážky bitkou! Normálne si viem predstaviť že by šli do svätej vojny za pravý pank! Nebudú im nejakí doku nímandi ukazovať, čo je pank. Lebo ONI sú a ONI vedia. Inak a lepšie! ONI to zažili, čo im nejaká chudera bude ukazovať nejaké vypatlané nuly, ochlastov a vegánov. ONI vedia jak sa chľontá, jak sa oháknuť a jaké názory má správny PANK. Ostatní nech pália do riti! Lebo PANK neni mŕtvy. PUNK totiž žije dnes aj podobnými nenávistnými škatuľkovačmi. Potrebujú mať každého a všetko presne zaradené. Problém majú s vecami a ľuďmi, čo škatuľky presahujú. Potom sú arbitri panku nervózni, nespokojne bublú, nadávajú a hrozia. Len ONI vedia všetko zaradiť. Nezriedka im z večnej NASRANOSTI na zvyšok sveta pukne žilka. V hlave, v kolene. Rupne stavec v chrbtici. Takže okrem večnej namosúrenosti, sú totál nasraní z telesných bolestí. Nezriedka mávajú i problémy so žalúdkom. Aj toto sú pankáči, aj toto je obraz Bangu (či Pangu?) dnes. A čo sa týka tých Rýchlych šípov, to je jasné. Každý naozajstný pankáč musí povinne milovať Bratstvo mačacej labky! Poznámka: V materiáloch Ministerstva vnútra sa už niekoľko rokov medzi správy o pravicovom extrémizme dostáva líder najpankovejšej skupiny na Slovensku Zóna A. Fakty sú také, že on sám verejne podporuje Jána Čarnogurského, referendum za rodinu, Kresťansko demokratické hnutie, kamaráti s Rasťom Rogelom (spevákom kapiel Juden Mord a Krátky proces) a sám má veľmi jasný názor na Židov a židoboľševikov. Nuž, aj toto je typický pankáč (niektorí z tých čo nenávidia tento dokument tohto pankáča bezhranične obdivujú a pchajú sa mu do riti). A ak reálny dokument o skutočnej podstate panku tak o tomto! A vidíte zase raz o panku a zase tisíckrát inak! NUž a ešte druhá vec: lídri oboch najznámejších pankových kapiel na Slovensku boli AGENTAMI ŠtB. Nie dôverníkmi, ani kandidátmi tajnej spolupráce, ale platenými agentmi. Tak toto je podstata panku, páni. A zaujímavé by bolo dať pre úplnosť obrazu aj ich obhajobu agentstva, že vlastne tým chránili "scénu" pred brutálnymi výjazdmi eštebákov. No, ako vravím: PANK neumrel a neumiera. Len sa z rôznych kanálov do potokov vlieva. A tie kanály pojmú pod seba všetko: od štátnej bezpečnosti až po mainstreamové vegánstvo. Podstatný je pocit. A atmosféra na koncerte, či festivale. Pretože podľa správania sa poznáš pankáča. A verte mi: lepších ľudí a lepšie obecenstvo som nikde inde ako na punkových a hardcoreových koncertoch a festivaloch na Slovensku nikde inde nezažil. (príspevok bol upravený 23.3.2015) ()

Hooligans (2015) (E02) 

Tak si nalejme, zabékajme oplzlé popevky (prepitým chraplákom a furt tie isté). Ukážme pivné bruchá a nahé zadky. Pekne sa vyštíme pred busom na odpočívadle. Po príchode do miesta zápasu sa zgrupíme. Ohrozenie tým zmizne. Prevalíme zátarasy stavby. Zahulákame na štadióne. A ak sa dohodneme so súpermi, ešte si aj kdesi za mestom dáme do držky. Výstižné vystihnuté konanie kmeňa s odlišným zdrojovým aj genetickým kódom. Prostý záznam a jeho zostrih na to stačili. Ak sa v tomto moduse oddaní fans cítia fajn, nič proti. Pozn.: Počas vojny na raketovej brigáde som stretol veľa fasa týpkov. Jeden bol Marek, ultras Spartaku Trnava. Porozprával kopec zážitkov. Užíval si násilie, demolácie a úniky pred fízlami. Tešil sa na opušťák strávený s parťákmi. Vyprával: "Vieš Radko, fucik je fasa, no často hrajú šeci tak na pyču. Ždycki sa najvác tešým na to, jak sa do krvi dodžubeme tých druhých. Ket Nye, aspon dorežeme gumy autám. Toto je tom najfasa. Adrenalín jag hovado. Len musím dávať bacha na fízlov, lebo podmienka." ()

Rap (2015) (E03) odpad!

