Agáva

Ach jaj. Občas mám pocit, že slovenský divák je príliš kritický na domácu tvorbu a často pošlú do pekla aj filmy, ktoré sú v skutočnosti okey. No v prípade "Agávy" tomu tak podľa mňa rozhodne nie je. Toto je jeden z najhorších slovenských filmov, čo som videl v dlhej dobe. A to ani nemusím ísť ďaleko. Jediné čo môžem povedať je fakt, že to pôsobí tak neprirodzene, že človek sa na to nedokáže ani chvíľku dívať bez toho, aby si hovoril, že niečo tu nefunguje. A to sú hneď 2 veci. V prvom rade sú to dialógy. Kto takto kedy rozprával? Ako moja manželka povedala, že veta filmu je: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." Ani v jednej chvíľke som neveril tomu, čo sa deje na obrazovke a všetko to nefunguje. Pretože naši herci tomu absolútne nevedia nič dať. Ale, aby som bol férový, neobviňujem z toho ich. Myslím si, že všetko má na svedomí neskutočne plytký a slabo spracovaný scenár, no najmä príšerná réžia, kde mám pocit, že Ondrej Šulaj chcel ísť veľmi umeleckou cestou, no výsledne z toho plynie tá neskutočná neprirodzenosť filmu. Nikto v tomto filme nerozpráva normálne, nikto nevie predať svoju postavu a všetko to nemá žiadneho ducha. Keď som videl Šafaríkovú, tak som mal pocit, že jej výkon je tragédia a zlyháva. No nemusí jej to byť ľúto, pretože v tomto filmu zlyhali úplne všetci. Kňažko, Geišberg, Mórová, Mokos, Latinák, Konečná... môžem pokračovať. Jediný, kto sa aspoň trochu snaží niečo spraviť, no i jeho výkon je veľmi neprirodzený je Milan Lasica. Ale to je ako keby som vyberal zlé medzi hrozným. Nefunguje to. Tie dialógy a tá réžia absolútne nejdú dokopy. Celý čas mám pocit, že sa pozerám na hercov, ktorí nevedia predať ten mizerný scenár. Výpravne to síce vyzerá okey, ale je to tak strašná nuda, že človeku v pamäti ani len vizuálna stránka filmu neostane v pamäti. Je to proste tragédia od začiatku až do konca. Od prvej scénky je vidieť, že sme na nesprávnom mieste. Film odporúčam ignorovať. Hodnotenie: F (31.03.2017)

"Slováci jsou sice jednou nohou v operetě, ale k ženám se tak nechovají," to je přece krásné motto. Agáva je skvělé melodrama z horkého léta 1947, díky kterému dostala Katarína Šafaříková volnou vstupenku do 3. řady První republiky, ve které nahradila Annu Fialovou. Protože takto zaujmout Kňažka, Lasicu i mladého Geišberga, to už chce rasu. (11.02.2021)

Dobré k čaju, gu káve: pokukat na agáve. "Už si ju fikol?", to je o čo tu beží. A už nech nahá kráska na tráve friško leží! No Agáva, nie je iba zmyselnosti tela oslava. Vyslúžilá elita televíznych pondelkov osvecuje krás imprezionizmu kov. A pre znalca prírody myseľ má ukázanie lužných južných krás od Dunaja zmysel. Predloha Laca Balleka je počítanie šmačné, hoc kvalitatívne odskočenie od Pomocníka je pri Agátoch značné. Formy knihy a filmu sú šak predsa len iné, a nebudem sa v tom rochniť ako literárno- kritické svine. Obrazovo je dielo krásne, až chcú sa po ňom písať básne. Jennu Vám dnes predkladám - i za recenziu ju pokladám. Mladunká Ukrajinka buržujovi-manželovi pri raňajkách skladá jeho bujarosti mužnej slovný tanec, no stačí symbol rastlinnofalický a už onedlho v chajde s čípoš papričkami raduje sa junný kanec. (25.12.2021)

