poster

Válka

  • Švýcarsko

    Chrieg

  • anglický

    War

    (festivalový název)
  • Slovensko

    Vojna

    (festivalový název)

Drama

Švýcarsko, 2014, 106 min

Režie:

Simon Jaquemet

Scénář:

Simon Jaquemet
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • emma53
    ***

    Simonův debutní počin byl pro mě poměrně náročný, vzhledem k počínání všech postav. Takže opět se zde vyskytne mé již známé slůvko, že z tohoto snímku mám ambivalentní pocity a nevím kam bych ho zařadila. Je to smutné, drsné, nepochopitelné v několika situacích a potřebovala bych ho asi víc prožít. Takže je to mezi trojku a čtyřkou. V závěru Matteo ze sebe vydal silný výkřik, ale kam a ke komu...........? Kdo mu pomůže.....?(9.1.2017)

  • slunicko2
    **

    Studený film ze studených Alp. 1) Snímek není zlý, ale nadšení některých komentátorů z ojedinělého syrového zážitku prostě nesdílím. Motivace činů hlavního hrdiny mi připadá nejasná, druhá půlka filmu pomalá a celé je to takové bezemoční. Ztotožňuji se s výstižným komentem kolegy Madsbendera, jenom to hodnocení dám nižší. 2) 36letý Simon Jaquemet (scénář a režie) svůj celovečerní debut pojal vskutku po švýcarsku - natolik kultivovaně, že mi to chvílemi připadalo až bez krve a vášně. 3) 18letý Benjamin Lutzke (nováček Matteo) byl zajímavý.(23.10.2016)

  • Anderton
    ***

    15 ročný Matteo to nemá v živote ľahké. Žije v zvláštne bizarnej rodine, kde na prvý pohľad zaujme vzájomná disproporcia jeho rodičov. Chudák si domov ani nesmie priviesť prostitútku vydávajúcu sa za jeho priateľku, pretože bezcitný otec ju vyhodí. Matteo raz urobí osudnú chybu, vyberie sa na menšiu prechádzku so svojim malým bratom a následne je otcom poslaný na pár mesiacov prevýchovy do hôr. Tam ho čakajú spočiatku drastické chvíle, časom sa však situácia začne meniť a Matteo pomaly zapadne do partie. Film Simona Jaquemeta potvrzuje pravidlo, že v súčasnosti dominuje festivalovej kinematografii o mládeži násilie a pocit bezmocnosti. Na rozdiel od väčšiny podobne ladených snímok nie je Vojna sociálnou drámou, problém prisťahovalectva je tu načrtnutý iba v postave jedného člena partie zo Srbska. Vojna pripomenie svojou brutalitou nedávny ukrajinský Kmeň, spôsobom prevádzania výtržníctiev napríklad nemeckú Občiansku výchovu a spôsobom snímania pomocou "roztekanej" kamery za pochodu maďarský Je to iba vietor. Je to film neveselý, postavy vám nebudú sympatické (vrátane Mattea), ale oplatí sa ho vidieť v kine najmä vďaka krásnej prírode. V rámci "festivaloviek" je to však skôr priemer a neprináša príliš inovatívnych prvkov.(1.9.2015)

  • T2
    *

    Rozpočet €1,5miliónaTržby Celosvetovo ▐ Dráma spočiatku príde ako celkom zaujímavá ale postupne sa to zvrhne len na klasické puberťácke vylomeniny zhýralích spratkov bez zábran a bez životnej vízie, prežívajúcich zo dna na deň v otrasných podmienkach. Sledujeme udalosti ktoré v danom príbehu nemajú patričný dopad, tobôž nejaký efekt, aj keď režisér sa snaží občas niektorými dramatickými vsuvkami si nahrávať aby zaujal ale nie nefunguje to, takže dráma príde ako prvoplánová bez nejakého patričného silného dojmu vyšumiaca do prázdna. /videl v kine: 25%/(filmový festival Cinematik Piešťany 2015)(14.9.2015)