Debilné xichty, reči, frázovanie. O rýmoch a zmysle textov skoro ani nemá zmysel hovoriť. Skoro. Isté je, že všetko je plné namachrovaných bublín a nanič rýmov. Vidieť, že chlapci nejak moc nečítajú. No kde by potom potom našli čas na topánky, facebúk, povaľovanie sa pri bazéne, pridrbané "vole" rozhovory a ulepené dohovory s organizátormi? Umenie si žiada obete! Inak je to pekelne nudné, len s ťažkosťami dopozerateľné. Do tohto kmeňa som nikdy nepatril a patriť nebudem. Poznámku: v českej rapovej scéne nie som nejako extra doma, od čias Chaozzzu som na youtube nepočul nič, čo by nejako výnimočnejšie zaujalo. Všetko na jedno brdo, taký ultravážny alebo ironizujúci, zmúdrený či posmešný, ale stále len "Landa" štýl poučujúceho mentora. V porovnaní s progresívnym i komerčným slovenským rapom je ten český strašná zaprdená hlúposť (a to pritom ten slovenský rap nie je žiadne extra terno). No celá "česko-slovenská scéna" sa tvári div nie ako stvoriteľ a gigant tejto hudby. Možno sa mýlim, ale pustite si niečo od kapiel ako Modré hory, Kontrafakt, H16, Vec, Dharma Inc., A. M. O. a porovnajte to s českými rapovými kapelami. ()

Cosplay (2015) (E04) 

Za socializmu chaty, záhradky a domácke majstrovanie. Za kapitalizmu sú nehnuteľnosti drahé. Naopak - lacné sú audiovizuálne zobrazovacie plochy. Na nich púšťané hry, seriály a filmy zdrojom obdivu. No a keďže chuť podomácky majstrovať v ľuďoch zostala, púšťajú sa mladí do zháňania a vyrábania masiek svojich hrdinov z obrazoviek. Citácia z dokumentu: "Vobjíždím různý Baumaxy a železářství a kutilský krámy a podobný instituce.". ()

Motorkáři (2015) (E05) 

Vrn-Vrn diel. Viac sa hovorí ako ukazuje. Kým pri niektorých koníčkoch stačí ukázať obraz trávenia času ich dnešných pestovateľov (punk, futbaloví fanúšikovia), pri motorkároch by to bolo len samé vrn-vrn. Preto jazdci a jazdkyne i niečo povedia. Olejovo-motorovo-kovový miláčikovia stoja pri nich, momentálne oddychujú. Spomína sa na časté nehody i úmrtia kamarátov. Jednoducho je to adrenalín v koži, latexe, zvláštnych helmách a tetovaniach. Ako sa ukáže, primeranému veku patrí primeraný stroj. Do motorky sa jednoducho musí dorásť. Napríklad okolo päťdesiatky nastáva premena: z motorkára stáva harleják. Dospieva. V sedemdesiatke sa začína jazdiť na ľade. To potvrdzuje teóriu potreby ostrejších dráždidiel s pribúdajúcim vekom. Motorkári si jednoducho užívajú. Či už medzi macatými telami motorkárok alebo s vychrtlými pubertiačkami. Už len vyraziť na letný zraz! ()

Rainbow (2015) (E06) 

Prírodná anarchia je mi blízka. Naopak letné pionierske tábory vždy odpudzovali. Najmä nezmyselne nútenými rituálmi kolektivizmu a uniformity. Z účastníkov pioniersko-skautských mládežníckych podujatí sa dnes stali hipisácke, duchovnou láskou k všetkému živému predchnuté dotykové swingers párty. V náručí hôr a pasúceho sa dobytka. Známym je akcia Rainbow Gathering - od roku 1972 každoročne konané zhromaždenie post-hipíkov kdesi v horách USA a Európy. Mottom je vzájomná láska, antikonzumerizmus, fyzická podobnosť, rozcuchané vlasy i odev. Častým je vychrtlý zjav mužov podľa vzoru Ježiš, éterické ženy zo zasneným pohľadom, šatky okolo tiel a bosé nohy. Bonus postavenie majú hlinou namazaní indiáni, hráči na hudobné nástroje a mlčanliví guruovia. Varí sa vo vojenských várniciach. Dokument zachytáva dianie a názory účastníkov dúhovej komunity v rumunských horách z roku 2014 a týpka z Prahy. Ten cez deň ponúka objatia na ulici, v noci kuchtí pre striptérky. V tábore zaznejú mantry typu "vyzeráme rovnako"; "po poslednej výzve na jedlo musíš prísť, inak neješ", "na lúke každý nájde svoj rozmer" a tak. Dočasná autonómna zóna. Zídu sa v nej jedinci vyhranení voči hodnotám väčšiny. No len na leto. Sú tam i právnici, IT-čkári, majitelia firiem. Je to dovolenka, nie snaha meniť svet. Len na čas zvliecť odev firemnej makačky. Zdokumentovanie kmeňa Hipi-Hopi s plusmi aj mínusmi sa vydarilo. ()