"Priroda vie, čo robí, to jen my sme hlupáci."                                                                                                                           Stále znovu a znovu mě překvapuje s jakou zdrcující kritikou se zde stetkává současná slovenská tvorba. Je to tak masivní, až začínám mít podezření, že to patří ke zdejší image a řada uživatelů takto podhodnocuje i filmy, které se jim ve skutečnosti líbily, ale bojí se to přiznat. Přitom jde o snímek režisérsky vyvážený, herecké obsazení i výkony jsou dobré, kamera zajímavá, hudba příjemná. I samotný příběh je sice jednoduchý, ale není násilný. Ondrej Šulaj je zkušený scénárista, i když ve svých 65 letech jako reřisér debutuje, má za sebou rozsáhlou filmovou praxi. Agáva je vyzrálým filmovým počinem, příběh, který volně plyne má úžasnou atmosféru, postavy jsou přesvědčivé. Je pro mě mnohem víc pochopitelný než v Muzice. Příjemným překvapením je pro mě Katarína Šafaříková, jejíž přirozená krása a šarm je ozdobou plátna. Křehký vztah mezi Naďou a Danielem je vykreslený v krásných obrazech s erotickým nádechem ale bez vulgárnosti. Vztah Nadi a staršího manžela má hloubku, jeho žárlivost je nakonec to, co vrhne Naďu do náručí mladého milence. Myslím si, že jde o film, na který mohou být Slováci právem pyšní. Jejich chyba, pokud nejsou. (02.11.2016)

Neopěvovaný film ze Slovenska, v němž dvě herečky z českých spotřebních seriálů tv Nova předvedou kozy. Zpočátku jsem byl uveden téměř do "hrabalovské" poetiky. Muž v nejlepší nachytané druhé míze si přiváží do nového působiště sympatickou manželku v nejlepších klátivých letech. A všichni ji tak poeticky obdivují. Až jeden místní nezbeda zvolí cestu fyzického obdivu. Svádivé a šálivé milostné mámení v poválečném období doprovází následný vzestup rudé bolševické éry. Ondrej Šulaj zvolil atypický tón vyprávění a naprosto si vystačil s pestrou škálou neradostných odlesků (jednoho léta). Přechod z pozitivních záchvěvů do depresí laděné části zvládá bez obtíží, přičemž nechává vyniknout skvělé slovenské herce, slovenské poprsí Kataríny Šafaříkové a jednu českou vojenskou hodnost, kterou v miniroli vládne Jan Révai. A oceňuji, že se nepustil do represálií způsobených komunistickým režimem. Nedovolil tak svůj příběh tragické lásky čímkoliv zastínit. Film značně bojuje s televizním rozměrem. Kamera zaznamenala různou škálu záběrů - silné i docela obyčejné. Zvláštní položku představovalo tempo filmu. Režisér zvolil rozvláčné tempo, přičemž to mělo (postupem času) svůj význam. Výsledkem je působivý a nevšední snímek, vhodný na tv obrazovky než do kin 8/10 (07.03.2021)

Tak v tévé a v hádé to nie je taká katastrofa, ako Agávu vnímali mnohí v kinách a nečudujem sa im. Pôsobí totiž čisto televíznym dojmom. Je to film o vášni, ktorý je ale absolútne sterilný, čo nejde dokopy ani vtedy, ak by to bol čistou náhodou zámer, čo rozhodne nie je. No a podobne ako pri Wilsonove sa odvážim konštatovať, že naši špičkoví herci si opäť zrejme pri točení mysleli, že točia vznešené umenie. Snáď im pri pozeraní výsledku došlo, že sa tak nestalo. Ale ruku do ohňa by som zrovna za to nedal. (31.10.2016)

Na slovenské pomery docela kvalitné, nie je to nudné, herci sú dobrí, dej zaujme. Samozrejme tu chýba niečo, hlavne kvalitnejšie interiérové scény, pôsobili niekedy totiž až inscenačne. Keďže ale ide o film dotovaný štátom, trochu mi uniká jeho zmysel, na čo a pre koho sa točil? (11.04.2018)

SLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: STV 1 = 31.10.2016, pôvodná filmová adaptácia - Nechcel som byť negatívny. Lebo veď pri slovenskej a českej produkcii to nie je absolútne nič ťažké, nech siahnete kamkoľvek. Ale povedzme si to úprimne, len ďalšie vyhodené štátne prachy. Nič progresívne ani zmysluplné sa na Slovensku nenakrúca, a čo je alarmujúce, ani nepodporuje z peňazí daňových poplatníkov! Kde sú všetky tie talenty z umeleckých škôl? Kde sú zmysluplné scenáre odrážajúce aspekty života dnešných súčasníkov? Alebo aspoň tvorba, ktorá by bola komerčne neurážajúca? Zdá sa, že naši "umelci" sú absolútne odtrhnutí od reality života a nič iné ako "smotánkové" užívanie si ich nezaujíma. Aký zmysel mala realizácia tohto filmu??? Vysvetlí mi to niekto? A nie, tento komentár nie je prvoaprílový žart. (1.4.2016) (01.04.2016)

....zopár vskutku kúzelných dialógov či klenotov zo scenára, ktorý proste nemohol na papieri fungovať, nemohol....: "Vojna je sviňa, ale voda je výborná." "Počula si doktora Vargu? Sklamanie je zlatý stred, vľavo je bujará veselosť, vpravo smrť." "Prepáčte, nechcel som Vám pokaziť večer. Nevadí, na hnusné veci sa rýchlo zabúda..." "Nie je to proti prírode, zakvitnúť a potom hneď skapať?" "Máš to tu rozryté Angel, chodia Ti sem diviaky? Aleeee, včera som tu prekotil Katarínu. Slúžku? Angel, veď máš ženu! Doktorko, Štefinu obrábam tamto, v tekviciach. Veď preto..." (02.11.2016)

Film je spracovaný podľa románu slovenského spisovateľa Ladislava Balleka Agáty. Posledné výstrely len nedávno dozneli a v spoločnosti sa začína konečné uvoľnenie. Ale ľudia, ktorí priamo boli v kontakte s vojnou, ako mladý učiteľ Daniel, príslušník samostatnej československej obrnenej brigády s ktorou sa zúčastnil jej bojového vystúpenia v Dunkerque (10.1944 až 5.1945) tu sa nedobrovoľne zoznámil zo smrťou o ktorú sa aj teraz pokúša. Ide o vojnou poznačeného jedinca, ktorý sa zamiluje do dievčiny uväznenej v nezmyselnom manželstve. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, prečo tento film vznikol a čo chcel a komu povedať. V prvom rade ide o historickú reflexiu zložitej doby, ale či je tá doba aj presvedčivý dôvod prečo film vznikol, to ponechávam posúdiť divákovi. Dej filmu sa odohráva v meste Palánk (fiktívny názov Šiah) a je príbehom staviteľa, jeho mladej ženy a jej milenca. Odohráva sa v predtuche dramatických spoločenských zmien v lete 1947. Potom už nasleduje iba “Víťazný február” predstavený Gottwaldom vo filmovom žurnále a premietačom, zúrivým boľševikom. Celým filmom nás sprevádza glosujúci rozprávač Milan Lasica, ktorý nám predstavuje príbeh ale aj celú povojnovú dobu. Pre mňa bol film úžasným zážitkom. (22.10.2019)

Co na tomto zase bolo, pribeh ziadny, strasna prvoplanova sucharina, ruky prec od toho : 0 % (01.11.2016)

„S príbehy, ktoré poznáme, žijeme dlhšie. Mennej sa bojíme smrti a zabúdanie.“ Tento místy i maličko poetický filmový příběh (viz hezká kamera) o krásné mladé Naděnce, ženě stavitele Hampla (výborný Milan Kňažko), která tak jako rostlina Agáva „rozkvete“ naplno jen jedinkrát a na krátko, jsem si pustil primárně na počest Milana Lasici. A tomto směru jsem si film velmi užil, neboť jeho postava doktora Vargy, moudře glosujícího dění kolem sebe, je napsaná i zahraná moc hezky. Ona hlavní dějová linka příběhu se točí kolem „krásné cizí ženy vzbuzující v mužích nekonečnou touhu“ a musím říct, že velmi oceňuji s jakou grácií byl vykreslen onen křehký vztah mezi Naďou a Danielem. Divák se zde dočká krásných obrazů s erotickým nádechem ovšem bez jakékoliv vulgarity. Kromě toho mě ale zaujalo i nastínění atmosféry poválečného Slovenska roku 1947. Z filmu je totiž již cítit jakési napětí z postupného nástupu moci komunistické strany. Tu ve filmu názorně demonstruje zejména postava mladého promítače místního kina, nadšeného komunistickou ideou. Každopádně, když doktor Varga na konci říká, že ta "blížící se osmička mě děsí", docela jsem chápal, proč to říká.  Co bych filmu ale na druhou stranu vytknul, jsou některé vedlejší postavy (např. věčně ožralý postarší muž nebo syn doktora Vargy řešící své studentské milostné trable), které jsou buď pro vývoj děje spíše nadbytečné nebo načrtnuté velmi nejasně. Moc mi pak nesednul závěr filmu, který  je sice vlasně dost smutný, přesto mě ona dvojí smrt nechala trošku chladným. Možná i proto se mi v této souvislosti vybavil jeden citát z tohoto filmu: „Zklamání je zlatý střed. Vlevo je bujará veselost, a právo smrt“. Za mě tedy celkově pěkný zlatý střed. Ale kvůli Milanovi Lasicovi musím dát o hvězdičku více. (22.07.2021)

Ďalšia naša tragickosť. Väčšinu rozpočtu zhltli platy hercov a zapožičanie veterána. Super otravné dialógy, zbytočná temnota, ktorej význam som jakživ nepochopil. Aspoň že si človek obzrel plejádu našich hercov a pekné exteriéry. 1 z 5 (31.10.2016)

Asi je v tom aj biedna predloha, ale hlavne veľmi biedny scenár, takže ani Lasica s Kňažkom to nemohli zachrániť. A už vôbec nie mladá herečka, ktorá sa snaží, ale ani to milovanie na kukurici a feferónkach akosi nebolo dôveryhodné. Neviem, za čo by bola tá jedna hviezda, trebárs za prostredie a kameru. Inak je to opäť raz rozflákaných jeden a pol milióna štátnych eur. (31.10.2016)

⚪Na slovenské pomery minimálne dosť kvalitná výprava a kamera, celkovo je citeľná akási vízia režiséra, avšak čo sa navŕšilo vo forme, stratilo sa v deji a obsahu.⚪Okrem spomienok na vojnové časy a reflektovanie tých povojnových na malomeste sa do scenára nedostalo totiž nič hýbateľné dejom, žiadny ťažiskový motív, nič. Ak teda neberieme ako hlavný motív naozaj klišé a hlúpo prevedenú lásku muža k vydatej žene, tam kríva nielen spracovanie, ale hlavne uveriteľnosť citov postáv. Na to, že sa film pocitovo vcelku vlečie je zakázaný vzťah urýchlený, bez dostatku dialógov medzi postavami či dostatku spoločných scén, rovnako zbytočne pôsobí spracovanie vzťahu mladá manželka - starý manžel, v ktorom scenár okrem toho, že starý manžel manželku neuspokojí a ona to podvedomo hľadá inde neprinesie zhola nič.⚪Celkovo je výpovedná hodnota filmu vyššia v scénach, v ktorých sa neobjavuje romantická linka a ide iba o akúsi dobovú reflexiu, Lasica ako ,,životný mentor a rozdávač rád" pôsobí uveriteľne.⚪ Záver je uponáhľaný a v istom zmysle aj očakávaný, žiaľbohu, úplne do prázdna vyšumí pointa filmu, symbolika agáve je tiež akosi nevyužitá.⚪ (09.05.2023)

