Zvězda

[Dni ruského filmu 2015] Malá morská víla zo súčasnej Moskvy. Vonkajšou konštrukciou, dramatickou výstavbou i vnútornou podobou fabule je Звезда modernizovanou verziou známej rozprávky Hansa Christiana Andersena. Bola by však chyba obmedziť sa len na tento výklad, lebo film Anny Melikjan smeruje k omnoho závažnejšiemu zdeleniu. Presadením rozprávkových figúr do skutočnej ruskej metropoly dnešných dní sa rysuje priestor na spoločensko-kritický komentár a zároveň otvára nový pohľad na klasické archetypy, ktoré dostávajú zrkadlovo obrátené alebo veľmi nejednoznačné vyznenie. Postava „zlej macochy“ - Rita je naoko bezcitná a vypočítavá kariéristka, v skutočnosti ale len obyčajná bezbranná žena, ktorá môže o svoju moc i postavenie kedykoľvek prísť a preto sa snaží si ho za každú cenu udržať. Ozajstným antagonistom je „starý kráľ“ milionár Sergej Vladimirovič, Ritin oligarcha a milenec, ktorý je schopný ju v momente nemilosrdne vyhodiť na ulicu. Bez poškvrnky neostáva ani „mladý princ“ Kosťa, ktorý podrýva autoritu a pozíciu macochy v rodine, zneužíva otcovho bohatstva a pod falošnou identitou pracuje v obyčajnom klube, kde spoznáva hlavnú hrdinku Mašu. Jej spätosť s rozprávkovými motívmi je podmienená hľadaním analógií v reálnom svete - rybí chvost prislúcha k jej zamestnaniu vo vodnej nádrži klubu, vytýčený cieľ získať krásu je modelovaný spoločenskými nárokmi (vychádzajúcimi z bulvárnych časopisov o celebritách, módnych trendoch a hviezdičkách) a snahou o aspoň chvíľkovú slávu v modernom svete postavenom na krutom kapitalistickom systéme. Umenie sa stáva len predajným artiklom a je umiestňované do verejných inštitúcií (farebné panely a neúnavná hráčka na harfu v nemocničnej klinike), smrť je komoditou, ktorá výrazne zvyšuje úspech._____Anna Melikjan sa navyše ukazuje ako režisérka, ktorá nielen dokáže vierohodne zobraziť psychológiu a vzťahy postáv zasadené do reálneho prostredia bez straty rozprávkovej atmosféry, rozvíjať zápletku a dynamicky pracovať so zvratmi a napätím, ale taktiež vie kedy zacieliť na detail, kedy použiť polocelok a celok, ako využívať plány mizanscény, nenápadne umiestnovať podstatné indície i na okraje záberu, zapojiť prirodzené svetlo a výrazné farby určujúce výtvarný štýl, striedať na seba neupozorňujúcu ručnú kameru a steadicam, alebo prirodzene prepínať medzi nediegetickou hudbou zachovávajúcou videoklipový ráz sveta mladých modeliek a klubov, a diegetickou príznačnou pre žáner sociálnej drámy, ktorou Звезда bez sporu je. Naviac obsahuje evidentné odkazy na režisérkinu predošlú tvorbu (mj. Русалка, ku ktorej sa navracia samotným rozprávkovým rámcom i drobnostiam typu špecifické snímanie vody), ktoré aktívne navádzajú k jej preštudovaniu. I vzhľadom na výber hlavných herečiek napokon nie je prekvapením, že sa film stal v domovine takmer okamžite kasovým trhákom. 85% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou - jún] (29.06.2015)

Jednoznačné víťazstvo formy nad obsahom. Škoda otravnej kamery (Kto sakra ukázal kameramanovi kde sa zoomuje ?). Inak výborný, vtipný, povzbudivý film so slušnou dávkou sentimentality. ( Počkať sekundu! Ruský, prílišne sentimentálny film ? To už čo sa deje vo svete.) (21.09.2015)

Madsbender tu dokonale rozpitval obsah, mne zostáva dodať, že na rozdiel od Rusalky, ma tento počin A. Melkijanovej vôbec nebavil, čo po 2 rokoch zháňania veľmi zamrzelo. Film je síce ruský, ale pokojne by sa mohol odohrávať kdekoľvek na svete. Občas to bolo až príliš uletene postmoderné a kompozícia scén mi dosť vadila. (01.02.2017)

Film o smyslu zivota. Kdo ho zdanlive nasel, ztraci a prehodnocuje ho tvari v tvar smrti a kdo zije se smrti, raduje se z kazdeho dne navic. Neotrely namet. Dokonaly scenar. Bezvadne zahrane. (07.01.2016)

Jediná invence, dojímal mě ten "študent s rudýma ušima". Jinak mletí mlejnku na prázdno. (24.09.2016)