Skinheads (2015) (E07) 

Sčasti predstavenie skínov, no najmä ich obrana. Obrana v mene potreby dokázať svetu, že: "My, skinheadi, nie sme žiadni náckovia! Ani fašisti!" Definujú sa zhruba takto: nosíme martensky (originálna vysoká šnurovacia kožená obuv so špeciálnou podrážkou), tielka, máme na koleno vyholené hlavy, symbolické tetovania po tele, svaly, celá naša kultúra je veľmi drsná - hocikedy sa pobijeme. Neznášame fízlov, tvoríme jadro ultrafans futbalu a často k sebe túlime spotené, svalnaté, polonahé mužské telá. Pôsobíme jeden ako druhý. Uniforma nás spája, rovnako aj hlučná hudba. Ak sa nám zdarí byť otcami, trošinku vymäkneme. Tieto znaky a správanie skínov sú pomerne dobre známe. Priamo nepoukazujú na ideologické zafarbenie (sklony k uniformite, holým zostrihom a úcta k lídrom sú len náznaky). Vyslovene otravne v dokumente pôsobili predely so spomalenými nemými zábermi a hlučnou gitarovou znelkou. Len hlavné chýbalo. To, čo je spôsobilé určiť ich úprimný postoj vo vzťahu k rasizmu (tvoriaceho os nacizmu) a k iným témam (definujúcim fašizmus). Napríklad odpoveď na otázky, aký je vzťah účinkujúcich vo filme k Cigáňom, Vietnamcom, k prisťahovalectvu, k demokratickému zriadeniu, k otázke vodcovstva, k zavedeniu stavovského zriadenia, k militarizácii k nacionalizmu a k telesne postihnutým. Toto hlavné sa z filmu, ktorý mal ukázať, že skinheadi nie sú nacisti, divák nedozvie. ()

Tattoo (2015) (E08) 

Tetovanie inak. Našťastie autori sa nezľakli pohľadu na zdobenie vlastnej kože alternatívne. Neponúkli väčšinou klientely požadovaný štandard. Spočíva v tetovaniach v štýle maľovaných atrakcií na jarmokoch, verných kópií fotografií rodiny, zvierat alebo hercov v rôznych pózach či v hrozivo pôsobiacich symboloch z mytológie alebo inej ideológie. Tá časť divákov, čo si pod tetovaním predstavuje len v predošlej vete opísaný segment trhu, následne v čsfd komentároch hromží a nadáva. Naopak, netradičný štýl ťahania dlhých farebných čiar po línii končatín spolu s premaľovaním skorších maľovaniek bol hravý i zábavný. Neuľpieva na jedinom symbole, jedinej možnej vízii a výklade sveta, je variabilne farebný. Pohľad do tetovacieho štúdia chlapíka priniesol pár výtvorov v hlavnej línii, ale aj niekoľko farebných tetovaní chrbta, pripomínajúcich maľbu na plátno. Občasné spomalenie záberov utvrdilo v tom, že kmeň tetovačov je síce variabilný, ale aj necelá polhodina je veľmi veľa na to, aby stihla pokryť všetku tú jednoduchosť do koncentrovanej výpovede. Jednoducho pár slovami: kšeft, vhodný pre výtvarne cítiacich, ktorý sa dá robiť rôznymi spôsobmi. ()

Tuning (2015) (E09) 

Inšpirované obrazmi Theodora Pištěka, ukazuje sa v záverečných titulkoch. Pár záberov Pištěkove obrazy zo sféry hyperrealizmu pripomenulo Zvyšok tvorila autodielenská fuška a jej výsledky v tvare dizajnového efektu, pripomínajúceho prepálenú dúhu, plnú veľmi ostrých, opalizujúcich farieb. O hudbu sa postarala pieseň tretej triedy, predeľujúca časti dokumentu v sprievode spomalených záberov. Výpovede protagonistov pri identifikácii kmeňa nepomohli. Ostal obraz. Z neho je to jasné. Tuningový kmeň sa musí nadlho zavrieť do dielne alebo garáže. Dôkladne a dlho tam všemožne oklepáva, upravuje a strieka. Autiak pôsobí nakoniec úplne odlišne ako pred vytunovaním. Podstatné je, že sa v ňom bude dať napokon pozrieť si poriadne porno! Hudbu vysmažiť na plné obrátky! V správaní sa tuningárov (a vlastne členov takmer všetkých kmeňov, založených na vyčlenení sa vecou ako podstatou kmeňa) sa paradoxne zväzuje oblasť najstádovitejšej reklamy posledných dvadsiatich rokov v podobe hesiel ako: "Buď iný! Vymaň sa zo stáda! Ukáž svoju jedinečnosť!" so svetom subkultúr, ktoré sa snažili vždy zo sveta masovej reklamy a veľkého biznisu skôr vymaniť. ()

