Šéfkuchařův stůl

Season 1: Milujem jedlo a gastronómiu, rád doma experimentujem a oddýchnem si pri varení, ale rád sa nechám aj rozmaznať v dobrej reštaurácii. Netflix prišiel so 6 dielnym dokumentom o najlepších šefkuchárov z celého sveta. Nikdy ma nefascinovali nóbl reštaurácie, kde dostanete na drievku namočenú mrkvičku a zaplatíte 100 eur, a máte hýkať od gastronomického orgazmu a nezmenilo sa to ani po tejto sérii a väčšinu jedál by som si asi neobjednal za pomer jedlo vs cena. Ale do týchto reštaurácii sa už nejdete najesť, keď máte hlad, ale idete na zážitok ako do divadla, opery.... Čo je, ale fascinujúce na celej tejto sérii je príbeh 6ich šefkuchárov, ktorí si každý išiel vlastnou cestou a svojím spôsobom uspel. Toto milujem na jedle, že ho môžete pripraviť na milión spôsobov a čo vám nechutí, môže chutiť iným sto miliónom ľudí. U každého šefkuchára cítite, že varenie sa pre nich stálo skutočne povolaním, ktoré milujú a obetovali takmer všetko a v každej jednej kuchyni je odtlačok každej jednej osobnosti a životného príbehu a ich kuchyňa definuje presne tým čím sú resp. čím žijú každý deň. Teším sa na druhý chod. Stručný výcuc Massimo Bottura = jeden tvrdohlavý Talian, ktorý sa vzoprel 100 ročnej tradícii v Taliansku a začal experimentovať s receptami starých mám, ktoré sa nemenia a vlastní tretiu najlepšiu reštauráciu na svete podľ kritikov. Genaro a Antonio by, ale odišli hladní :D Dan Barber = farm to table šéfkuchár, ktorý vlastní farmu, kríži zeleninu a iné doborty a snaží sa objaviť nový kuchyňu, ktorá by definovala jeho. Zástanca movementu we are what we eat and what our eat eats. Francis Mallman = argentínsky rocker medzi šéfkuchármi, ktorý ukázal prostredník všetkým tým michelinským postupom a vrátil sa k jedlu svojich predkov a žije si vlastným životom v Patagónii. Pre mňa najlepšia časť z celej série a od Francisa by som si dal čokoľvek a rád si pokecal. Je to beatnik medzi šefkuchármi. Ak by ste mali vidieť iba jednu časť je to táto. Niki Nakayama = predstaviteľka kaiseki (áno googlite :D) kuchyne v LA a jej ťažký život medzi chlapskou smotánkou medzi šefkuchármi, ktorá vám vždy pripraví nové jedlo a vy budete prekvapení, že vás tak dobre pozná. Využíva datamining z vašej návštevy a je jedno či ste tam boli včera alebo pred 10 rokmi. Ben Shewry = novozélandský priekopník, ktorý sa snaží objaviť chuť v ingredienciách, ktoré rastú len na NZ/Austrálii a nikto z nich ešte nevaril Magnus Nillsson = dieťa zo severu, ktoré namiesto toho aby si otovril reštauráciiu v NY alebo Londýne si ju otvoril mimo civilizácie a naservíruje vám počas vašej návštevy 30 chodov pod dobu troch hodín, keď už ste merali takú diaľku. Season 2: Prepáčte za dlhší spam ale proste musím a od Karlosa ste si už zvykli aj na dlhšie komentáre :D Chef Table (Netflix), toto nie je iba kulinárska show, ale o ľudoch z rôznych kútov sveta, rôzneho pohlavia, rasy, vierovyznania, orientácie, spoločenskej vrstvy, bez talentu/ s talentom atd. David Gelb so svojim tímom a šefkuchármi ukazujú, že cesty úspechu sú rôzne, nevyspytateľné aj keď majú pár ingrediencií spoločných. Toto nie je už o jedle, to je proste way of life so všetkým, čo k tomu patrí (pozitívne aj negatívne), keď nájdete, čo vás napĺňa. Inšpiratívne, kreatívne, risky, plávanie proti prúdu, reinventing, motivujúce proste dokonalé a zabalené v tak okúzľujúcom filmovom balení, že by aj niektoré filmy mohli závidiet. Proste dokonalé a je jedno, či ste fanúšikom vysokej gastronómie, alebo nie. Stručne k jednotlivým epizódam Grant Achatz – asi najväčší mindfuck, čo som videl, čo sa týka jedla so far a pre niekoho pozer a hipster na tej najvyšej úrovni. Človek, ktorý spochybnil všetko čo sa týka jedenia a jeho rituálov, aké poznáme a do svojich jedál pridáva ingrediencie ako nostalgia, smútok, čas a pod.. Krásne prepojenie s jeho chorobou a jeho kuchyňou, ktorú tvorí pre svojich hostí. Skvelá režisérska a scénaristická práca. Alex Atala – mne tí juhoamerickí šefkuchári proste učarovali, najprv Francis Mallman, teraz Alex. Príbeh jedného týpka, ktorí miloval punk rock so všetkým, čo k tomu patrí a ktorí prišiel do Európy pokračovať vo svojom punk rokovom sne. No, ale kde zobrať víza? Od natierača izieb až do kulinárskej školy, kde proste išiel iba preto lebo si chcel predĺžiť víza v Európy a myslel si, že to bude lepšie vyzerať na papiery pre byrokratov ako štetka a valček na farby. To nie je len šefkuchár, to je lovec, to je amazónsky človek. Šefkuchár je iba vyjadrením čím všetkým je. Dominique Crenn – ženská zástupkyňa, ktorú adoptovali ako male batoľa francúzsky rodičia. Časť, kde mi hlavná kuchárska liezla poriadne na nervy s jej rodičovským príbehom a proste bolo to až moc ubulené a nemám, rád, keď sa využíva smrť iných ľudí na promo tých súčasných. Scénar na cintoríne, no proste hrôza. Ale áno byť veľkým šefkuchárom v San Franciscu proste prináša aj obeti, s tým, že rodinu necháte doma v malej francúzskej dedine. Enrique Olvera – toto som celý ja. Začnete variť pre svojich priateľov, potom pre priateľov svojich priateľov a nakoniec k vám chodia na večeru rodičia vašich priateľov a už sa to s vami vezie. Enrique proste berie šefkuchárstvo so všetkým, čo k tomu patrí a nefňuká ako Dominique. Ana Roš – niekto má talent, niekto nie. Ana je proste výsledok tvrdej driny, odriekania a pilného štúdia v miestnej knižnici. Nikdy nechodila do kulinárskej školy, ako zvyšok šefkuchárov a so svojím manželom vytvorila skvelú reštauráciu, ktorá sa dopĺňa na tanieri aj vo vínovom pohári. A to mala Ana dobre nakročené stat sa diplomatom v Bruseli. Niekedy proste poslúchnete hlas srdca, aj keď to znamená, že s vami rodičia prerušia kontakt na dlhé roky, pretože ste zahodili pre nich budúcnosť. Gaggan Anand – asi najiformatívnejší diel zo všetkých, ktorý otrasie vašimi znalosťami ohľadne indickej kuchyne. Život Gaggana je material pre filmové štúdio, ale možno je dobre, že to ostane v tejto forme, pretože vela ľudí by si povedalo, že toto je možné iba vo filme. Milionár z chatrče my ass. Teším sa na 4 hodinový prídavok z francúzskej kuchyne. (09.06.2016) (méně) (více)