Things Left Behind
Hirošima - to, čo tu ostalo
Recenze (3)
[Japonský filmový festival 2014] Námet - predstaviť tvorbu japonskej fotografky Ishiuchi Miyako, ktorá zachytáva príbehy obetí bombardovania Hirošimy na zvyškoch ich šiat a predmetov, pri príležitosti prípravy výstavy fotografií vo Vancouveri - je atraktívny a sľubuje zaujímavo strávený čas. Spočiatku to tak aj je. Linda Hoaglund nahliada do zákulisia, ukazuje proces fotografovania a vyvolávania výsledkov Miyakinej práce, nastavuje paralelu s kanadskými kultúrnymi artefaktami - totemami a spovedá ľudí, ktorých sa jej tvorba dotkla. To je však na 80 minút málo a čoskoro sa dostaví pocit vyčerpania kompletného potenciálu látky. Príbehy sa opakujú a pár záberov na vystavené fotografie nedokáže suplovať osobnú skúsenosť a estetický prežitok. Dokument je to citlivo spracovaný, avšak úplne priemerný. 60% ()
Je to síce len môj subjektívny názor, ale ak má dokument viac ako hodinu, tak väčšinou neobsedím. Hirošima nie je tak nabitá novými informáciami, aby som bol u nej neustále v strehu. Je to zaujímavý nápad, ukazovať katastrofu prostredníctvom fotiek ohoretých šiat obetí, predsa len zaujímavejšie mi pripadali rozhovory, prinášajúce zopár zaujímavých informácií. Tak napríklad svedectvá o rasistických postojoch ešte v druhej polovici minulého storočia voči ázijským rasám. To nie je síce novinka, ale počuť od Kanaďana, že tak bol vychovávaný a názor zmenil až po návšteve Japonska, kde si mimochodom našiel manželku, je nesporne zaujímavé. Alebo zmienka o vyvlastňovaní majetku japonských obyvateľov Britskej Kolumbie počas druhej svetovej vojny. ()
Dynamickost a snaha uputat divaka tohto dokumentu sa rovna prakticky nule. Napad rozhodne zaujimavy, ale venovat mu 80 minut natacacieho casu je privela asi aj pre filmoveho masochistu. ()