Meatheads (2015) (E10) 

Po operácii kolena lekár odporučil stacionárny bicykel. Nasledovala návšteva posilňovne kúsok od domčeka. Prostredie voňavé, čisté. Priestory vetrané. Tréneri milí a komunikatívni. Šliapanie do pedálov sprevádzal hudobný hnus z Fun rádia. Nepomohli by ani slúchadlá, štuple či iné zapchávače uší: alergia. No čo, aspoň bude hudobné vzdelanie. Čo rada počúva subkultúra svalovcov a kulturistov alebo po česky spisovne nazývaných meatheads? Ak nehralo rádio, zneli skladby elektropopu alebo hip-hopu, pripomínajúce zvuk vysávačov a umývačiek riadu. Pri cvičení, ktoré ako bonus odporučili tréneri s empatiou, bol čas na otázky o kultúrnych preferenciách. Všetko v žánri hlavného prúdu. Hudba, film aj literatúra. Oveľa lepšie išli prítomným debaty o jedle. Nahovorili na ochutnanie iontového nápoja a akejsi výživnej gebuziny. Amarouny zo seriálu Návštevníci ožili! Ich vek už dávno prišiel. Vo výsledku celý kulturizmus a kult tela je len ultra trendy zábavou. Posadnutosť vlastným telom a výživou ako hlavné koníčky. Tieto dve veci už desaťročia okupujú stránky vychytených spoločenských pop magazínov. Spojením s výberom hudby a s rozhľadenosťou zúčastnených vzniká napojenie na hlavný prúd, vôbec nie na subkultúru. Ale je to kmeň - kmeň mainstreamu. Hrubý a svalnatý. Režisér ho vystihol presne, pretože okrem božteku sem tam, prízemného humoru, žrádla, žrádla, žrádla a pumpovania svaloviny už život svalovcov veľmi čo ponúknuť nemá. Napriek výstižnosti (alebo vďaka nej), dokument už po štvrťhodine uspával opakovaním úkonov a nemožnosťou poskytnúť čosi navyše. Chápem. Z posilňovne som ušiel po pár cvičeniach a napriek zakúpenej permanentke som sa do nej viac nevrátil. ()

Hipsteři (2015) (E11) 

Trefný opis subkultúry, ktorá sa k sebe nehlási. Hipsteri. V živote som nikoho o sebe nepočul povedať, že je hipsterom. Znaky: Vyskytuje sa rovnomerne medzi mužmi aj ženami. Chodieva do sekáčov. Nosí okuliare - často s umelohmotnými obrúčkami. Muži sú prevažne ozdobení bradou. Všetci sa schádzajú v krčmách s nepohodlnými kovovými alebo starými drevenými sedátkami a nejakou tou vychytávkou. Trend do budúcna sú výrobky z menej známych odrôd ovocia a zeleniny. Napríklad: polievka z kvaky, rebarborový džús, quiche s mišpuľovým lekvárom a z chľastu dulovica. Obľúbené hipsterské obchody, diskotéky a skúšobne pripomínajú skôr neupravené sklady prvovýroby. Vedia, že nadväzujú na revoltujúce hnutia minulosti, ale rečový prejav prezrádza, že v skutočnosti veľa nečítajú. Opakované slová v reči, časté hmkania a zádrhy ich poľahky prezradia. Premúdrelí, v rozprávaní neskutočne často opakujú slovo: "PROSTE". Nadužívanie pomocných slov ich prezrádza, filozofiou znejúce vety sú len opajcnutým posolstvom bez hlbších vlastných znalostí, bez vedenia súvislostí. No nádej k niečomu inému tu je: pretože tí, čo čítajú, nevyberajú zle: napr. v dokumente zmienená JEDINÁ kniha od Johna Cagea je skvelá. Koncept hipster vyšiel zhruba takto: ako čo najviac neškodne zarevoltovať voči spoločnosti, do ktorej sa s končiacim vš štúdiom aj tak postupne bude treba zaradiť, pri zachovaní slobody odievania vo voľnom čase. ()

Reklama

Reklama