Príbeh mladej ženy, ktorá prišla so starším mužom na juch Slovenska. Predloha filmu je celkom zaujímavá, no prenesená do scenáru filmu sa akosi nepodarila. Film mal celkom dobré herecké obsadenie. Tu kraľuje pán Lasica a Kňažko. Zaujímavo predstavili predstaviteľov komunistickej strany, jeden bol stále ožratý a druhý bol naozajstný blázon... Aj napriek dobrému hereckému obsadenie ma film nezaujal ... Je to škoda, dávam 45%. (02.11.2016)

Škoda té filmové kamery, bylo to trochu sterilní. Doktor bohužel postrádal moudrost a stařecký nadhled Rudolfa Hrušínského z Postřižin nebo z Vesničky mé střediskové, při ordinování na mě působil trochu uslintaně. Jinak moc pěkný film. (19.04.2019)

Absolútne neviem čo by som na tomto filme vyzdvihol. Od scenára(na ktorom pan Šulaj vraj pracoval 19 rokov) cez hercov, kameru až po strih je všetko za nula bodov. Nogovi sa vo filme odliepaju fúzy, aj dobrí slovenskí herci pôsobia kvôli literárnym dialógom a slabunkej réžií umelo a neprirodzene, o záberovaní ani nehovoriac. Jednoduchý až hlúpy priamočiary príbeh, v ktorom malo ísť o dobový kontext, z ktorého je tam len pár klišé. (01.04.2016)

Napriek tunajšiemu pohoršeniu a trojici negatívnych novinových recenzií som sa vybral na just do kina. Na just preto, lebo som jednoducho nechcel uveriť, že to môže byť až tak zlé. Veď predsa Milanovia Lasica a Kňažko sa nemôžu na niečo také podujať. Nuž v tomto prípade ich upodozrievam, že si scenár vopred nečítali. Alebo len chceli Šulajovi (režisérskemu debutantovi v 66 rokoch) urobiť radosť. No okrem spomenutých hereckých vylikánov je film doslova preplnený hereckými esami, z ktorých väčšina dostala maximálne tri vety a niektorí sú doslova v úlohe komparzu. Lenže márna snaha, scenár a najmä dialógy sú príšerné a mnohokrát sa doslova cítite trápne za tých hercov (ja som sa musel polovicu času pozerať do stropu kinosály). Niekedy vety pôsobia dobre na papieri, no z úst hercov pôsobia neprirodzene. V tomto prípade neverím, že to Šulajovi muselo znieť dobre čo i len na tom papieri, či v jeho hlave. Taktiež hlavná dejová linka - príbeh lásky pôsobí čudne. Nápadník celý dobu dobiedza, švárna deva ho odmieta, až zrazu tvrdí, že ho miluje. Tento zvrat, prerod nebol nikde zahratý či naznačený, len zrazu nastal. Taktiež mnohé situácie odohrávajúce sa na plátne pôsobili maximálne bizarne. Všetko ostatné bolo napísané v spomínaných recenziách. Jednu hviezdičku dávam za to, že ako taký dej film mal a teda nebol úplnym odpadom. (03.04.2016)

Toto je problém slovenského filmu. Nuda. Nič prevratné (nič šokujúce, alebo aspoň niečim výnimočné/zaujímavé) sa nedeje. A čo sa tam vlastne deje? Nič, alebo takmer nič, iba to čo vidíme každý deň okolo seba a ani nás to nezaujíma, navyše dialógy a celý film pôsobia asi 2x pomalšie ako v bežnom živote. Boha, to žiadny režisér alebo scénarista tu nič v živote neprežil, nezažil? Tak načo to "nič" ešte dávať do filmu. Len tak, na vyplnenie ticha - niečim? Nudil som sa k smrti! (09.09.2018)