  • Madsbender
    ****

    [10. Cinematik 2015] (SPOILERY) V časoch mieru bojujeme v iných vojnách. Jaquementov film je na prvý pohľad len ďalším z populárnej vlny festivalových coming-of-age titulov, ktorého odlišnosť spočíva primárne v zasadení do neopozeraného prostredia. Názov naráža na hlavnú tému - medzigeneračný konflikt vznikajúci uprostred blahobytnej stredostavovskej spoločnosti. Švajčiarske prostredie s vysokým životným štandardom je skrz stretnutie hlavného hrdinu Mattea s trojicou mladíkov na farme, z ktorých jeden je srbský utečenec, postavené do metaforického kontrastu s európskymi krajinami poznačenými nestálou spoločenskou situáciou, nepokojmi a hospodárskou krízou. Pri interpretačnom rozšírení na kontrast s podobne postihnutými krajinami tretieho sveta a blízkeho Východu vzniká príspevok do debaty o súčasnej imigračnej politike._____Film cieleným spochybňovaním a dekonštrukciou ustálených archetypov priamo vyzýva k redefinovaniu mužských rolí a hodnôt. Protagonista Matteo je predstaviteľom súčasnej generácie dospievajúcich tínedžerov bez jasných cieľov a motivácií. Jeho nevyrovnanej štvorčlennej rodine tvrdou rukou vládne otec, zatiaľ čo pasívna matka ho rozmaznáva. Matteo sa pod tlakom neúspešne búri proti otcovi a vidieť na ňom výraznejší vplyv z matkinej strany (mierne zženštilý emo výzor a vystupovanie, introvertné sklony, navonok pasívne prijímanie otcovho rázneho správania a tušenej agresivity). Vzťah otca a syna v prvej časti filmu nachádza svoj kulminačný bod v momente vzdoru, keď Matteo utečie so svojim malým bratom do lesa. Neprimeranou reakciou otca je vyslanie Mattea na trojmesačný pobyt na farme. Tu postupne stráca všetky ženské prvky, z (doslova) podriadeného postavenia si vybojováva slobodu a stáva sa otvorene aktívnou postavou. Zavŕšením jeho premeny napokon nie je akt násilnej pomsty voči otcovi (ktorý, ako Matteo zisťuje, je navyše matke neverný), ale odmietnutie matkinej starostlivosti a znovuprijatia pôvodnej role v rodine. I táto premena je ale nakoniec iba ilúziou - Matteo nenachádza svoje miesto v spoločnosti, len puto k rodine vymieňa za puto ku komunite na farme._____Remeselné spracovanie zodpovedá súčasným normám a klasickým postupom v žánri európskej sociálnej drámy. V prvej polovici prevažne umiernené, od momentu pripojenia Mattea k vyčíňaniu partie z farmy roztrasené snímanie ručnou kamerou, ktorá sa neustále drží pri hlavnom hrdinovi, absencia sprievodnej filmovej hudby, chladné farby, širokouhlé objektívy využívajúce v sekvenciách na farme veľkých prírodných celkov, explicitné zobrazenie nahoty či násilia sa snažia o to, aby portrét problematického dospievania pôsobil čo najreálnejšie. Častá orezaná perspektíva a uhly znemožňujúce celkový rozhľad po scéne, skúpe dávkovanie informácií napojené na vedenie Mattea či už spomínané držanie sa kamery v bezprostrednej blízkosti hrdinu (vo väčších celkoch vždy v centre stredových kompozícií) zasa nútia diváka spoliehať sa na Mattea a vytvárajú predpoklady k jeho aktívnosti. Určitým ozvláštnením je zriedkavá diegetická hudba ako dôležitý štylistický nástroj rozprávania (Matteova hra na bicie počas vyzliekania prostitútky, slabnúci signál autorádia cestou na farmu naznačujúci jej odrezanosť od civilizácie, diskotéková hudba pri Matteovom zostupe do "nového sveta" v podobe podzemného brlohu partie)._____Aj keď by som "Vojnu" už nechcel vidieť znova, ďalšie osudy Mattea a členov jeho rodiny by ma napriek nemožnosti identifikácie s nimi zaujímali. Debut Simona Jaquementa nie je príliš objavný, ale tému pojíma svojsky, sugestívne a hlavne nebanálne. 80%(12.9.2015)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace